Ako Slovinci zviedli boj s vlastnými zástupcami – a vyhrali

Ako Slovinci zviedli boj s vlastnými zástupcami – a vyhrali

Jeden by povedal, že v zastupiteľskej demokracii budú zástupcovia, teda poslanci, občanov zastupovať. Zastupiteľskou demokraciou je aj Slovinsko. Napriek tomu tam v ostatných mesiacoch prebiehal súboj občanov s ich vlastnými zástupcami. Občania drvivo vyhrali.

Najprv sa vráťme do nedávnej minulosti – v roku 2012 sa v Slovinsku konalo referendum, v ktorom takmer 55 % voličov odmietlo Rodinný zákonník rozširujúci práva osôb rovnakého pohlavia v registrovaných partnerstvách na také isté, aké majú páry v manželstvách – okrem adopcií. Napriek iba tridsaťpercentnej volebnej účasti bolo referendum platné, pretože v Slovinsku – na rozdiel do Slovenska – nebolo žiadne kvórum. Bola to porážka pre vládu vtedajšieho sociálno-demokratického premiéra (a súčasného prezidenta) Boruta Pahora.

V marci 2015 koalícia vedená súčasným premiérom Mirom Cerarom z liberálnej Strany moderného centra v Národnom zhromaždení presadila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o manželstve a rodinných vzťahoch. Tento zákon umožňoval manželstvá dvoch osôb rovnakého pohlavia, keďže menil vymedzenie manželstva z trvalého zväzku muža a ženy na trvalý zväzok dvoch osôb. Z 90-členného Národného zhromaždenia 51 poslancov zákon podporilo, 28 bolo proti.

Nie každý bol však s takýmto vymedzením manželstva spokojný; časť občanov s odlišným názorom vyzbierala viac ako 40-tisíc podpisov potrebných na vyhlásenie celoštátneho referenda o prijatí alebo zamietnutí tohto zákona. Dosiaľ by na celom prípade nebolo nič nezvyčajné, avšak parlament na referendovú iniciatívu odpovedal nevídane. Odhlasoval, že sa jednoducho nebude konať, pretože odporuje ústave, ktorá neumožňuje konanie referenda o ľudských právach a slobodách. Zablokovanie referenda podporilo 53 poslancov, 21 hlasovalo proti.

Pre istotu to zopakujem: parlament najprv prijal zákon, ktorý sa časti občanov nepáčil, tak o ňom chceli hlasovať v referende. Parlament však povedal, že referendum sa v tejto veci nesmie konať. Proste bude tak, ako odhlasovali poslanci a názor občanov – na zákon, ktorý bude platiť pre nich samotných – je nepodstatný.

Stánok „proti“.

Aktivisti sa nenechali tak ľahko zastaviť a obrátili sa na Ústavný súd, ktorý rozhodol, že parlament nemá právomoci vyhlásiť referendum za protiústavné a nariadil, že referendum sa bude konať. Už to bolo víťazstvo odporcov sporného zákona a zároveň občianskej spoločnosti, že občania vôbec dostali možnosť sa vyjadriť.

V nedeľu 20. decembra 2015 sa referendum uskutočnilo. Oproti obdobnému referendu z roku 2012 už bolo potrebné, aby najmenej pätina všetkých oprávnených voličov hlasovala proti – jedine tak mohol byť zákon odmietnutý. A hoci prieskumy naznačovali tesný výsledok a pravdepodobné nedosiahnutie 20-percentého kvóra odporcov zákona, výsledky boli jednoznačné – viac ako 63 % zúčastnených voličov pri účasti vyše 36 % odmietlo sporný zákon, čo znamená, že takmer 23 % všetkých oprávnených voličov sa vyjadrilo proti zákonu.

Iniciátori referenda môžu oslavovať ťažko vydobyté víťazstvo. Dovolím si však ešte jeden osobný postreh.

Pár dní pred referendom, keď som sedel vo svojej obľúbenej ľubľanskej kaviarni a rozprával sa na túto tému s miestnymi, jeden z nich povedal: „V každom prípade bude niekto sklamaný.“ V referende je to tak vždy. Nech už dopadne akokoľvek, pre veľkú časť obyvateľov je jeho výsledok sklamaním.

V uliciach Ľubľany som videl viacero najmä mladých ľudí s odznakmi „ZA“. Títo ľudia sa nadchli pre svoju vec, pripli si odznak, šli voliť a dúfali v zmenu k lepšiemu – teda k tomu, v čo veria, že je dobré. Nie sú to zlí ľudia, ale teraz sú smutní. Možno sa tešiť pri pohľade na smutných ľudí? Nazdávam sa, že to treba vnímať ako výzvu. Výzvu, ako ponúknuť svoje postoje takým spôsobom, že budú prijateľné pre čo najviac ľudí. Žiaľ, zdá sa mi, že zatiaľ sa nám to nedarí.

Napriek všetkému, víťazi v tomto referende majú nárok na radosť. No nebolo by tej radosti viac, keby sa vedeli obe strany dohodnúť na obojstranne prijateľnom riešení? Žiaľ, obávam sa, že nie vždy je to možné – a tobôž v politike nie.

Bez ohľadu na názor na odmietnutý zákon, bez pochýb podľa mňa možno povedať toto: Ako zastupiteľská demokracia Slovinsko zlyhalo. Ako priama demokracia však vyhralo.

Fotografie: Stánky „za“ a „proti“ v centre Ľubľany. Autor: JL.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo