Som radikál

Včera som precitol. Vďaka tlačovej konferencii v mojej rodnej Banskej Bystrici som zistil, že som radikálny konzervatívec. Stačilo málo. Andrej Kiska nanovo zadefinoval, čo je umiernený konzervatívec a ja to teda nie som.

Zaujímam sa o dejiny, politiku, formovanie mládeže. V súčasnosti pôsobím v Kolégiu Antona Neuwirtha. Som šťastný manžel, otec a syn.

Meniť, aby sa zachovalo. Zmeny majú byť postupné a mierne a hlavne nedotýkať sa podstaty prirodzenosti človeka, lebo tá sa nemení a meniť nebude. Tak som chápal konzervativizmus, tak som ho čítal u Russella Kirka či Edmunda Burkea.

A tu hľa, exprezident Kiska definuje konzervativizmus po novom: Ako rezignáciu na každú dôležitú otázku o človeku, ktorá je trochu kontroverzná. Do zaiste neúplného zoznamu tabuizovaných tém sa dostali potraty, registrované partnerstvá, adopcie detí homosexuálmi a pod. Všetko otázky dotýkajúce sa pravej podstaty človeka. Áno, toto všetko nebude pán exprezident v mene umierneného konzervativizmu, ktorý vyznáva, otvárať. Bude sa zrejme iba prizerať, ako ich budú otvárať a presadzovať iní: od progresívcov po kotlebovcov.

Otázka je čo to je za konzeravitivzmus, ktorý rezignuje na základné pravdy o človeku a jeho podstate? Žeby umiernený konzervativizmus? Zrejme áno a taký „konzervativizmus“ ja nechcem. Radšej budem radikálom, ktorý naďalej bude nielen verbálne hovoriť, že je proti potratom (však, kto nie je?), ale toto presvedčenie aj žiť a presadzovať.