Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. november 2016

Akcia K – 2. časť

Vedenie KSČ sa obávalo reakcie obyvateľstva, ak by rušenie reholí prišlo ako blesk z jasného neba. Bolo preto nutné vytvoriť atmosféru v spoločnosti, že zásah proti cirkvi bude opodstatnený. Desiati predstavení kláštorov boli obvinení z protištátnej činnosti.
Akcia K – 2. časť

V prvej časti sme si povedali pár slov na úvod o tom, čo predchádzalo Akcii K. Teraz sa pozrime na to, ako komunisti postupovali voči reholiam a ako sa na Akciu K pripravovali.

Diskreditácia cirkví a rehoľníkov
 

V dňoch 31. marca až 5. apríla 1950 sa konal vykonštruovaný súdny proces, tzv. „monsterproces“, s predstavenými kláštorov. Najvyšší trest – doživotie – dostal redemptorista Ján Ivan Mastiliak. Bežný ľud nepoznal pozadie „monsterprocesu“, a tak sa dal výrazne ovplyvniť médiami. Mastiliak uvádza, že 14. marca 1950 po neho prišlo asi päť úradníkov do refektára Teologického ústavu redemptoristov v Obořišti u Dobříše. Povedali mu, že si s ním v hlavnej vyšetrovni v pražskej Ruzyni vysvetlia pár vecí a ráno ho dovezú späť. (JANOK, 2015, s. 37)

Svoj sľub však nedodržali. Mastiliak mal najprv dostať trest smrti, to však bolo o nejaký čas zmenené na doživotie, neskôr „iba“ na 25 rokov. Vďaka prezidentskej amnestii bol Mastiliak 9. mája 1965 prepustený na slobodu. „Monsterproces“ samozrejme nebol ojedinelý útok vládnej moci voči cirkvi. Väčších či menších súdnych pojednávaní s jednotlivcami či skupinami rehoľníkov sa predtým konalo viacero, pričom väčšina bez prítomnosti verejnosti a na niektorých nebola povolená ani účasť príbuzných. Tieto procesy sa komunisti snažili utajiť a to predovšetkým pred zahraničím, aby nebolo odhalené porušovanie garancií náboženskej slobody. Po „monsterprocese“ už mala nasledovať akcia, ktorá by mala zabezpečiť izoláciu „nebezpečných“ rehoľníkov do vopred vybraných kláštorov a v priebehu jednej noci zlikvidovať mužský rehoľný život v Československu.

Komunisti nepodcenili silu médií a tak propagandistický vládny denník Rudé právo v každom svojom čísle systematicky očierňoval rehoľníkov. Napríklad 12. apríla 1950 písali o „zrádných řádových kněžích“. Boli citované mnohé listy od zamestnancov rôznych závodov, dôraz sa kládol predovšetkým na to, že ide o názor bežného robotníckeho ľudu. „Pracující lidé vyslovují svůj souhlas se spravedlivým rozsudkem nad agenty Vatikánu, kteří za zdmi klášterů připravovali protistátní spiknutí.“ (RUDÉ PRÁVO, 1950)

Zdroj: http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1950/4/12/

Rudé právo zo dňa 9. apríla 1950 prináša dlhší článok s emotívnym titulkom „Tvář nepřátel lidu“. V ňom sa zameriava na diskreditáciu Jezuitov, úhlavných nepriateľov komunistického režimu. „František Šilhan je ztělesněním štředověkého jesuity.“ - konštatuje autor článku Stanislav Oborský a pokračuje: „Tvrdá, neúprosná, cizí tvář, hlas, ve kterém skřípe nenávist a zní ozvuk fanatických inkvisítorů, oči za brýlemi se zlatou obroučkou jsou studené a chladné, a nikoliv pokora věřícího, ale bezbožná, panská, velmoženská pyšnost je v něm.“. (RUDÉ PRÁVO, 1950)

Zdroj: http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1950/4/9

Nálepky, slovník, obvinenia z nenávisti, fanatizmu či inkvizície. Výsledkom mediálnej masáže bola paranoidná atmosféra v spoločnosti, kde si nikto nemohol byť istý, či sa zo dňa na deň nestane nepriateľom režimu. Nepripomína to aj dnešnú dobu „tolerancie“? História sa opakuje... Ale vráťme sa do roku 1950.

Príprava Akcie K
 

Akcia K bola dlhodobo a starostlivo pripravovaná. Riadilo ju najvyššie vedenie – Ústredný výbor KSČ a jej generálny tajomník Rudolf Slánský, všetko sa dialo so súhlasom prezidenta Klementa Gottwalda. Na Slovensku akciu koordinovali Gustáv Husák a Ladislav Holdoš. Agenti ŠtB neustále sledovali rehoľníkov, ktorí boli považovaní za najväčších nepriateľov režimu a marxistickej ideológie. „Eštebáci“ prepašovali do kláštorov protištátne materiály, ktoré mali mníchov kompromitovať. Korešpondencia so zahraničím bola označená ako nebezpečná. Do priestorov kláštorov boli vpašované aj zbrane alebo dokonca vysielacie zariadenia (tŕňom v oku bola najmä komunikácia s Vatikánom a s predstavenými v zahraničí). Už niekoľko mesiacov pred Akciou K prišli do kláštorov funkcionári ŠtB, spočítavali rehoľníkov, spisovali ich mená, zisťovali dôležité informácie o kláštoroch, zhotovovali mapy, aby akcia prebehla bez problémov. Do kláštorov boli posielané aj osoby, ktoré boli akože prenasledované režimom a žiadali o útočisko. Za poskytnutie pomoci boli rehoľníci väznení. Pôvodne zazneli návrhy, aby boli rehole likvidované postupne, počas dlhšieho časového obdobia. Neskôr sa ale komunisti zhodli v tom, že likvidácia najnebezpečnejších rádov musí byť vykonaná bleskovo, aby zahraničie nemalo čas reagovať a podniknúť prípadné protesty. Akcia K, ktorá prebehla od polnoci z 13. na 14. apríla 1950, bola namierená proti 2376 mníchom, žijúcim na území Československa. Počas tejto prvej etapy mali byť zneškodnené „najnebezpečnejšie rehole“, združené v 219 kláštoroch, v druhej etape z 3. na 4. mája 1950 sa ŠtB sústredila na zvyšok menej nebezpečných rehoľníkov. Do Akcie K bolo nasadených 75 autobusov a 129 osobných motorových vozidiel. Boli nasadení príslušníci ŠtB, SNB, armády a Ľudových milícií. Početnou demonštráciou sily mocenských zložiek plánovali komunisti zapôsobiť na mníchov a vyvolať v nich dojem, že akýkoľvek odpor nemá zmysel. Redemptorista Ján Janok vo svojej knihe „Pán ma viedol“ opisuje, že študenti mali určité signály, ako sa politická situácia v spoločnosti zhoršuje. Dňa 20. novembra 1949 totiž v českom Obořišti, kde študovali muži z Bratislavskej viceprovincie, boli v predstihu vysvätení za kňazov študenti piateho ročníka a niekoľko aj zo štvrtého. (JANOK, 2015, s. 37)

Inzercia

 

Zdroje:

JAKUBČIN, P. 2010. Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950 až 1989. In Zborník z vedeckej konferencie Bratislava 5. – 6. mája 2010. [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa. 290 s. [citované 2016-10-28]. Dostupné na internete: < http://www.upn.gov.sk/sk/elektronicka-kniznica/>. ISBN 978-80-89335-32-9.

JANOK, J. 2015: Pán ma viedol. Bratislava: Redemptoristi, 240 s. ISBN 978-80-89342-76-1.

KOREC, J. CH. 2009: Dni a roky po barbarskej noci 1950. Bratislava: Lúč, 176 s. ISBN 978-80-7114-785-5.

MIKLOŠKO, F., 1991. Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava: Archa, 283 s. ISBN 80-7115-016-9.

Rudé právo http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo

Žije v najmenšom bratislavskom sídlisku - Lamači. Má rád rockovú muziku, prírodu, knihy.

Odporúčame

Blog
Akcia K – 1. časť

Akcia K – 1. časť

Akcia K (kláštory), nazývaná aj „barbarská noc“, bol protizákonný pokus komunistickej strany o likvidáciu Katolíckej cirkvi, aký nemal v Československu ani v strednej Európe obdobu. Kvôli čomu prekážala komunistom cirkev, predovšetkým katolícka? Jednoduchou odpoveďou je to, že systém, ktorý ponúkal ľuďom jedinú ideu, jedinú víziu, videl v cirkvi – početnej a organizovanej – potenciálneho nepriateľa, ktorý by mohol ideológiu marxizmu - leninizmu ohroziť.

Blog
Po príliš Nežnej revolúcii nám chýba  Norimberský proces

Po príliš Nežnej revolúcii nám chýba Norimberský proces

Nemecko sa za 25 rokov po porážke nacizmu stalo bohatým demokratickým štátom s vysokou životnou úrovňou a sociálnym zabezpečením. Prispel k tomu aj Norimberský proces, ktorý skončil pred 70. rokmi. Slovensko je 27 rokov po páde komunistickej diktatúry v Novembri 1989 slobodné, ale rozkradnuté, chudobné, skorumpované a bez demokratickej vymožiteľnosti práva. Preto, lebo nám chýba "Norimberský" proces s komunizmom a nacionálnym socializmom.

Blog
Mail pre Horory flintonovú

Mail pre Horory flintonovú

Ako hovorí názov, prinášame jeden uniknutý mail, nič osobné, nič proti nikomu... Len si občas treba pozrieť ako kto o nás myslí a čo robí... Zachovajme si dar slobody! A na konci si uvedomíte, že iba Boh je hradbou pred číhajúcim zlom. (scénka) Podobnosť s realitou čisto náhodná....

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.