Mnohí z nás otcov sme atakovaní pri plnení svojich povinností, či zámerov jedným veľkým nepriateľom, ktorým je znechutenie. Často začneme realizovať nejakú dobrú vec na poli nášho otcovstva s celkom veľkou chuťou, uvedomujúc si aj možné ťažkosti. Avšak, niekedy napriek snahe, sa dobré ovocie našich aktivít nedostavuje, resp. nie je nejako viditeľné, a prichádzajú nám do cesty rôzne ťažkosti, napr. problémy v práci, únava, či nepochopenie zo strany niektorých našich blízkych. A ako ide čas, naše odhodlanie v danej dobrej veci je naštrbené a postupne prichádza do nášho života znechutenie. Znechutenie je veľkým nepriateľom otcov, ktoré netreba podceňovať.

Prečo? Pozrime sa na dopady znechutenia do Svätého Písma. Izraeliti pri exode z Egypta sa pre svoje znechutenie začali usadzovať v ich Zasľúbenej zemi až po uplynutí 40-tich rokov od odchodu z Egypta, hoci, ak by mu nepodľahli, mohli tak spraviť hneď. Izraelitov znechutili pre zaujatie krajiny ich vyzvedači, ktorí im nepravdivo zveličovali prekážky s tým spojené: „...preskúmali krajinu, potom však Izraelitov natoľko znechutili, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Hospodin. V ten deň sa Hospodin rozhneval a zaprisahal sa: ‚Muži, ktorí vyšli z Egypta ako dvadsaťroční a starší, neuvidia krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, pretože sa úplne neoddali Hospodinovi, okrem Kenizzejca Kaléba, syna Jefunneho, a Jozuu, syna Núna, lebo oni sa celkom oddali Hospodinovi.‘ Vtedy sa Hospodin na Izraelitov veľmi rozhneval a štyridsať rokov ich nechal blúdiť po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré robilo to, čo sa nepáčilo Hospodinovi.“ (Nm 32,9-13 SEB). Výsledkom znechutenia celého národa bola v podstate smrť všetkých bojaschopných mužov, ktorí sa nechali nakaziť znechutením, a tiež útrapy celého národa počas 40-tich rokov na púšti. Teda aj útrapy žien a detí týchto mužov. Údel Kaléba, popri Jozuem, za jeho oddanosť (vytrvalosť) bol však iný, aj keď aj on musel niesť bremeno celého národa - život v púšti po dobu 40-tich rokov: „Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva.“ (Nm 14,24 SSV).

Alebo si zoberme za príklad Samsona, ktorému Boh zveril veľkú úlohu, že bude oslobodzovať svoj národ spod nadvlády Filištíncov. Keď na Samsona dlho, pravidelne a úpenlivo naliehala Dalila, do ktorej bol zamilovaný, aby jej prezradil zdroj svojej sily, upadol do znechutenia a tajomstvo jej prezradil: „A keď deň čo deň naliehala svojimi rečami na neho a unúvala ho, že sa mu znechutil život až na smrť,“ (Sdc 16,16 SSV). On pre svoje znechutenie stratil svoj život a úlohu, ktorú mu zveril Boh, vykonal len v obmedzenom rozsahu.

Znechutenie, znechutenie a znechutenie. Koľko otcov prišlo vo svojich rodinách o mnohé dobré veci, pretože pod ťarchou problémov (či už skutočných alebo len zdanlivých) upadli do znechutenia? Znechutenie ich odradilo od ich dobrých zámerov, alebo dokonca aj od plnenia si štandardných povinností. Zoberme si príklad zo života Dávida. Ak by sa Dávid nechal odradiť kráľom Šaulom, ktorý mu poukazoval na nemožnosť víťazstva nad mocným veľkým bojovníkom Goliášom, nikdy by ho neporazil: „Šaul odrádzal Dávida: ‚Nemôžeš ísť k tomu Filištíncovi a bojovať proti nemu. Si ešte len chlapec a on vojenčí od mladi.‘“ (1Sam 17,33 SEB). Dávid sa však odradiť nedal a výsledkom bolo jeho veľké víťazstvo, ktoré mu isto dodalo sebavedomie do mnohých ďalších víťazstiev, ktoré s Božou pomocou vybojoval.

Liekom na znechutenie je podľa mňa vytrvalosť: „...vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená...“ (Sir 17,24 SSV). „Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.“ (Hebr 10,36 SSV). Ona nám pomôže prejsť ťažkým obdobím, aby sme dosiahli cieľ našich námah.

Prosíme Ťa Nebeský Otče, nedaj, aby sa do našej mysle pri našom otcovstve nasťahovalo znechutenie. Daj nám prosíme ťa milosť vytrvať a prejsť aj náročnejšími obdobiami nášho života, aby sme mohli naše rodiny voviesť tu na zemi do plnosti toho, čo máš pre ne pripravené v nebi. Nech sme ako tvoji služobníci Jozue a Kaléb, ktorí nepodľahli znechuteniu, a naopak, v ťažkostiach im zverenej úlohy vytrvali. V mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

V prvom blogu na tému Návratu otcov k otcovstvu podľa otcovstva Nebeského Otca sme sa venovali nášmu prístupu k deťom. V druhom blogu zase našej všeobecnej úlohe otcov a z nej plynúcich zodpovedností. V treťom blogu sme sa pozreli na zodpovednosť otcov za vedenie detí v ich živote viery a za aplikáciu viery v prospech detí. V štvrtom blogu sme si predstavili otca ako kňaza, proroka a kráľa.