Áno, občiansky aktivizmus je super, demonštrácie či dokonca aj pochody – napriek ich silovému či až vojenskému charakteru – sú legitímny nástroj presadzovania legitímnych požiadaviek. Tu však ide o niečo iné.

Moja prvá starosť: Veľký protikorupčný pochod svojím všeobecným zameraním – zjednodušene povedané – proti zlu vlastne spája úplne všetkých a tým pádom sa voči nikomu nevymedzuje. Kto už len povie, že je za korupciu? Alebo proti pravde? Každý, aj ten najväčší korupčník v slovenskej politike, bez váhania pomenuje korupciu ako jeden z najväčších problémov. Z tohto hľadiska teda medzi politikmi rozdielov niet a bez dôsledného rozlišovania na základe skúmania ich majetkov a konania dochádza akurát tak k zovšeobecňovaniu: všetci sú skorumpovaní, všetci sú zlodeji, všetci sú zlí. „Treba zmeniť tento systém,“ bol odkaz masívnych tzv. gorilích (resp. antigorilích) pochodov spred piatich rokov. Ich požiadavky sa rýchlo zmnožovali a menili, až úplne zdegenerovali na nezmysly, ktoré boli jednou z príčin ich trápneho vyšumenia bez dosiahnutia čohokoľvek, teda azda okrem následnej štvorročnej vlády jednej strany a možno aj vzrastu protisystémového hnutia.

V popise udalosti protikorupčného pochodu na Facebooku nie sú uvedené žiadne konkrétne požiadavky. Je preto viac než pravdepodobné, že väčšina pochodujúcich ani nebude vedieť, za čo vlastne pochoduje. Kto sa dostane na stránku pochodu, nájde štyri požiadavky, medzi ktorými je vyšetrenie káuz Gorila a Bašternák, odvolanie Kaliňáka, Gašpara a Kováčika a zrušenie Mečiarových amnestií. Je toho síce dosť, ale lepšie ako nič. Ako väčší problém však vidím to, že tieto požiadavky nie sú ústredným bodom pochodu, zrejme sú väčšine účastníkov úplne neznáme a celkovo pôsobia skôr len akoby z povinnosti – akoby tu šlo väčšmi o vyjadrenie všeobecnej nespokojnosti, než o konštruktívnu zmenu. Bojím sa, že takáto činnosť môže byť skôr deštruktívna.

Moja druhá starosť súvisí s tým, že takto poňatý pochod vybíja energiu občanov skutočne sa rozumne zorganizovať a naozaj niečo dosiahnuť. Zapochodujeme si, zanadávame, ale bez konkrétnej požiadavky v pálčivej veci, ktorej splnenie či nesplnenie sa dá jednoduchým spôsobom overiť, to nepovedie k žiadnej zmene k lepšiemu. V občanoch tak len zmocnie pocit zúfalstva a beznádeje, že aj tak nič nemôžu dosiahnuť a aj tak sa nič nezmení. A to opäť len živí protisystémové nálady. Na záver, demonštrácie a hádam aj pochody robiť treba, ale konštruktívne. Nikdy nie deštruktívne.

Obrázok: Protest. Autor: Jørgen Carling.
Licencované pod CC BY-NC 2.0.