Kresťania v politike: spolupráca alebo bezvýznamnosť

Kresťania v politike: spolupráca alebo bezvýznamnosť

Za ostatných pár rokov to kresťania v politke dopracovali k vypadnutiu KDH z parlamentu, rozbitiu do malých strán či pripojenia sa ako chudobní príbuzní k iným stranám. Môže byť horšie?

Slovensko sa výrazne mení. Libeálno-ľavicové prúdy marketingovo valcujú spoločnosť. Prinášajú svoje témy, o ktorých sme pred pár rokmi ani nechyrovali. Dnes sú to registrované partnerstvá, zajtra homomanželstvá, napozajtra adopcie detí homosexuálnymi pármi, zmena pohlavia už malých detí. Takto by sme mohli pokračovať ďalej, ale načo strašiť?

Aká je odpoveď kresťanov na tieto výzvy? Postavili spoločný front? Prišli s uveriteľným programom ako inak viesť krajinu? Postavili sa prázdnemu marketingu žitím hodnôt v politike? Obávam sa, že nič z toho. Alebo je to také neviditeľné, že sme to nezaznamenali.

Svet však na nás nepočká a mení sa rýchlejšie ako by sme chceli. Máme odpoveď? Zdá sa, že nie. Za odpoveď nepovažujem rast počtu strán so slovom kresťanský v názve. Odpoveďou ani nie sú príležitostné iniciatívy kresťanských aktivistov. Nie preto, že nie sú potrebné, ale preto, že nemôžu nahradiť systematickú politickú prácu.

Počet kresťanov v politike je obmedzený. Do verejného života sa nehrnú davy kresťanov. Pri pohľade na jeho stav sa ani nedivím. Kresťania na Slovensku majú tendenciu vyhýbať sa všetkému politickému, chrániť pred ňou svoje deti a dúfať, že politika nebude mať na nich žiadny vplyv.

Všetci vieme, že to tak nie je. Nemôžeme sa skryť do našich ulít a dúfať, že to prejde. Musíme vyjsť von a stať sa soľou zeme, soľou Slovenska. Aby sme mohli a chceli vyjsť von, musíme mať koho nasledovať. Tým kýmsi majú byť politici. Ale ktorých? Tých v KDH, či v KÚ alebo v KDŽP? Však na konci dňa všetci hovoria veľmi podobne len s miernymi odlišnosťami. A to je zrejme kľúč. Ak sú takí podobní, prečo nespolupracujú? Nehovorím, že sa majú spojiť. Keď je to potrebné, každý z nich môže byť predsedom. Len nech spolupracujú. Nech vytvoria koalície a ukážu smer.

Kresťanov je na Slovensku stále mnoho. Dovolím si povedať, že väčšina. Potrebujú spoluprácu a vedenie. Nepotrebujú jedného veľkého vodcu, hoci nový Andrej Hlinka, Štefan Moyses či Martin Rázus by sa zišiel. Potrebujú mnoho menších či väčších lídrov, ktorí dokážu spolu hovoriť, dohodnúť sa. To je jediná cesta.

Ak nie, nasledujúce eurovoľby sú zrejme posledné, kde máme šancu uspieť. Rozbití kresťania v národných voľbách v roku 2020 môžu iba pohorieť a odovzdať krajinu ľavicovým liberálom. Kresťania sa premenia na divákov politiky. Budeme hovoriť, ako by sme to robili inak, keby... Ibaže žiadne keby nie je.

Ešte máme šancu. Už je malá a bude trvať krátko, ale stále je tu.

Ak ju nevyužijeme, tak odpoveď na úvodnú otázku je rozhodné áno.

 

Autor je nezávislým kandidátom vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidačnej listine KDH.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo