Kalmus a Lorenz musia byť odsúdení, aj ak urobili dobre

Čin Petra Kalmus a Ľuboša Lorenza, kedy poliali pamätník Vasiľovi Biľakovi v Krajnej Bystrej farbou, má prinajmenšom dve roviny: morálnu a trestnoprávnu. A som si istý, že samotní Kalmus s Lorenzom si dobre uvedomujú, že ich čin je na každej rovine rozdielny.

Aby bolo jasno, pamätník Vasiľovi Biľakovi považujem za znak pomýlenosti (časti) obyvateľov Krajnej Bystrej. Myslím si, že tento človek si žiaden pamätník nezaslúži a prejav odporu Kalmusa a Lorenza mi je sympatický. Dokonca si viem predstaviť, že by som spravil to isté, avšak – a to je dôležité – bol by som pripravený niesť za svoje konanie následky. Pretože to je jednoducho neoddeliteľnou súčasťou občianskeho odporu.

Celá vec vyzerá inak na rovine trestnoprávnej: Kalmus a Lorenz poškodili cudziu vec. V Trestnom zákone (§ 246, ods. 1) je to napísané jednoznačne: „Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Nepíše sa tam, „ibaže by šlo o pamätník komunistického funkcionára.“ Zaráža ma preto, že Peter Zajac prirovnáva obžalobu Okresnej prokuratúry vo Svidníku a spolu s ňou aj slovenské súdnictvo ku komunistickému súdnictvu. Má pravdu, keď argumentuje Zákonom o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, ale aj ďalšími zákonmi, že samotný pamätník Biľakovi bol zrejme protiprávny. Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz však neupozornili na túto skutočnosť – oni vzali spravodlivosť do vlastných rúk a hneď v noci po jeho odhalení pamätník obliali farbou. Podľa Kalmusovho vyjadrenia plánovali aj odstrániť bustu, avšak niekto to urobil ešte pred nimi.

Tu je zásadný problém. Ak chceme žiť v právnom štáte, nie je predsa možné beztrestne brať spravodlivosť do vlastných rúk. Dokonca ani ak ide o boj proti komunistom v Krajnej Bystrej. Čin Kalmusa a Lorenza je úderný symbol – porátali sa s Biľakom ručne stručne, podobne, ako by sa on zrejme bol porátal s nimi. Ak sa ale nechceme podobať komunistom, nesmieme preberať ich spôsoby. Ako napríklad beztrestné porušovanie práva.

V právnom štáte je preto jediné možné východisko tejto kauzy – odsúdenie Kalmusa a Lorenza, ktorým zrejme nehrozí nič viac ako podmienečný trest. Dosiahli by to, čo chceli: poukázali by na absurdnosť, kedy komunistický pohlavár ako Biľak dostane pamätník a ten, čo proti nemu zakročil, bude potrestaný. Zároveň by to bolo tematické zakľúčenie ich umeleckej „performance“, ktorej je súdny proces iba súčasťou.

Na záver, osobne si myslím, že obyvatelia Krajnej Bystrej z čisto morálneho hľadiska majú právo mať vo svojej obci pamätník Vasiľa Biľaka, ak ho tam chcú, a to bez ohľadu na to, akokoľvek zvrátené mi to pripadá. No i oni musia byť pripravení za svoje rozhodnutie niesť následky. Napríklad také, že tam niekto príde a pamätník im zničí.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo