Tŕňové bozky 9 (poézia)
Prebudenie
Najkrajšie rána
sú tie vedľa Teba.
Tvoje dotyky
sú mojím chlebom
a Tvoj pohľad
mi vlieva do žíl
silu tisíc koní.
No ešte viac
milujem chvíle,
keď môžem
dávať Tebe.
Vtedy sa cítim
ako Boh,
čo aj napriek strachu
miluje svoje stvorenie.
Riskuje,
hoci vie,
že ho to môže zlomiť.
Padne do prachu,
otrasie z krídel tmu
a kráča ďalej.
Láska je tŕňový bozk.
Páli. Krváca. Bolí.
No bez nej
sa človek
nikdy naozaj
neprebudí.
V skúškach
Vo vnútri stále beží
ten istý hluk.
Ako unavený šprintér,
ktorý lapá po dychu
a očami nevidí
cieľ.
„Zvládnem to?“
No hlbšie než strach
hovorí iný hlas.
Nie krikom,
nie silou nátlaku,
ale pokojom,
ktorý umlčí hurikán.
Ako jemná melódia
z platne bez slov —
a predsa jej rozumie
celý človek.
„Zvládneš to.“
A s Ním
nie je ani jeden boj
vopred prehratý.
Zlý deň
Aj zlý deň je deň,
on raz zdrhne.
Všetky spomienky
si šľohne,
nič mu však nezostane.
Tebe len úsmev
a v pamäti zarytá
myšlienka, že
veď aj ja som len
človek.
Bohužiaľ či,
vďaka Bohu.
Z vrecka vytiahnem
svoje právo na to,
že nie vždy musím
ceriť zuby.
Vychutnám si šálku
smútku,
nech mi slúži
k zdraviu.
Veď aj ja som
len bytosť ľudská.
Sudca
V každej duši
zvoní sudca.
Búcha kladivom
zo strachu.
Ukazuje prstom
na cudzie tmy,
kým v oku nosí
brvno,
ktoré neznesie
vidieť.
Ťaží ho.
No ľahšie je
rozobrať
dušu susedovu
na skrutky,
než si kľaknúť
do vlastnej záhrady
a poliať
čo v nej
vysýcha.
Maturitná
Maturita vonia jarou,
smiechom starých kamarátok,
zošitmi popísanými
nádejou aj neistotou.
No moje oči
sa túlavým pohľadom zastavia
na Tebe, ktorá si plná života.
Z dievčaťa sa stala žena.
Príbeh krásy zvoláva
ďalšiu kapitolu.
Úsmev, čo spája svety,
pred ktorým aj Mona Lisa mlčí.
Pôvab prírodou darovaný,
no ešte krajšie
je Tvoje láskavé srdce,
umyté dažďom
nedávnej bolesti.
Maturitu už dávno
nosím vo vrecku rokov,
no dnes ju prežívam nanovo —
spolu s Tebou.
Vôňa duše
Ďakujem za vôňu
Tvojej duše.
Je nádherná a podmanivá.
Dotýka sa môjho bytia.
Nekúpiš ju v žiadnej
predajni.
Neponúkne ti ju reklama
klamlivá.
Získaš ju iba v Jeho prítomnosti,
pri pohľade na Jeho tvár.
V poklone pred Ním,
okúpaná Jeho milosťou.
Objatá Jeho láskou.
Nedá sa to zaslúžiť ani
vybojovať. Tvoj výkon
nestačí.
Je to dar.
Stačí mu ponúknuť
svoje ruky
a byť Jeho.
Titulný obrázok - Pexels
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
