Vráťme sa v mysli do svojho detstva, a či sme už otca mali, alebo nie, či svoje otcovstvo zastával dobre alebo zle, skúsme si predstaviť, akého otca by sme chceli mať po svojom boku. Určite by tam bol človek, ktorý by nás mal rád, tešil sa z nás, bol k nám dobrý, venoval nám svoju pozornosť, pomáhal nám, učil nás, bol našim ochrancom a pod. Tiež by sme určite boli radi, keby mal rád našu mamu a vedel by sa svojej rodiny zastať.

Mnohí muži sa takýmito otcami v dnešnej dobe skutočne snažia stať. Každý otec vo svojom vnútri vie, že hoci by dosiahol úspech v akejkoľvek oblasti svojho života, či už v práci, športe, vzdelaní, spoločenskom postavení a pod., a zlyhal by vo svojej úlohe otca, všetky tie úspechy by boli preňho len pripomienkou, že sú cenou, ktorú za jeho úspech zaplatili jeho deti.

Čo však môžeme spraviť preto, aby sme boli dobrými otcami? Podľa mňa je to život podľa toho, čo nám radí Boh Otec vo svojom Slove. Je tam toho pre otcov skutočne dosť. Na dvoch miestach Biblie je však zdôraznené, že my otcovia nemáme dráždiť svoje deti:

„A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“ (Ef 6,4 SEB).

„Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli.“ (Kol 3,21 SEB).

Spomaľme a prečítajme si tieto biblické verše ešte raz. Nie sú nejakým archaizmom, či strohou výzvou k našej prísnosti, ale pokladom, ktorý môžeme objaviť. Poďme sa najprv pozrieť do verša z Listu Efezanom. Profesor Roháček ho prekladá nasledovne: „A vy, otcovia, nepopudzujte svojich detí k hnevu, ale ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom.“ Ešte výstižnejší význam tohto Slova je vyjadrený v anglickom preklade New Living Translation: „Fathers, do not provoke your children to anger by the way you treat them. Rather, bring them up with the discipline and instruction that comes from the Lord.“, voľne preložené do slovenčiny: „Otcovia neprovokujte svoje deti k hnevu tým, ako s nimi zaobchádzate. Radšej ich vychovávajte v disciplíne a pokynoch, ktoré pochádzajú od Pána.“

Teda naše deti nemáme provokovať k hnevu. Čo myslíte, ak otec povie, že príde za dieťaťom a bude sa s ním hrať a nespraví tak, dieťa sa nenahnevá? Alebo ak sa hádame s manželkami, deti to nehnevá? Alebo keď prídeme domov a máme vypité a dieťa to vidí? Alebo keď dieťa odbijeme, že nemáme naňho čas? Alebo keď ho porovnávame s inými? Alebo keď ho nespravodlivo potrestáme? Alebo keď mu nepreukazujeme lásku a naše potešenie z neho? Mnoho, existuje skutočne mnoho dôvodov na strane nás otcov, ktorými môžeme v našich deťoch vzbudiť hnev. Samozrejme nejde o prípady, keď sa dieťa na nás hnevá, že sme mu nedali nejakú sladkosť, keď vieme, že ich už niekoľko zjedlo. Alebo, že mu nedovolíme pozerať nevhodnú rozprávku, či film. V týchto veciach sa už práve naopak približujeme k ich správnej výchove.

A ako máme vychovávať naše deti? Prísne tak, ako sa nám zdá vhodné? Vôbec nie. Máme ich vychovávať nie podľa našej disciplíny a pokynov, ale podľa disciplíny a pokynov, ktoré pochádzajú od Pána. Aby sme tohto dosiahli, musíme poznať Jeho Slovo (Bibliu) a musíme vedieť počúvať Jeho hlas (v našom vnútri). Niekedy rozpoznáme, že máme byť na deti jemní, inokedy zase pevnejší. Niekedy, že danú vec máme spraviť s nimi spoločne, a zase inokedy, že ich máme nechať danú vec spraviť vo vlastnej réžii. Je to náročná cesta, ale jediná, ktorá nás môže priviesť do cieľa, po ktorom túžime - byť dobrým otcom.

Zoberme si teraz ten druhý biblický verš  z Listu Kolosanom, kde je vysvetlený aj dôvod prečo nemáme naše deti dráždiť k hnevu. Malomyseľnosť. Je to obrovská životná rana, ktorú môžu uštedriť deťom práve otcovia. Jeden z českých prekladov Biblie - Bible 21 tento verš prekladá: „Otcové, nepřivádějte své děti svým hněvem k zoufalství.“ Teda zúfalstvo. Zúfalstvo ako jedno zo slov na označenie asi najhroznejšieho stavu, ktorý môžeme v našom živote prežívať. Profesor Roháček prekladá tento verš nasledovne: „Vy, otcovia, nedráždite svojich detí, aby neztratily smelosti a vôle.“ Teda náš nesprávny prístup k deťom môže v nich spôsobiť stratu ich smelosti a vôle.

Verím, že ak by ktokoľvek iný mohol našim deťom spôsobiť svojim konaním stratu smelosti a vôle a uvrhnúť ich do malomyseľnosti a zúfalstva, bol by konfrontovaný s hrubou otcovskou silou. Túto silu však nechajme pre seba, lebo sme to práve my otcovia, ktorí toto našim deťom svojim prístupom k nim môžeme spôsobiť.

Našim spoločným cieľom je však dosiahnuť pravý opak, aby naše deti boli smelé, pevnej vôle, veľkomyseľné a žili v nádeji. Myslím si, že vlastným úsilím toto nie je možné dosiahnuť. Preto zverme sa nášmu Nebeskému Otcovi a ako otcovia ho spoločne prosme:

Nebeský Otče, odovzdávame sa Ti a odovzdávame Ti naše otcovstvo. Prosíme Ťa urob nás takými otcami, akými túžime byť, a akých nás naše deti potrebujú. Nech je naše otcovstvo na spôsob tvojho milujúceho otcovstva, aby naše deti od nás počuli a zakúšali, že sú milované, a že sú našou radosťou. V mene nášho Pána Ježiša Krista. Amen.