Bola to veľká akcia, porovnateľná s voľbami, aj keď iba v rámci mesta. V parlamentných voľbách 2012 som bol predseda okrskovej volebnej komisie, teraz koordinátor jedného z volebných miest, takže to viem trochu porovnať. Obrovskú prácu spravili organizátori, ktorí to všetko dali dokopy. S koordinátormi sa stretli na dvoch školeniach, na jednom z nich aj s dobrovoľníkmi, ktorí zbierali podpisy. To je veľmi podobné ako v prípade volieb – tiež je jedno školenie so všetkými členmi komisií a jedno školenie pre predsedov a podpredsedov.

V deň volieb však už rozdiely nemohli byť väčšie. Zbierali sme vonku na verejnom priestranstve, v zime, vo vetre a večer aj v tme, iba s pomocou pouličných lámp, bateriek či mobilov. Postojačky, s rozkladacím stolíkom, ktorý som dostal od organizátorov. Vyplnené hárky sme na konci dňa aj so stolíkom niesli na centrálu v električke, nie v aute so šoférom. Na dôvažok, pomôcť so zbieraním prišlo množstvo mladých ľudí aj zo stredného a východného Slovenska, čo je skutočne obdivuhodné. Všetci sme zbierali z presvedčenia a zadarmo, a to je asi ten najväčší rozdiel oproti volebným komisiám.

Počas zberu sme zažili všeličo. Oslovení na nás reagovali najmä podporne. Podpisovali, ďakovali nám, chválili nás. Jeden pán, keď videl, ako celý deň zbierame, nám dokonca doniesol džús, pagáče a keksíky, za čo mu týmto ďakujem. Vypočuli sme si aj príbehy bývalých hráčov, ktorí petíciu podpisovali so slovami „Viem, čo to je.“

Boli však aj iné reakcie. Podaktorí nechceli podpísať, lebo oni nehrajú. Niektorí zase preto, že hrajú. Museli sme sa zmieriť aj s predsedom jednej z okrskových volebných komisií, ktorý za nami niekoľkokrát prišiel s tým, že nemáme otravovať voličov a že sme príliš blízko k volebnej miestnosti, hoci sme stáli na verejnom priestranstve pred plotom do areálu školy, slušný kus od samotného vchodu do školy. Nepomohlo, keď sme mu ukázali uznesenie štátnej komisie pre voľby, ktorá konštatovala, že zber podpisov pod petíciu v deň volieb nie je porušením zákona. Vyhrážal sa, že na nás zavolá políciu, hoci policajti nás hneď ráno legitimovali, povedali, že všetko je v poriadku a dokonca nás pochválili, že robíme dobrú vec.

Všetko ale dobre dopadlo. Asi málokto veril, že by sa podarilo v Bratislave vyzbierať pod jednu petíciu viac ako stotisíc podpisov. Zdá sa, že sa to podarilo a mestské zastupiteľstvo bude môcť prijať všeobecné záväzné nariadenie o zákaze hazardu. Bol by to obrovský krok vpred v riešení tohto spoločenského problému. A nie sú to len herne, ktoré sú v Bratislave na každom kroku – sú to aj záložne a nebankovky, pre ktoré bude zákaz hazardu tvrdou ranou.

Hodnotím tento zber podpisov ako najzmysluplnejšiu dobrovoľnícku činnosť, akej som sa zatiaľ zúčastnil. Je totiž veľká nádej, že sa nám podarilo pomôcť k skutočnej, hmatateľnej a trvalej zmene veľkého významu. Veľká vďaka patrí organizátorom, dobrovoľníkom a signatárom petície. Teraz príde rad na mestské zastupiteľstvo.