Na obranu pápeža Benedikta

Na obranu pápeža Benedikta

Stalo sa zvykom pre niektorých „teológov“ vytvoriť z pápeža Benedikta stelesnenie samotného zla. Dnes sa už neútočí iba na Benedikta XVI., ale zástupne na kresťanov a kresťanskú kultúru. Niet na to asi lepšej témy ako pedofília a sexuálne zneužívanie v cirkvi. Zo zločinu niektorých sa robí vina všetkých kresťanov.

Pápež Benedikt pred pár dňami zverejnil esej na tému príčin sexuálneho zneužívania. Ako je u Benedikta XVI. zvykom, nekĺže po povrchu, ale snaží sa analyzovať hĺbku problému a odhaliť jeho príčiny. Ibaže už samotný takýto pokus je podľa niektorých útokom na súčasnú spoločnosť a na jej výdobytky. Za Benediktovou esejou vidia útok na liberálov, homosexuálov a uvolnenie mravov v 60.- tych rokoch minulého storočia. V eseji dokonca vidia útok pápeža Benedikta na pápeža Františka.

Keď čítame esej Benedikta XVI. márne hľadáme oných 6000 slov z pekiel, o ktorých píše kritik. Pápež Benedikt nás uvádza do svojej analýzy situácie v spoločnosti a hlavne v cirkvi od polovice 60.- tych rokoch 20. storočia. Jeho slová nie sú výpočtom nepriateľov, ale kontextom, v ktorom ukazuje ako sa menila cirkev a vnímanie jej učenia o konečnom dobre. Pápež Benedikt ukazuje ako myslenie, v tomto prípade relativizmus mnohých morálnych teológov, má svoje dôsledky v reálnom živote. Konkrétne v tom, ako mnohí klerici i laici relativizujú dobro, všetko vážia a nič už nepovažujú za neprekročiteľnú morálnu hranicu. Benedikt XVI. netvrdí, že za všetko môžu homosexuáli a liberáli, on nás pozýva premýšľať nad našimi vlastnými vinami. Nad tým ako žijeme našu vieru. Pornografia, uvolnená sexuálna morálka a iné zlá sú dôsledkom našich zlyhaní, nie sú sami o sebe jedinou príčinou súčasného stavu.

Žiaľ, slovenská diskusia o Benediktovom texte sa zvrháva na obranu homosexuálov, opľúvanie Antona Ziolkovského a celej katolíckej kaviarne. Čím si spomenutí vyslúžili toľko pozornosti časti našich „teológov“?

Text pápeža Benedikta je pozvaním do otvorenej a úprimnej diskusie a nie výstrelom nového kola kultúrnych vojen. Toto pozvanie očividne nie je prijaté a namiesto toho sa kreslia noví a noví nepriatelia. Kým pred časom to bol iba samotný Benedikt, či viacerí kardináli - Burke, Brandmuller a pod., dnes sa zástupy nepriateľov rozširujú a stávajú sa lokálnymi. O chvíľu to zrejme budú všetci „nesprávne“ mysliaci kresťania vo svete a na Slovensku zvlášť.

Ako reagovať na tieto nenávistné slová, ktoré dostávajú priestor v najväčších tlačených médiách na Slovensku? Máme mlčať? Pokorne skloniť hlavu alebo sa postaviť na odpor?

Mlčať nemožno. To by znamenalo spreneveriť sa pravde. Pravde, ktorou je samotný Kristus. Musíme jednoznačne ukázať, že popri Harabinovi a Kotlebovi, s ktorými sa tu stále bojuje, je tu aj ďalší, možno omnoho nebezpečnejší nepriateľ demokracie – pokrivená nenávisť voči kresťanom a kresťanskej kultúre.

Demokracia z kresťanskej kultúry vznikla a z nej žije. Bez nej, nebude ani demokracia.

 

Autor je nezávislým kandidátom vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidačnej listine KDH.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo