Naučíme sa, čo je strach

Veď takéto veci sa proste nerobia. Nevieme si ani len predstaviť, že by niekto niečo také spravil. A potom to zrazu niekto spraví. Ako sa dá na to zareagovať? Však to sa nedá spracovať chladnou hlavou. Je to akoby prestal platiť nejaký prírodný zákon.

Podľa niektorých nastáva veľký zlom, po ktorom už veci nebudú také, aké boli – je to koniec jednej doby. Ale akej doby? Žijeme si životy, ktorých násilie obvykle nie je súčasťou. Mnohí z nás nikdy nevideli, mimo pohrebu, mŕtveho človeka. Väčšina z nás nikdy nedržala zbraň. Nemálo z nás by si nevedelo ubrániť vlastný život pred útočníkom. Vedieť sa biť je priam neslušné. Násilie sme z verejného života vytlačili. Už len dotyk od cudzieho človeka je prekročením hranice. Zásahom do nášho súkromia, do našich ctených kruhov. Veď si to neprajeme.

Pritom mnohým z nás násilie tak chýba. Vyhľadávame ho v akčných filmoch, v hrách, niektorí v športoch či dokonca v sexe. To sú však naše súkromné životy, ktoré zapíname a vypíname podľa toho, ako máme chuť. Keď nechceme, násilia niet. Preto nemáme dôvod sa báť; násilie máme vo vlastných rukách a je plne pod našou kontrolou.

Môže byť vôbec niečo lepšie – nemusieť sa báť o svoj život a brať ho ako samozrejmosť? To vedia najlepšie tí z nás, ktorí bojujú s ťažkou chorobou a vedia, čo je to strach. Ale šťastnejší z nás to nevedia. Tí sú zrazu prekvapení sami sebou, čo to cítia. Strach nahradil samozrejmosť.

Pripusťme, že možno naozaj začína nová doba a veci už nebudú také, aké boli. Možno sa už nebudeme mať najlepšie na svete a v dejinách zároveň. Naučíme sa, čo je strach a strach nás na to pripraví.

Fotografia: Skulptúra „Non-Violence“ v Malmö. Autor: Francois Polito. Licencované pod CC BY 2.5. Týchto skulptúr je 17 po celom svete.