Keď niekoho odmietnu raz, núkať sa druhýkrát je trúfalé. Keď ho odmietnu dvakrát, núkať sa do tretice je prejavom zúfalstva.

Udalosti ostatných dní priniesli veľa poznania. Kotlebovci predložili návrh zákona na sprísnenie umelých potratov a bol to z ich strany geniálny ťah. Podarilo sa im určiť tému verejnej diskusie a dostali sa do centra pozornosti médií, ktoré ich do veľkej miery ignorujú. Okrem toho dokázali rozhádať verejnosť a nepochybne prikloniť časť konzervatívnych voličov na svoju stranu. Stará katolícka kaviareň im sadla na lep a vyhlásila tým zápas o budúcnosť kresťanstva vo verejnom živote.

Prezident Andrej Kiska dlhodobo odmieta čeliť otázkam zo strany novinárov a uteká pred nimi. Včera však ukázal, že dokonca aj v prípade fašistov namiesto postavenia sa nim je preňho riešením únik.

Už niekoľko týždňov o sebe dáva vedieť plánovaný tzv. Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa má konať v uliciach Bratislavy. Podľa popisu je organizovaný študentmi, má vyjadriť nespokojnosť s korupciou a podporu hodnotám pravdy, dôstojnosti a spravodlivosti. Mohol by vôbec niekto mať niečo proti takémuto pochodu? Ja mám: dve starosti.

Celé dvadsiate storočie bolo u nás plné budovania a odstraňovania pamätníkov, stavania a odstreľovania sôch, zakazovania a povoľovania diel, premenovávania ulíc a námestí. Zdá sa, že v tom s plným nasadením pokračujeme aj v súčasnosti.

Petícia za vyradenie knihy Sekerou a nožom z povinného čítania pre stredoškolákov vzbudila diskusiu, ktorá mi v niečom pripomenula tú spred referenda Aliancie za rodinu. A to v tom, že hystéria prehlušila vecnú argumentáciu, a zdá sa, že u mnohých ľudí – a to aj niektorých rozumných – došlo akoby k vypnutiu kognitívnych oblastí mozgu. Vnímam v tejto diskusii však aj jeden významný rozdiel oproti tej predreferendovej: v podstate si tu konzervatívci vymenili s liberálmi roly.

Jednou z prvých občianskych reakcií na vstup ĽS NS do parlamentu bolo podujatie s názvom „Antifašistická mobilizácia – Nikdy neprejdete!“ Asi si nevšimli, že oni už prešli, a to v demokratických voľbách. Podľa pochodujúcich správnou odpoveďou sú pochod a zdvihnuté päste.

Počas sobotňajších volieb som bol svedkom podľa mňa najužitočnejšieho dobrovoľníckeho podujatia za ostatné roky. V Bratislave a niektorých ďalších mestách stovky dobrovoľníkov zbierali pri volebných miestach podpisy proti herniam a kasínam. Je to až neuveriteľné, ale zrejme sa vyzbieralo dosť podpisov.

Čin Petra Kalmus a Ľuboša Lorenza, kedy poliali pamätník Vasiľovi Biľakovi v Krajnej Bystrej farbou, má prinajmenšom dve roviny: morálnu a trestnoprávnu. A som si istý, že samotní Kalmus s Lorenzom si dobre uvedomujú, že ich čin je na každej rovine rozdielny.

Jeden by povedal, že v zastupiteľskej demokracii budú zástupcovia, teda poslanci, občanov zastupovať. Zastupiteľskou demokraciou je aj Slovinsko. Napriek tomu tam v ostatných mesiacoch prebiehal súboj občanov s ich vlastnými zástupcami. Občania drvivo vyhrali.