Slovensko v ideologickej pasci

Ústava Slovenskej republiky jasne definuje to, že Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu. Táto skutočnosť je dlhodobo uhoľným kameňom nášho vzdelávacieho systému. Školy a učitelia si dávajú pozor, aby sprostredkúvali nestranné informácie. Slovensko tým preukazuje svoju schopnosť poučiť sa z komplikovanej histórie a uvedomenie si toho, že pre názorovú manipuláciu sú najľahším terčom deti a mladí ľudia. Aj vďaka tomuto prístupu Slovensko nečelí extrémistickej vlne medzi mladými na ľavici či pravici v takých rozmeroch ako v iných krajinách. Najnovším príkladom je Španielsko, kde ultraľavica aj ultrapravica získali po viac ako 10% hlasov vo voľbách.

Takto Slovensko dokázalo napriek mnohým problémom čeliť zvýšenej indoktrinácii mladých až do nedávnej minulosti. Žiaľ, zdá sa, že konsenzus zadržiavania extrému sa skončil. Kým ultrapravica je držaná v príslušných mantineloch a jej konaniu sa venuje všeobecná pozornosť, ultraľavica reprezentovaná presadzovaním nového chápania genderu ako skutočnosti nezávislej na biologickej podstate muža a ženy, dostáva priestor a podporu. Príkladom je správanie sa mainstreamových médií v uplynulých dňoch a zjavná neochota použiť princíp padni komu padni rovnako na ultrapravicu ako aj ultraľavicu.

Takéto správanie sa médií a elít spôsobuje eróziu nielen demokracie, ale hlavne dôvery ľudí v inštitúcie. Pre obranu ústavného poriadku a konsenzu v našej spoločnosti sa musíme spolu postaviť proti zlu ideológií, odkiaľkoľvek pochádzajú, zľava či sprava.

Hlas konzervatívnej pravice dnes musí zaznieť a dať vedieť ľavicovým a liberálnym kruhom, že nie je možné používať dvojaký meter. Ak majú byť schopní konzervatívci a liberáli spolupracovať, musia obe strany ctiť dosiahnutý konsenzus. Konsenzus možno zmeniť iba politickou cestou, nie prenikaním do škôl a indoktrináciou mladých.

Autor je nezávislým kandidátom vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidačnej listine KDH.