Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. január 2023

Prečo pôjdem na referendum a budem hlasovať proti zmene ústavy

Nevidím inú možnosť, ktorá by sa nepriečila mojej morálnej intuícii, ako sa referenda zúčastniť a hlasovať pri najlepšom vedomí a svedomí za možnosť „nie“.
Prečo pôjdem na referendum a budem hlasovať proti zmene ústavy

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Na začiatok považujem za potrebné zopakovať, ako som už prednedávnom napísal, že organizáciu referenda považujem za zneužitie viac ako 400-tisíc ľudí, aby Robert Fico mohol očierňovať prezidentku. Tá sa obrátila na ústavný súd, pretože v petícii sa pôvodne nachádzala nezmyselná otázka o tom, či má vláda podať demisiu. Ústavný súd túto otázku zamietol, čo Fico samozrejme využil na svoje opätovné šírenie bludov o marení referenda.

Ako ukázal vývoj udalostí, pokiaľ by otázka o demisii v referende nedopatrením zostala – a referendum by náhodou bolo úspešné –, celé referendum by bolo ešte absurdnejšie, pretože by prikazovalo dať demisiu vláde, ktorá už v demisii je.

Tak či onak, v referende ostala otázka o zmene ústavy, ktorá je síce napísaná tak, že jej ani divá sviňa nerozumie, no v prípade schválenia má umožniť predčasné skončenie volebného obdobia NR SR či už prostou väčšinou poslancov parlamentu – teda 76 hlasmi – alebo referendom.

Osobne som zásadne proti tomu, aby bolo možné volebné obdobie parlamentu skrátiť či už hlasovaním poslancov alebo referendom. Najprv sa vyjadrím k hlasovaniu poslancov.

Ak by poslanci rozhodli o tom, že volebné obdobie predčasne ukončia, štátnu moc by ľuďom vzali. Zdieľať

Keď my voliči ideme k volebným urnám, dávame poslancom mandát na štyri roky – a nie na štyri roky alebo menej. Toto štvorročné obdobie považujem za v zásade nedotknuteľné, vzhľadom na to, že jeho násilné skrátenie znamená znegovanie vôle všetkých voličov vo voľbách.

Keď rozdávajú voliči karty, prenášajú časť svojej štátnej moci na svojich zástupcov. Avšak – ako sa píše v článku 2, odseku 1 ústavy, štátna moc pochádza priamo od občanov. Inými slovami, poslanci sú poslancami preto, lebo sa tak rozhodli občania, ktorí sa zúčastnili volieb. Ak by poslanci rozhodli o tom, že volebné obdobie predčasne ukončia, túto moc by ľuďom vzali, na čo podľa mojej mienky nemajú právo z už uvedeného dôvodu: štátna moc pochádza od občanov – a nie od poslancov.

Iste, ak zvolený poslanec už nechce byť poslancom, nikto ho nemôže nútiť ním ostať. Ale nesmie predčasným ukončením volebného obdobia vziať mandát inému poslancovi, ktorý bol do svojej funkcie zvolený, ako už bolo uvedené, na štyri roky.

Prečo nie je prípustné skrátiť volebné obdobie referendom, napísal vo svojej analýze Vincent Bujňák. Ja uvediem svoje dôvody vlastnými slovami.

Referendum síce je legitímny nástroj vykonávania štátnej moci, ale nemyslím si, že má vyššiu právnu moc ako voľby. Referendum teda nemôže voľby znegovať, k čomu by skrátením volebného obdobia došlo.

Z uvedených riadkov je čitateľovi zrejmé, že v referende budem hlasovať za možnosť „nie“.

Naskytá sa otázka, prečo sa teda referenda zúčastním. Častým argumentom predsa je, že ak som proti tomu, o čo sa v referende žiada, nemám sa zúčastniť, keďže tým skôr bude referendum neplatné a ja dosiahnem, čo som chcel.

Takto argumentovali aj odporcovia tých minulých referend, ktoré sa na Slovensku konali, naposledy a azda najukričanejšie odporcovia referenda za rodinu, hoci často ani nepoznali jeho otázky.

Inzercia

Je faktom, že pravidlá sú nastavené tak, že aby bolo referendum platné, je potrebné, aby sa ho zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov. Či je toto nastavenie správne alebo nie, nechajme nateraz bokom, každopádne je podľa mňa absurdné, že voľby sú platné pri akejkoľvek účasti (aj tie do európskeho parlamentu v roku 2014, ktorých sa zúčastnilo len 13,05 percenta voličov), no na referendum je potrebných takmer nedosiahnuteľných 50 percent.

Napriek tomu, argument o neúčasti považujem za nepoctivý a principiálne nesprávny. Je síce veľmi pravdepodobné, že referendum o zmene ústavy bude neplatné, no s istotou to nikdy vopred nevieme. Inými slovami, je to postoj, pri ktorom je nevyhnutné spoliehať sa na konanie – alebo v tomto prípade nekonanie – ostatných.

Úcta k štátu a jeho inštitúciám je nanajvýš konzervatívnou hodnotou. Zdieľať

Azda ešte väčší problém s týmto voličským postojom – „nezúčastním sa, lebo nechcem aby referendum bolo platné“ – mám v tom, že je prejavom neúcty voči štátu a jeho inštitúciám, ako aj prejavom neúcty voči priamej demokracii.

V momente, kedy prezident na základe petície vyhlási referendum, už totiž nie je podstatné, kto petíciu organizoval. Ani zákony nedodržiavame podľa toho, kto ich prekladal alebo schválil, ani samotný štát si nectíme preto, kto ho zakladal na samom jeho začiatku.

Referendum, ktoré vyhlasuje prezident republiky, je ústavným nástrojom, kedy nám občanom kladie otázku samotný štát. A my občania by sme mali odpovedať. Nie je to povinné, ale je to slušné a je to prejavom úcty voči samotnému štátu a jeho inštitúciám.

Táto úcta k štátu a jeho inštitúciám je nanajvýš konzervatívnou hodnotou.

Ja ako konzervatívec a demokrat sa pred inštitúciou referenda hlboko skláňam – bez ohľadu na to, o čom to-ktoré referendum je –, rovnako ako sa hlboko skláňam pred úradom prezidenta – bez ohľadu na to, kto tým prezidentom je – a taktiež sa hlboko skláňam pred štátom, ktorého som občanom.

Považujem preto za veľmi nešťastné, ak najvyšší ústavný činiteľ – ochranca ústavnosti republiky – verejne povie, že nebude vyzývať občanov na účasť v referende. Mám za to, že takýmto prístupom znevažuje svoj úrad.

Nuž a posledným dôvodom, prečo postoj neúčasti považujem za nesprávny – ibaže by daný volič skutočne nemal názor na otázku v referende –, je ten, že nevolič z presvedčenia štatisticky padá do toho istého koša ako ľahostajný nevolič, ktorému je jedno, ako je spravovaná jeho krajina a aké normy v nej platia.

Nevolič z presvedčenia zahadzuje možnosť vyjadriť svoj názor a nemôže očakávať, že jeho gesto bude interpretované inak než tak, že skrátka nemá žiadny názor.

Suma sumárum, nevidím inú možnosť, ktorá by sa nepriečila mojej morálnej intuícii, ako sa referenda zúčastniť a hlasovať pri najlepšom vedomí a svedomí za možnosť „nie“.

Vyštudoval sociológiu a kognitívnu vedu. Zaujíma sa o celospoločenské a o mestské témy. Žije v Bratislave.

Odporúčame

Blog
Horlivosť

Horlivosť

„Veď náš Boh je stravujúci oheň.“ (Hebr 12,29 SSV). „Alebo si myslíte, že Písmo nadarmo hovorí: ‚Takmer žiarlivo túži po nás Duch, ktorý v nás prebýva‘?“ (Jak 4,5 SSV).

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.