„Starou katolíckou kaviarňou“ označujem slovenskú katolícku inteligenciu, ktorá nepatrí k mladej generácii. Generačné rozdiely v tejto komunite pomenoval aj Juraj Šúst v rozhovore pre Postoj a je úplne zjavné, že hrajú dôležitú rolu. Mladá katolícka kaviareň je totiž iná. Chvalabohu.

Ako vždy, nedá sa hovoriť o všetkých, ani o celej starej katolíckej kaviarni. K podpore návrhu zákona od kotlebovcov sa viacerí katolícki intelektuáli vyjadrili odmietavo, medzi nimi aj niektorí konzervatívni poslanci, o ktorých v tomto prípade ide najviac. Napriek tomu prišli od katolíckych intelektuálov viaceré články a výzvy, ktoré sa jednoznačne stavajú za podporu predmetného návrhu a nie je v nich vôbec núdza o pochybné a až priam poburujúce tvrdenia.

V celom príbehu dosť absurdne vyznieva, že samotná Konferencia biskupov Slovenska sa vyjadrila pomerne jednoznačne a podľa mňa úplne správne: hoci návrh poslancov ĽSNS po obsahovej stránke ide dobrým smerom, jeho predkladatelia sú v otázke ochrany života nekonzistentní a ich úmysly vyvolávajú pochybnosti. Preto KBS nedáva žiadne odporúčania ako hlasovať. Dobrú prácu pri tlmočení tohto stanoviska odviedol v relácii Fair Play hovorca Martin Kramara a bolo by len dobré, ak by na veci verejné reagoval podobným spôsobom i naďalej.

Každopádne, o katolíckych intelektuáloch, ktorí považujú podporu návrhu kotlebovcov za dôležitú, možno povedať, že majú iný názor ako biskupovia a tým to končí, pretože nie sú ich postojom nijako viazaní. Problém sú však vyjadrenia, ktoré potvrdzujú zmýšľanie, akého znaky som si už v prostredí katolíckej inteligencie všimol. Na moje veľké sklamanie som sa v uplynulých dňoch stal jeho priamym svedkom v celej jeho odkrytosti a už nemožno hovoriť o znakoch, ale o jasných a ustálených, no hlavne nebezpečných presvedčeniach starej katolíckej kaviarne. Zhŕňam ich do troch bodov:

1. Podceňovanie zla fašizmu.
2. Zveličovanie až konštruovanie zla liberalizmu.
3. Vlažný až ľahostajný postoj k iným spoločenským témam než klasickým katolíckym.

Zlo fašizmu podceňujete

Z verejných zdrojov uvediem k prvému bodu dva príklady. Jaroslav Daniška a Lukáš Obšitník vo svojom článku uvádzajú: „Ak by bol [Kotleba] nacista alebo fašista, jeho strana by už bola rozpustená, o jeho nebezpečenstve preto netreba hovoriť hystericky.“

Tento výrok je nielen nepravdivý a poburujúci, ale aj mimoriadne hlúpy. Jednak predpokladá, že súd dokáže spoľahlivo odhaliť a dokázať aj skrytý fašizmus a jednak tvrdí, že to, či niekto je alebo nie je fašista, je závislé od rozhodnutia súdu. Ani jedno z toho nie je pravda. Zato daný výrok ponúka svedectvo o jeho autoroch.

Juraj Šúst, predseda katolíckeho občianskeho združenia Spoločenstvo Ladislava Hanusa, vo svojom článku na blogu SLH vyjadril podporu návrhu zákona od kotlebovcov, pričom v ňom zašiel až tak ďaleko, že Kotlebu prirovnal k Oskarovi Schindlerovi (dokonca krát desať) alebo si pomohol obrazom topiacich sa v mori, ktorých kotlebovci idú vyslobodiť záchranným člnom a volajú ostatných, aby im pomohli.

Asi si nedokážem predstaviť cynickejšie a naivnejšie prirovnania než tieto dve. Najmä keď tušíme, ako by sa asi kotlebovci zachovali v úplne reálnej situácii, keby boli svedkami topiacich sa migrantov v mori. Ale k veci: nikto tu žiadny čln neroztláča. Je to premyslený plán, za ktorým stoja nedôveryhodní aktéri s nedôveryhodnými motívmi. Kotlebovci vyšli s bubnom na zajace, no chytili akurát pár dôverčivých katolíkov. A – o čo im šlo – voličov. Že tým v otázke ochrany života vôbec nič nedosiahnu, zjavne nevadí. Že tým celej veci uškodia, tiež nevadí.

Pýtať by sme sa mohli aj to, prečo prišla Výzva poslancom až teraz a nie kedykoľvek predtým. Prečo bolo treba počkať na kotlebovcov? Prečo by bez nich žiadnej výzvy nebolo? Bolo málo príležitostí?

Zlo liberalizmu zveličujete

Čo sa týka liberalizmu, jeho (údajné) zlo je nezriedka príslušníkmi starej katolíckej kaviarne akcentované pri takmer každej možnej príležitosti. Názor, že nemožno povedať, či je horší liberalizmus alebo fašizmus (príp. komunizmus) je ňou rozlezený. Samozrejme, dôvodom je najmä liberálna potratová legislatíva. Zbili človeka? Ale veď ročne umierajú tisícky nenarodených detí! Zavraždili niekoho? Veď denne sa vraždia deti!

Akoby jedna neprávosť umenšovala zlo inej neprávosti. Pro-life tábor si však pramálo uvedomuje, že liberáli, ale i veľká nezaradená časť populácie, plod dieťaťa či embryo nepovažuje za človeka, ale skôr za niečo ako povedzme slepé črevo. U liberálov preto pri presadzovaní liberálnej potratovej legislatívy nemožno hovoriť o žiadnom zlom úmysle. Pro-life tábor však robí zásadnú chybu, kedy takmer všetko svoje úsilie venuje nekonečnému opakovaniu mantry o tom, že potrat je vražda, čo sa však vôbec ale vôbec nestretáva s liberálnym svetonázorom, ktorý nerozumie, prečo by embryo malo byť človek.

Toto tvrdím s mojím pro-life presvedčením, pričom načrtnúť kľúčový argument som sa pokúsil v článku „Je etické zabiť Paľa?“. Na môj nesmierny a dlhotrvajúci údiv, práve k podstate problému – teda vysvetľovaniu, prečo by embryo malo byť rovnocenným človekom ako ktokoľvek narodený – pro-life tábor nesmeruje azda žiadne viditeľné úsilie. Bez tohto však nemôže byť úspešný.

Na druhej strane barikády máme zase do nemoty opakovanú riekanku o tom, že žena má právo rozhodovať o svojom tele. To sa pre zmenu vôbec nestretáva s pro-life svetonázorom, podľa ktorého dieťa – v ktoromkoľvek vývojovom štádiu – už nie je telom matky, ale telom toho dieťaťa samotného, čiže iného človeka. Každá zo strán rozpráva vlastným jazykom.

Zlo ľahostajnosti je vaše zlo

Vlažný až ľahostajný postoj starej katolíckej kaviarne k iným než klasickým katolíckym témam (teda najmä ochrana života od počatia po prirodzenú smrť a ochrana manželstva), zrejme súvisí s tým, čo som už uviedol. Tu je však vidieť asi najväčší rozdiel medzi generáciami. Mnohí mladí kresťania a mladí konzervatívci spustili či sa zapojili do viacerých nedávnych iniciatív, menovite „Som za zrušenie Mečiarovych amnestií“, „Zastavme hazard“, „Iniciatíva Pamätaj“ či „Za slušné Slovensko“. Výsledok? Stará katolícka kaviareň ich kritizuje za to, že nechcú ísť do sporu s liberálnym prostredím.

Stará katolícka kaviareň žije v bubline, ktorá ju bezpečne izoluje od vonkajšieho sveta. Viac ju vyrušujú pochody čertov a princezné v disneyovkách než prejavy sympatií k nacizmu vo vysokej politike alebo zabitie Filipínca či nebodaj závažná korupčná kauza. Samozrejme, česť výnimkám, no trend je pomerne priezračný. Mladí kresťania nemajú úzkoprsé vnímanie sveta svojich starších kolegov. Všímajú si aj témy, ktoré hýbu celou spoločnosťou; mohli by sme to nazvať akýmsi „darom poznania“. Vedľajším dôsledkom toho, že sa neštítia k týmto témam sa vyjadrovať či dokonca za ne preberať iniciatívu, je aj stúpanie ich mena v očiach spoločnosti, ako aj meno toho, čo ich spája. Je veľmi dôležité, aby ich tento dar poznania neopustil a aby dokázali ustáť zápas so staršou generáciou, ktorý ich čaká.

Ak z tohto zápasu vyjde víťazne stará katolícka kaviareň, s najvyššou pravdepodobnosťou to bude znamenať začiatok konca kresťanstva vo verejnom živote na Slovensku, podobne ako je tomu v krajinách Západu. Zlou citlivosťou na témy, neohrabanosťou, absolútnou absenciou taktiky (i taktu), nebraním ohľadu na reputáciu a najmä úzkoprsým videním sveta sa stará katolícka kaviareň môže stať hrobárom hodnôt, ktoré si tak veľmi váži.

Fotografia: Forest Cemetery, Stockholm-3. Autor: Göran Johansson.
Licencované pod CC BY-NC 2.0.