Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
22. máj 2021

Otec mi chcel prejaviť lásku, len nevedel ako

Inšpiratívny príbeh Matúša z rómskej osady
Otec mi chcel prejaviť lásku, len nevedel ako

Autor: Gréckokatolícka rómska misia

„Otec mi nevenoval pozornosť, potreboval som počuť, že preňho niečo znamenám,“ vypovedia o svojej bolestnej skúsenosti mnohí muži. Ich otcovia však väčšinou nezažili lásku od svojich otcov – a tak sa tieto zranenia prenášajú z generácie na generáciu. Existuje z toho cesta von? Matúš (31) vo svojom živote zistil, že láska a prísnosť sa nevylučujú a že otcovi pristane i vľúdna tvár. Hoci to ako syn nezažil. Najprv si však musel prejsť uzdravením vzťahu s pozemským i s nebeským Otcom. O tom, ako toto uzdravenie prišlo, ale aj o tom, prečo sa rozhodol študovať, porozprával Matúš v už 9. inšpiratívnom príbehu z vidieka, pričom prezradil aj taje rómskych osád i to, čo napomohlo zlepšeniu vzťahov Rómov a majority v jeho dedine.

Matúš, momentálne prebieha kampaň ku Dňu rodiny s témou Otec nablízku. Čo pre teba znamená byť otcom?

Veľká zodpovednosť. S manželkou sme mali prvé dieťa, keď som mal 20 rokov, a po ňom hneď ďalšie. Bol to veľký šok, bolo to náročné. Niekedy sa mi zdá, že som bol na otcovstvo príliš mladý a skoro som išiel do manželstva. Je to veľká zodpovednosť, ktorú nie vždy zvládam. 

V čom je tá zodpovednosť? Akým výzvam čelíš?

Dievčatko má 11 rokov a už sa mu páčia chlapci. Je to príliš skoro, je ešte dieťa. Tak sa to s manželkou snažíme ustrážiť. Chlapec sa veľa pýta, chce všetko vedieť. Napríklad, prečo som pri šoférovaní stlačil spojku – pýta sa na také veci, nad ktorými ani nerozmýšľam. Snažím sa deťom vyhovieť, dať im to, čo vidím, že je pre nich dobré – ísť s nimi na prechádzku, na zmrzlinu. Dať im hlavne svoj čas. No snažím sa aj, aby neboli rozmaznané, naučiť ich skromnosti, že nie všetko musí človek mať. Napríklad teraz chcú dotykové telefóny – a je pre mňa veľkým rozhodnutím, či im to dať. Nám samým dospelým to škodí – tak čo to urobí deťom?! No zároveň nejaký telefón potrebujú, celá rodina zatiaľ používa iba môj mobil – aj na domáce úlohy, keď si potrebujú niečo pozrieť na internete. Chcem sa v tejto veci dobre rozhodnúť, tak sa za to modlím. 

Malého dvojročného syna učíme po slovensky. Na ďalší rok má ísť do škôlky. U nás v osade sa rozpráva iba po rómsky, po slovensky rozprávame iba keď musíme. Deti v osade po slovensky väčšinou nevedia.

V osade chýba deťom láska

Vyzerá to, že k rodičovstvu pristupuješ zodpovedne, hoci je náročné. V niektorých rodinách – rómskych i nerómskych – sa zdá, že sa rodičia nestarajú o svoje deti. Prečo to tak je?

Nemôžem povedať, že sa nestarajú. Kúpia im, dajú im. V osade, kde bývam, ľudia nevedia potrestať svoje deti. To je ten problém. Keď decko niečo vyvedie, stále hovoria, že za to nemôže, že je to len malé dieťa – aj keď už má pätnásť. No podľa mňa láska nie je o tom, že mu dovolím všetko.

Majú svoje deti radi, ale netrávia s nimi čas. Otec je šéf, ktorému žena musí dať všetko, čo chce. Mama je doma slúžka, varí, perie, má toho veľa. Rómski otcovia väčšinou celú výchovu hodia na ženu, a ona to nezvláda. A keď dieťa niečo vyparatí, otec si myslí, že za to môže mama. Vtedy si to chlap nevie vysvetliť a aj zmláti svoju ženu. 

No problém je v tom, že deti doma nedostávajú skutočnú lásku – nedostávajú ten čas od svojich rodičov – a  lásku hľadajú inde. U nás desaťročné deti už fajčia, pijú, frajerujú. Aj malé osemročné deti sú vonku do polnoci.

V tom bol môj otec iný – že ma nepúšťal len tak von v noci, aj keď som chcel.

Takže si mal doma dobrú výchovu? Aký bol tvoj vzťah s otcom?

Môj otec bol prísny človek. Stál si za svojím a čo povedal, to muselo byť. On nám nevedel prejavovať lásku, ale chcel nás dačo naučiť. Odmalička ma bral so sebou do práce, bol stavbár. Učil ma pracovať, aby som niečo vedel. No možno tým, že nás chcel niečo naučiť, v tom bola tá láska. 

Dnes my štyria bratia vieme prežiť, vieme remeslo. On vždy hovoril: „Že by ste dačo vedeli, keď ja zomriem.“ V puberte sa mi nechcelo pomáhať a keď som dudral, otec ma občas aj naháňal, chcel ma zbiť. On bol taký: čo na srdci, to na jazyku. No nebol zlý človek, rád pomáhal, napríklad požičiaval pracovné náradie celej osade.

Môj otec však prežil obrátenie. Odvtedy začal chodiť na liturgie, modlil sa a začal byť iný, chcel nám tú lásku prejaviť, len nevedel ako. Myslím, že preto, lebo aj jeho otec bol prísny, sám tú otcovskú starostlivosť nezažil. Ja verím, že nám otec túžil povedať, že nás má rád, len to už nestihol. Zomrel po siedmich rokoch od obrátenia, nestihol sa k tomu dopracovať, vedieť vysloviť lásku. Nevedel ako.

Chcel som takisto vychovávať deti ako môj otec. Mne sa zdalo, že je to dobré. Myslel som, že otcovi sa nehodí, keď prejavuje lásku, city svojim deťom, keď sa im venuje a trávi s nimi čas. V osade je takýto obraz otca, ktorý sa nestará o deti, bežný.

Zistil som, že sa dá vychovávať deti s láskou. No najprv muselo prísť uzdravenie...

Kedy nastala zmena v tvojom postoji?

Ochorel mi syn, bol na tom dosť zle, umieral. Išiel som na svätú spoveď, chceli sme s manželkou zmeniť život. Nemali sme inú šancu, bolo to vtedy také využívanie Boha. Začali sme sa modliť a chodiť na liturgie do Gréckokatolíckej rómskej misie (GRM). Pán ho nakoniec uzdravil. O tri týždne na to ochorel môj otec na rakovinu. Ja som však po uzdravení syna prestal chodiť na liturgie a do spoločenstva. Otec po necelom roku ťažkej choroby zomrel. 

Pred pohrebom mal otec Martin Mekel, riaditeľ GRM, kázeň a povedal, že dostal uistenie od Boha, že môj otec je v nebi. Ja som vtedy uveril, že otec žije a je na krajšom mieste. No Boha som ešte nepoznal.

O rok na to prišla zrazu zmena do môjho srdca, neviem prečo, neviem to vysvetliť, no obrátil som sa. Spoznal som Boha. Myslím si, že môj otec v nebi sa za mňa prihováral a určite v tom má prsty aj moja mama, ktorá sa za mňa modlila. Odvtedy ubehlo osem rokov a môj život je úplne iný.

Ako to súvisí s otcovstvom? Ako sa ti darí prejavovať deťom lásku, keď si to sám ako syn nezažil?

Otec Martin Mekel sa stal akoby mojím duchovným otcom. Vždy ma podrží, naučil ma žiť a keď mám problém, dáva mi rady do života. Vážim si ho. A tak som si začal všímať, ako vychováva svoje deti. Bol som prekvapený, lebo som takú výchovu ešte nevidel. Láska, ale aj prísnosť. Nevedel som, že to ide dokopy. A videl som, že to myslí vážne. Zistil som, že sa dá vychovávať deti s láskou, aj keď bývame v osade.

Uzdravenie nastalo, keď som bol na seminári Otcovo srdce a tam nás objímali cudzí ľudia, plakali, ospravedlňovali sa nám Rómom. Hovorili: „Napriek tomu, aký si, ja ťa milujem.“ Venovali sa nám s láskou a hovorili miesto Boha: „Ja ťa milujem. Si môj najmilší.“ Priamo do očí sa mi pozerali. A vďaka tomu som tu. To ma veľmi posunulo. 

Inzercia

Otec Martin nám opakoval, aká dôležitá je modlitba v rodinách. Aj to prispelo k zlepšeniu našich vzťahov v rodine. Okrem toho sme mali v spoločenstve prednášky o otcovstve, to ma zasiahlo a začal som robiť veci inak.

Chcem byť vzorom pre svoje deti

Pre muža musí byť ťažké, keď je bez práce. Ty si také obdobie zažil. Ako si to zvládal?

Keď som sa oženil, nepracoval som päť rokov. Hanbil som sa za to, že nemám prácu. Keď som chcel ísť do roboty, bál som sa, že to nezvládnem a ani ma nikto nechcel zamestnať. Pred štyrmi rokmi prišla ponuka od otca Martina, že ma vezme do práce. Odvtedy som sa naštartoval a doteraz pracujem.

To, že ťa otec Martin prijal do zamestnania, ťa motivovalo aj ku vzdelávaniu. Prečo?

Nemám dokončenú ani základnú školu, chýba mi deviaty ročník. U nás Rómov vzdelanie nie je veľmi dôležité. Lebo murovať človek vie aj bez papiera a v osade nemáme vzory. Nedávno moja sesternica dokončila vysokú školu a bude učiteľkou v osade. Som na to hrdý, že nebude iba asistentkou, ale sama bude učiť. Aj to ma povzbudilo a verím, že motivuje aj ďalších mladých. A tiež sa u nás hovorí, že aj keď je Róm vyučený, do práce ho nevezmú. Rodičia deťom hovoria: „Načo ti je škola?“ Nevedia, načo to je dobré. Sami nie sú vzdelaní, a preto nevedú svoje deti k vzdelávaniu.

No ja chcem byť vzorom pre svoje deti. Chcem mať lepšiu prácu, preto si chcem spraviť strednú a potom maturitu. Práve ma zobrali na strednú školu do Bardejova. Možno ma moje deti budú doučovať (úsmev). Raz by som chcel pracovať s deťmi v škole ako asistent alebo v škôlke. Alebo pomáhať ľuďom ako sociálny pracovník.

Mať vieru pre Rómov

Nedávno mal pápež František príhovor k Medzinárodnému dňu rodiny na tému demografickej krízy. Vyhlásil, že „spoločnosť, ktorá neprijíma život, prestáva žiť.“ Čo nás môžu Rómovia naučiť o láske k životu?

Ja by som chcel mať aj šesť detí. U nás Rómov sa človek teší z toho, že má veľkú rodinu. Nerómovia vedia nechať rodinu doma a ísť pracovať do zahraničia aj na dlhší čas, napríklad na pol roka. Rómovia toto neurobia. Radšej sa uskromnia a budú bez práce, ako nechať svoju rodinu tak. Rómovia bývajú tak nakope, lebo sa majú radi. Rozumejú si, chcú byť spolu. Tešia sa zo života, pomáhajú si aj finančne. 

Ja by som tu v osade už ostal. Ale mám 3 deti, je nám v byte tesno. Kvôli tomu som išiel do práce, aby som si zobral pôžičku, chcem si kúpiť pozemok a postaviť dom. Ale ostanem blízko osady. Chcem ostať v kontakte s rodinou.

S osadou však nie sú žarty. Ale býva tu aj veľa normálnych ľudí, ktorí vedia pozdraviť, platia si nájom a pracujú.

Osada je tiež vidiekom, je súčasťou dediny. Aké sú vzťahy s majoritou?

Sú tu „gadžovia“, dedinčania, ktorí si vážia Rómov, ale sú i takí, ktorí majú predsudky. Mňa berú ako normálneho človeka, vidia, že sa starám o deti. Aj ma pozdravia.

Odkedy máme nového starostu – je to obrátený človek, gaždo– prichádza cez neho do dediny veľké požehnanie. Podporuje rómsku misiu, váži si kňazov a verí nám Rómom. Rómov aj zamestnáva a ľudia z dediny si nás potom viac vážia. Tiež sa mi páči, že povzbudzuje Rómov, ktorí žijú len tak vo voľnom zväzku, aby sa zosobášili. Ťahá Rómov k viere, modlí sa za nás a s nami. 

Jednoducho, má pre nás Rómov vieru, a sme mu za to vďační.

 

Ivana Németová 

 

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, tento rozhovor vyšiel v spolupráci s Gréckokatolíckou rómskou misoua s Fórom života.
Ak chcete dostávať príbehy a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber 
newslettra Kresťan na vidieku. Pozývame Vás na ďalší zo série webinárov V ZDRAVOM TELE – ZDRAVÝ DUCH: Jesť zdravo a lokálne – praktické tipy. Taktiež si môžete pozrieť záznam z podujatia Františkova ekonómia: Počujme volanie Zeme a chudobných.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Juraj Drobný: Ak katolícky portál ide proti pápežovi, niečo tu nesedí

Juraj Drobný: Ak katolícky portál ide proti pápežovi, niečo tu nesedí

O čo možno oprieť dôveryhodnosť slovenských masmédií? V čom sa odlišujú tie katolícke? Možno sa 100 %-ne spoľahnúť, že katolícke masmédiá nepoužívajú manipulatívnu rétoriku?Juraj Drobný má obavu, že sa hlas katolíckych masmédií v informačnom šume covidovej spoločnosti stráca. Pravdu a serióznosť ťažko možno nájsť tam, kde je plno invektív od tmárov cez ovce až po Sorosových agentov, hovorí dramaturg TV LUX Juraj Drobný (58), s ktorým sa rozprávame o kritériách a dôveryhodnosti katolíckych masmédií.

Denník Svet kresťanstva