Ako svätá Monika bojovala o svojho syna

Ako svätá Monika bojovala o svojho syna

27. augusta slávia katolíci sviatok svätej Moniky, matky svätého Augustína. Augustín je jednou z najväčších postáv kresťanských dejín. Ten, kto študuje kresťanské myslenie a históriu len sotva môže vynechať tohto muža. Matka Cirkev nám zo svojho duchovného bohatstva ponúka živý príklad obdivuhodnej ženy a matky, ktorá svojho syna nezavrhla ani vtedy, keď ju on často odmietal. (Tento článok nebude klasickým životopisom Moniky, chcem zdôrazniť hlavne jej zápas o Augustína)

Neľahké zápasy svätej Moniky
Monika mala okrem Augustína aj ďalšie dve deti - syna Navigia a dcéru Perpetu. Obidve deti viedli zbožný a usporiadaný život. S Augustínom to však išlo ťažšie. Hoci sa ho jeho matka snažila viesť k živej viere, Augustínovi sa kresťanstvo príliš nepozdávalo. Nebol ani pokrstený, čo nebolo v tej dobe nič neobvyklé. Dnes to môže znieť zvláštne, ale vtedy sa počítalo s tým, že hriech spáchaný po krste je závažnejší ako pred krstom. Preto mnohí odkladali krst až do dospelosti. Podobne tomu bolo aj v prípade Augustína. 

Mladý Augustín bol veľmi talentovaný a sčítaný. Rodičia boli na neho hrdí a vyložili značnú časť úsilia aj peňazí aby mladíkovi zabezpečili štúdia. Zaujímavé sú dôvody prečo ho dali na štúdia: „Patrícius myslel viac na česť svojej rodiny a na ľudskú slávu, kým Monika mala na mysli náboženský cieľ. Bola presvedčená, že opravdivá veda nie je prekážkou, ale skôr pomocou dostať sa k Bohu.“ Augustín začal študovať v Kartágu ako šesťnásťročný a toto prostredie mu neprinieslo iba intelektuálny rozhľad a kariérne možnosti. Dal sa na zlé chodníčky na ktoré ho strhávalo aj nemravné okolie. Monika chcela po smrti svojho manžela priviesť Augustína na správnu cestu, no mladík je voči jej starostlivosti hluchý. Navyše Kartágo bolo ďaleko a mimo dohľadu starostlivej Moniky. Augustínov vytrvalý odpor a neusporiadaný spôsob života Moniku nesmierne ranil. No nikdy nezabudla na to ku komu sa má utiekať, keď jej bolo najhoršie. Neustále svojho syna zverovala do Božej ochrany a pomoci, prosila o milosť obrátenia a silu Ducha Svätého. Napriek tomu, že sa za svojho syna intenzívne modlila a pripojila aj pôsty, zdalo sa, že s Augustínom to ani nepohne. Monika naďalej dôverovala Bohu, ale zároveň ju pokúšali obavy a úzkosť. Veľmi často pri modlitbách a prosbách plakala ... a neraz iba plakala. Moniku utešovali Ježišové slová „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7,7) To jej dodávalo silu. No zdalo sa akoby bol Boh k prosbám mlčanlivý. 

Tvoj syn nezahynie
Korene Monikinej odhodlanosti a vytrvalosti by sme mohli hľadať aj v jej predkoch. Jej rodičia a prarodičia si totiž uchovávali pevnú katolícku vieru aj v časoch rôznych rozkolov. Ostali verní Cirkvi aj napriek tomu, že okolie bolo pod vplyvom rôznych siekt. Predovšetkým montanisti mali veľký vplyv. Augustín úspešne zavŕšil svoje štúdium v Kartágu a vrátil sa späť do Tagaste. Monikinu radosť z jeho úspechu však zatienili zlé správy a plány so synom sa opäť prekazili. Augustín si totiž priviedol milenku, s ktorou mal neskôr syna. V mimomanželskom „voľnom“ vzťahu žil 14 rokov. To by Monika ešte dokázala ako-tak prehrýzť. Zvlášť ťažkým úderom bolo to, že sa jej syn pridal k sekte manichejcov, ktorá bola známa pre svoje protikresťanské postoje. Augustín dával matke najavo, že pre jej vieru nemá nič iné než výsmech a pohŕdanie. Monika mala veľkú starosť o Augustínovu spásu a ešte zintentívnila svoje, už aj tak intentívne modlitby. Navyše hľadala ľudí, ktorí by jej pomohli s bludnými názormi jej syna. No diskutovať s vynikajúcim a sebavedomým rétorom Augustínom nebolo vôbec jednoduché. Neskôr napísal: „Skoro vždy som zvíťazil. Zvlášť v diskusiách s kresťanmi, ktorí boli málo praktickí, ale zato horlivo bránili svoju vieru, ako mohli.“

Najstarší známy portrét Augustína zo 6. storočia. (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Augustine_of_Hippo)

Monika však nebojovala o Augustína len modlitbou, pôstami, almužnami a inými skutkami nábožnosti. Bola jednoduchá, no inteligentná a dokázala Augustínovým protikresťanským názorom protirečiť. Niekedy sa dokonca zapojila do náročných filozofických dišpút, ktoré Augustín viedol so svojimi priateľmi. Tieto poznatky o Monike ostro kontrastujú s bežnou predstavou svätca ako mimoriadne nábožného, no „nie veľmi rozum využívajúceho“ človeka. Monikina múdrosť však nevyplývala zo sčítanosti a poznania veľkého množstva faktov, ale z jej poslušnosti voči vnuknutiam Ducha Svätého. Augustín však často dával matke najavo, že pre jej vieru nemá nič iné než výsmech a pohŕdanie. Monika napokon Augustína vyhodila z domu. Bolo to snáď zo zúfalstva a vari aj zo zúrivosti, že jej syn uráža kresťanstvo, kde sa len dá. Monika tento radikálny krok ľutuje a hľadá pomoc u miestneho biskupa, ktorý bol v mladosti manichejcom a poznal ich učenie. Monika mu opísala svoju zložitú situáciu. Biskup jej odporúčal aby naďalej vytrvala v modlitbe. Monika ho požiadala aby sa s Augustínom stretol a presvedčil ho o bludoch manicheizmu, no on odmietol. Monika však trvala na stretnutí, na čo biskup zareagoval známou vetou: „Choď už, lebo nie je možné, aby zahynul syn, za ktorého matka roní toľké slzy.“   

Augustín mení postoj
Moniku tieto slová nesmierne povzbudili. Zároveň si ale uvedomila, že ustavičným presviedčaním nič nedosiahne a preto pokračovala v modlitbe. Opäť sa však nezdalo, že by Boh menil jej situáciu. Z ľudského pohľadu to vyzeralo akoby bol Boh „nemohúci“ a nie všemohúci. Boh však vidí aj za horizont nášho uvažovania a koná aj tam, kde my nie sme schopní dovidieť. 

Augustín síce po dlhých deviatich rokoch opustil sektu manichejcov, no rozhodol sa, že odíde do Talianska. Monika sa mu v tom snažila zabrániť, dokonca utekala za ním na pobrežie aby ho zastihla pred odchodom lode. Augustín svoju matku oklamal, že ostane u priateľa, no napriek tomu využil príležitosť k odchodu. Monikin bod zúfalstva dosiahol svoje dno, no hneď ako sa dalo, išla za ním. Úplne vyčerpaná po dlhom hľadaní konečne našla svojho syna až v Miláne. Augustín tu pôsobil ako profesor rétoriky a pokračoval v svetáckom živote podobne ako tomu bolo v severnej Afrike. Definitívne zanechal manicheizmus a tak nastúpil na neľahkú cestu hľadania pravdy. Prechádzal rôznymi myšlienkovými smermi - epikureizmom, materializmom, naturalizmom. Augustína však zaujali kázne výrečného a charizmatického milánskeho biskupa Ambróza a aj vďaka nemu začal spoznávať čoraz viac a viac kresťanstvo. Na tejto ceste hľadania však Augustín spôsobil matke ďalšiu bolesť - hoci sa s predošlou milenkou rozišiel, našiel si druhú. Napriek tomu, modlitby, prosby, plač a utrpenie Moniky nevyšli nazmar - Augustín sa stáva kresťanom !   

Veľká noc, rok 387. 31-ročný Augustín sa spolu so svojim synom dáva pokrstiť v kostole svätého Jána Krstiteľa v Miláne. Monika je z obrátenia a pokrstenia svojho syna šťastím celá bez seba. Radosť z viery si nenechávajú sami pre seba: „Jeden večer spolu prežili dlhý a tichý rozhovor plný porozumenia a vzájomnej lásky o svete, o Bohu, ale i napríklad o tom, že čo by sa stalo keby zrazu celý svet stíchol. Vtedy by bolo možné počuť Boži hlas, tak píše Augustín. Ich rozhovor bol akýmsi duchovným vrcholom vzájomného zmierenia v Božej láske.“ Monika splnila pozemskú misiu, víťazne dobojovala zápas o Augustína a tešila sa na večnosť s Pánom. Zomrela v roku 387 vo veku približne 55 rokov. Krátko pred smrťou Augustínovi povedala: „Nič na tomto svete ma už neteší. Neviem, čo by som mala ešte urobiť, ani prečo som ešte tu, všetky moje nádeje na tomto svete sa už splnili. Túžila som len po tom aby som ťa videla ako katolíka a dieťa nebies. Boh mi dožičil viac než to, lebo ťa priviedol k tomu, že pohŕdaš pozemským šťastím a zasvätil si sa jeho službe.

Zároveň, Augustín vo Vyznaniach spomína, že ho Monika prosila aby za ňu po jej smrti obetoval svätú omšu. Tu môžeme vidieť, že viera v očisťujúci posmrtný stav (čo neskôr dostalo pomenovanie očistec) bola v Cirkvi prítomná od najstarších čias. Stručne k Augustínovmu životu po obrátení: Je vysvätený za kňaza, potom za biskupa. Duchovným pastierom mesta Hippa bol takmer 35 rokov až do svojej smrti v roku 430. Naďalej spolupracuje s Bohom, žije príkladným a asketickým životom, stará sa o núdznych, píše knihy a bojuje proti bludným učeniam. Augustínov duchovný, morálny a intelektuálny vplyv je na budúce formovanie Cirkvi a vôbec západnej civilizácie tak veľký, že utrpenie jeho matky sa týmto zdá byť takmer zatienené.   

Na záver
Svätá Monika nemala jednoduchý život. Bola donútená vydať sa za pohanského úradníka Patrícia. Patrícius nebol zlý človek. Mal však prudkú povahu a tieto výbuchy zlosti niekedy neobišli ani Moniku. Navyše si rád vypil a zopárkrát bol svojej manželke neverný. Podobne ako Augustín aj on spočiatku nemal pochopenie pre kresťanstvo. Monika však všetko trpezlivo znášala a aj za neho sa vytrvalo modlila a prinášala obety. Napokon sa Patrícius nechal krátko pred smrťou pokrstiť - po dvadsiatich rokoch manželstva. Skutočný apoštolát lásky v manželstve.

Augustín, plný vďačnosti k Všemohúcemu, vo svojich Vyznaniach dojímavo opisuje lásku svojej matky vo Vyznaniach: „Svoju ruku si spustil z výsosti a moju dušu si vyrval z hĺbín temnosti, keď k Tebe nariekala moja matka, Tvoja služobnica. Nariekala väčšmi, než zvyčajne matky oplakávajú telesnú smrť detí. Moju smrť videla silou viery a ducha, ktorého mala od Teba, a Ty, Pane, si ju vypočul. Vypočul si ju, nepohŕdol si jej slzami, ktorými kropila zem pod svojimi očami na každom mieste svojej modlitby.“ (Vyznania, III, 11)  Svätý Augustín, svätá Monika a ani ostatní svätí nie sú mŕtve relikty minulosti. Svätí sú „oblak svedkov“ o ktorom píše autor listu Hebrejom. (Hebr 12,1) Veriacich na pozemskej púti povzbudzujú aby sme podobne ako oni aj my vytrvali a prišli víťazne do nášho cieľa - do neba. 

K blogu pripájam aj tvít pápeža Františka z minulého roka práve na sviatok sv. Moniky. „Koľko mám dnes vylieva slzy ako sv. Monika, aby sa ich vlastní synovia navrátili ku Kristovi! Nestrácajte nádej v Božiu milosť.“ (zdroj: http://sk.radiovaticana.va/news/2017)

Použitá literatúra
http://www.zivotopisysvatych.sk/monika/
http://www.augustiniani.cz/sv-augustin/svata-monika-vzor-vsech-matek
Hugh, David: Oxfordský slovník svätcov, 1996.
Ondruš, Roman: Dosiahli cieľ, 1984.
Svätý Augustín: Vyznania, 1997. 
Svätý Augustín (zostavil Štefan Senčík): Moja matka Monika, 1996.

Titulný obrázok - https://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Monica

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo