Akcia K – 4. časť

V prvej časti sme si povedali pár slov na úvod o tom, čo predchádzalo Akcii K. V druhej časti o tom, ako sa Akcia K pripravovala, v tretej časti o príprave akcie.

Akcia K neprebehla bez problémov

V obci Pruské v Žilinskom kraji sa pri kláštore františkánov zhromaždilo asi 400 občanov, prevažne žien, ktoré zaútočili kameňmi na príslušníkov Sboru národní bezpečnosti (ďalej len SNB). Tí zakročili proti rozvášnenému davu obuškami a slzným plynom, podobne ako v Spišskom Štvrtku, kde sa zhromaždilo okolo 200 obyvateľov, požadujúcich prepustenie rehoľníkov. V Pezinku, pri kláštore kapucínov, sa zišlo až 600 ľudí a žiadali od SNB vysvetlenie, prečo tam autobusy privážajú mníchov. Zhromaždenie však bolo neškodné, k čomu prispel aj fakt, že bola povolaná armáda, pred ktorou mal dav rešpekt a rozišiel sa.

K najväčšej dráme prišlo 14. apríla okolo 18:30 v obci Podolínec (okres Stará Ľubovňa). Do kláštora redemptoristov, ktorý bol najväčším sústreďovacím kláštorom, do ktorého zvážali rehoľníkov, sa úspešne pokúsilo vniknúť asi 200 obyvateľov Podolínca a susedných obcí Nižné a Vyšné Ružbachy. Muži, vyzbrojení tyčami, palicami a kameňmi vyrazili dvere kláštora a vzápätí sa pustili do demolácie osobného vozidla ŠtB. Prekvapení príslušníci SNB boli v úvode zatlačení do defenzívy, po chvíli však skoordinovali svoje sily a proti davu použili slzný plyn, obušky a prišlo aj k streľbe ostrými nábojmi. Situáciu plne ovládli až privolané posily z radov armády. Incident si vyžiadal zranených na obidvoch stranách, občan menom Štefan Selep bol dokonca zranený vážne a neskôr odsúdený s ďalšími desiatimi „buričmi“ na dlhoročné väzenie.

Akcia R

V dňoch 29. až 31. augusta 1950 prebehla tzv. Akcia R (rehoľníčky), ktorá bola namierená proti ženským reholiam. Táto akcia sa síce oproti Akcii K vyznačovala nižšou brutalitou, bola však sprevádzaná početnými znásilneniami bezbranných mníšok. Rehoľníčky boli využívané na poľnohospodárske práce alebo v textilných továrňach na českom pohraničí, kde zostali prázdne továrne po deportovaných Nemcoch. Rehoľníčky tiež prideľovali ako ošetrovateľky k ťažko postihnutým pacientom, do domovov dôchodcov alebo k mentálne postihnutým, keďže o takúto prácu nebol medzi civilistami záujem. V nemocniciach boli rehoľné sestry uprednostňované najmä pre svoju obetavosť a láskavý prístup. Komunisti však napriek tomu zabezpečili, aby do roku 1960 boli nemocnice  „vyčistené“ takmer od všetkých rehoľníčok.

Následok „barbarskej noci“ z 13. na 14. apríla 1950 bol ten, že začala vznikať tzv. „podzemná“ cirkev. Kňazi boli tajne vysvätení. Tým, ktorým režim zakázal vykonávať činnosť, ju vykonávali tajne. Cez deň pracovali ako robotníci (napr. profesori pracovali ako smetiari alebo lesní robotníci), po práci slúžili sv. omše alebo sa venovali prekladaniu zahraničnej literatúry. Knihy boli takisto pašované zo zahraničia, prípadne rozmnožované (samizdaty). Poctivá práca, ktorú rehoľníci vykonávali tisíc rokov, bola na 49 rokov prerušená. Škody, ktoré komunisti počas „barbarskej noci“ napáchali na majetku cirkvi, sú nevyčísliteľné. A ešte väčšmi sa nedajú vyčísliť škody v oblasti duchovnej. Rehoľníci sa významne zapisovali do dejín Československa. Okrem kazateľskej činnosti prispeli k rozvoju kultúry, filozofie, školstva, ovládali cudzie jazyky, vydávali knihy a časopisy, venovali sa mládeži, charitatívnej činnosti a chorým. Mnohí mnísi však našli v odvlečení aj pozitíva, hovorili o silných spoločných modlitbách a obetavej ľudskej pomoci v núdzi. Veľa rehoľníkov sa postupom času ocitlo vo väzení, mnohí na desiatky rokov, nezriedka aj na doživotie. Mnohých donútili pracovať v uránových baniach. Mnoho rehoľníkov bolo počas výsluchov ŠtB mučených fyzicky aj psychicky. Hlad, smäd a nedostatok spánku boli ich dennými spoločníkmi. Rehoľný život sa do kláštorov vrátil až po roku 1989.

Zdroje:

JAKUBČIN, P. 2010. Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950 až 1989. In Zborník z vedeckej konferencie Bratislava 5. – 6. mája 2010. [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa. 290 s. [citované 2016-10-28]. Dostupné na internete: < http://www.upn.gov.sk/sk/elektronicka-kniznica/>. ISBN 978-80-89335-32-9.

JANOK, J. 2015: Pán ma viedol. Bratislava: Redemptoristi, 240 s. ISBN 978-80-89342-76-1.