Pár hodín po stretnutí so svätým otcom Františkom s členmi Spoločnosti Ježišovej na Slovensku som čítal komentár redaktora Jaroslava Barboráka. O stretnutí a jeho obsahu sa veľa nehovorilo. Dnes už tomu tak nie je. Pápež povedal: "Čakám teda na otázky. Som pripravený ako brankár v bráne. Strieľajte.“

Je ráno. Prichádzam na poštu. Stojím vonku. Už som na rade... no prichádza pani, dôchodkyňa. V ruke držím brožúrku o Svätom Otcovi Františkovi. A tak v duchu toho, čo žije on... bratstva, záujmu o druhých, sa staršej pani prihovorím: "Ak sa ponáhľate, tak pokojne... môžete ísť predo mnou." Ona príjme moju ponuku a neskôr mi povie aj o svojej vnučke.

„Ďakujem sestrám lásky za ich svedectvo. Ďakujem ľuďom, ktorí spolupracujú. Modlím sa za vás; prosím modlite sa za mňa. Nech vás Pán žehná a Panna Mária vás drží,“ napísal svätý otec František do knihy návštev. Čo im však povedal? "Pozrite sa na mňa!" viac krát mi tieto slová pápeža Františka pripomenul pán Jozef.

Matka Tereza hovorí: „Ak sa skutočne chceme a túžime modliť, mali by sme sa začať modliť hneď teraz, a mali by sme hneď naznačiť prvé kroky; lebo ak sa neodhodláme urobiť prvý krok, nikdy sa nedostaneme k poslednému kroku, ktorý nás privedie do prítomnosti Božej.“ Dňa 26. augusta sme si pripomenuli deň jej narodenia a čoskoro navštívi komunitu jej sestier na Slovensku pápež František.

Mohla vzdelávať stovky študentov, no éra komunistického režimu jej to znemožnila. Vyhodená zo školstva, prenasledovaná, no napriek všetkým tým tlakom žila svedomito a mala odvážne postoje, ktoré formovali aj iných. Medzi jej žiakov patril emeritný arcibiskup Alojz Tkáč, redemptorista Jozef Sukovský. Dňa 17. júla si pripomína 100 rokov od jej narodenia.

Bolo skoré ráno. Vonku bola hmla. Kráčal som cestičkou v kukuričnom poli smerom k väznici v Leopoldove. Pred väznicou už postávalo niekoľko ľudí. Premýšľal som nad cestou matiek do väzníc za svojimi nevinne odsúdenými synmi. Zvlášť vtedy, keď som si v leopoldovskom archíve prechádzal spisy politických väzňov s informáciou o návšteve matky. Dotýkal som sa ich podpisov...

V týchto dňoch si pripomíname 100 rokov od narodenia Ladislava Záborského (22. január 1921, Tisovec - 31. december 2016, Martin). Pri pohľade do vyšetrovacieho spisu tohto akademického maliara, učiteľa, literáta i politického väzňa prekvapí niekoľko fotografií, ktoré smelo môžeme považovať za unikátne. Je na nich kňaz, ktorý u nás založil spoločenstvo Rodina. Je známy pod menom profesor Kolakovič.

Pred pár dňami sa mi dostala do rúk nahrávka kňaza Juraja Semivana, ktorý nás v roku 2019 predišiel do večnosti. Hovorí v nej o dôležitosti modlitby svätého ruženca. V texte uvádzam aj krátku spomienku na kňaza Juraja Semivana, ktorá bola uverejnená v miestnych novinách.

V tejto dobe pandémie a možnosti pracovať "z domu" je človek menej v práci. Sociálny kontakt je minimalizovaný. No predsa... pootvorené dvere je niekedy dobré pootvoriť.

Pamätám sa na tú chvíľu, keď som sa ponáhľal z badateľne v SNA (Slovenský národný archív) k autobusu, aby som vycestoval do Ríma. Ráno sme už stáli neďaleko obelisku na Námestí sv. Petra. Počúvali sme homíliu Tvojho neskoršieho nástupcu Benedikta XVI. Deň rozlúčky. Kniha sa zatvorila.