Anna Záborská (Kresťanská únia), verná svojej politickej vízii, aktívne vystúpila proti správe o sexuálnych a reprodukčných právach europoslanca Matića. Jej hlavný argument ani tak nie je, že správa je v rozpore s konzervatívnym videním sveta. Je skôr postavený na tom, čo môže a má robiť Európsky parlament a čo Národná rada Slovenskej republiky. Inými slovami, ak má niekto rozhodovať o vzniku nových sexuálnych a reprodukčných práv, tak to podľa Zmluvy o fungovaní EÚ má byť národný parlament a nie európske inštitúcie. Cieľom teda nie je nová kultúrna vojna, ale potvrdenie, že európsky projekt ctí pravidlá a ako taký má nádej na prežitie.

Včera som precitol. Vďaka tlačovej konferencii v mojej rodnej Banskej Bystrici som zistil, že som radikálny konzervatívec. Stačilo málo. Andrej Kiska nanovo zadefinoval, čo je umiernený konzervatívec a ja to teda nie som.

Slovensko je aspoň nominálne kresťanská krajina. To, že kresťania majú v politike výtlak sa ukazuje vždy pred voľbami. O ich hlasy sa uchádza skoro každý. Napriek tomu je zastúpenie kresťanov v parlamente v kríze so zlými vyhliadkami.

Za ostatných pár rokov to kresťania v politke dopracovali k vypadnutiu KDH z parlamentu, rozbitiu do malých strán či pripojenia sa ako chudobní príbuzní k iným stranám. Môže byť horšie?

Diskusia o povinnej škôlke je dôležitá. Hovorí o základoch fungovania našej spoločnosti a štátu. Môžeme ju robiť tak ako na postoj.sk a vypočuť si rôzne strany alebo sa nechať zvábiť snahou potvrdiť svoj názor v médiách ako na sme.sk.

Dúhový Pride nedostal na rok 2019 štátnu dotáciu. Prečo ju však dostával? Dostal Národný pochod za život dotáciu? Nie. Ani nemal. Štát nesmie dotovať politické activity konkrétnych skupín. Ak nás naučil komunizmus niečo, tak aspoň toto.

Slovensko je svedkom rôznych dokumentov, ktoré prichádzajú z medzinárodných či európskych inštitúcií. Tieto dokumenty, najčastejšie rôzne manuály, stratégie, koncepcie, odporúčania, nie sú na prvý pohľad záväzné. Naše orgány sa však nimi často riadia ako ukážkami dobrej praxe či návodmi na ich vlastné rozhodnutia. Takýmto spôsobom sa do správy vecí verejných na Slovensku dostávajú politiky, ktoré neboli riadne občanmi Slovenska pripomienkované, vlastne o mnohých z nich málokto tušil v procese ich prípravy. Odrazu sú tu a mnohí úradníci sa na ne odvolávajú. Toto je najvypuklejšie v kultúrno-etických otázkach ochrany rodiny, života, dôstojnosti človeka, zjednodušene v otázkach genderu.

Keď som pred pár dňami diskutoval na Bratislavských hanusových dňoch, pýtal som sa sám seba v čom som iný ako ostatní kresťanskí kandidáti? Prečo by som mal dostať čo len jeden hlas?

Keď prechádzam našimi horami, šokujú ma rôzne holoruby. Uvažoval som, prečo tak viditeľne ustupujú slovenské lesy. Je to lykožrút? Či niečo iné? Sú za tým aj eurodotácie.

Slovensko má skúsenosť s dvomi totalitnými ideológiami: komunizmom a fašizmom. Zákaz ideologickej indoktrinácie, vymývania mozgov na školách je posvätná hodnota. Dnes, keď sa bojuje s pravicovým extrémizmom, ideológia genderu sa toleruje a podporuje.