Väčšina západných zbraní dodaných Ukrajine pochádza buď z vojnových zásob, ktoré sú podľa štandardov NATO zastarané. Tieto zásoby sa začínajú vyčerpávať. "Skutočným problémom je výroba tankov a bojových vozidiel pechoty, ktorá trvá 36 mesiacov." Zásoby 155 mm delostreleckých granátov sa po dodávke 806 000 nábojov na Ukrajinu "nepríjemne vyčerpali". Výroba sa teraz nevyhnutne musí zvýšiť. Ukrajina odmieta mierové rokovania s Ruskom bez väčších ústupkov a vrátenia okupovaného územia. Preto sa zdá sa, že ukrajinská armáda bude naďalej závislá od zbraní vyrábaných v zahraničí a dodávaných zahraničnými vládami. Vojna na Ukrajine je vojnou námorných veľmocí USA a Británie, proti suchozemskej veľmoci Rusku. Problémom Anglosasov je spojenectvo Ruska a Nemecka. Keď je toto spojenectvo v poriadku, tak profituje z toho celá Európa. USA sa snaží zrušiť toto spojenectvo, lebo EU by mohla byť konkurentom USA, ako svetovej veľmoci. Ďalší a väčší konkurent USA je Čína, tiež suchozemská veľmoc.

Je to prejav ich „slabosti”, alebo naopak, ich „veľkej sily”?

Ako ukazuje prvý článok, briti si želajú rozpad Ruska a potom lacnu ropu a plyn. Najvyšší nemecký veliteľ armády má pochybnosti o tom, či by Ukrajina dokázala udržať protiofenzívu, a uviedol, že jej chýbajú ľudské zdroje. Putin na sumite v Samarkande povedal o rokovaní o mieri" "Pán Zelenskyj verejne povedal... že nie je pripravený a nebude hovoriť s Ruskom. Takže nie je pripravený? No dobre!" Čínsky prezident Xi povedal, že svet vstúpil do obdobia nepokojov a že jeho kolegovia lídri by sa mali spojiť, aby potlačili "farebné revolúcie" a spoločne sa postaviť proti zasahovaniu do vnútorných záležitostí iných krajín pod akoukoľvek zámienkou. Hoci veľká väčšina Rusov stále tvrdí, že podporuje Putina, súkromný prieskum Kremľa, ktorý unikol v júli, ukázal, že Rusi sú rovnomerne rozdelení medzi podporu pokračovania konfliktu alebo uzavretia mieru. Ukrajinská vláda nepodporuje mierové rokovania. Kto chce vojnu? Americký generál sa chystá vyznamenať ukrajincov za vojnové zásluhy priamo na Ukrajine. Kto vedie vojnu?

Je nesúhlas to isté čo nenávisť alebo fóbia? Je netolerantné s niečím či niekým nesúhlasiť? Je arogantné myslieť si, že mám v niečom pravdu?

Pred tým než sa budúci týždeň prehupneme do Druhého listu Timotejovi, zavŕšime túto nedeľu ten Prvý. V ňom si vypočujeme záverečné povzbudenia a rady, aké dáva lídrovi miestnej kresťanskej komunity apoštolský autor tohto spisu.

Leto sa už minulo, večerami cítiť chlad. Opar sa dvíha nad lúky, lesy žltnú. Vietor zráža suché listy na vlhkú zem.  Po ranných hmlách a prvých mrazoch do lesov vidno stále hlbšie. Rozsudok je vynesený, obete v nádhernom šate pokorne čakajú na krutý ortieľ.

„Vyruš nás, Pane, keď sme so sebou až priveľmi spokojní, keď sa naše sny uskutočnili, pretože sme snívali v malom; keď sme bezpečne dorazili do cieľa, pretože sme sa plavili príliš blízko brehu. Vyruš nás, Pane, keď nám hojnosť vecí, ktoré vlastníme, ukradla smäd po vode života. Daj, Pane, aby sme mali odvahu vstúpiť na divokejšie moria, kde nám búrky zjavia tvoju suverenitu; keď stratíme z dohľadu pevninu a objavíme hviezdy. Prosíme ťa, zväčši horizonty našich nádejí a voveď nás do budúcnosti v sile, odvahe, nádeji a láske. Amen.“ (Modlitba z knihy Zašpinená sláva od P. Greiga)

Teraz sa celý svet pýta: sú ruskí lídri naozaj schopní použiť na Ukrajine zbrane hromadného ničenia alebo úmyselne spôsobovať nehody v jadrových elektrárňach? Vráťme sa do histórie, aby sme našli odpoveď.

Môžem byť pokorný vo svojej jedinečnosti? Posadil by som sa za vrch stola, alebo na samý koniec?