Po štyroch kútoch Slovenska alebo Správa o stave republiky - Sever a návrat

Rozhodol som sa precestovať verejnou dopravou a pešo na jeden šup a za čo najkratší čas štyri najkrajnejšie body Slovenska. A následne z mojich povrchných a epizodických pozorovaní vyvodiť ďalekosiahle závery. Tak, ako sa to na slovenskú verejnú debatu patrí.

Sever

V Humennom sa chcem ešte stretnúť aspoň krátko s jedným kamarátom saleziánom a potrebujem niekde cestou doplniť proviant. Do Humenného teda idem busom, ktorý je rýchlejší ako vlak. Návštevu v humenskom oratku som stihol, ale s doplnením proviantu to je náročnejšie. Pri plánovaných prestupoch (Snina, Humenné, Prešov) buď nemám dosť času, alebo tam v takom čase už nie je otvorený obchod (Kysak, Kraľovany), alebo oboje (Námestovo). Kraľovany ako plánovaný prestupný bod teda operatívne vymením za Ružomberok a Dolný Kubín a budem dúfať, že za pol hodinu nákup v blizkom obchode stihnem. Bude to však na knap. Komfortnejšie by som sa cítil, keby pred Prešovom nebola práve dnes výluka a mal na nákup v Ružomberku hodinu.

Ideme popod prešovskú sopku. Vlastne ani neviem, ako sa toto pohorie volá, ale aj podľa mapy je zreteľne vulkanického pôvodu. Na jeho západnom okraji je Sigord, kde je Diecézne centrum pre rodinu a sídli tam aj Gréckokatolícka Rómska misia. Na juh sú zase moje obľúbené Kecerovce.

Stres stúpa, lebo nie je jasné, či sa dnes vôbec dostanem do Oravskej Polhory. Kvôli výluke pri Prešove meškáme už skoro pol hodinu, takže momentálne je problém aj so stihnutím plánovaného náhradného riešenia. Trapas.

Niečo stiahol rušňovodič ešte do Kapušian, niečo autobusár v náhradnej autobusovej doprave a stihol som - spolu s ďalšími cestujúcimi s podobným problémom - nasledujúci regionálny expres. Dobrodružstvo teda pokračuje. Od nervozity som zjedol celý balíček cukríkov, čo mi kamarát v Humennom zabalil. Ešte mám ale posledné dva rožky z dnešného rána z Kamenice a zvyšok chleba so slaninou. Do návratu domov by som mal vydržať. Akurát nejaká tekutá forma kofeínu by sa zišla na poslednú etapu.

Kysak je zvláštna stanica. Je to akoby medzipriestor. Asi nepoznám nikoho, kto by v Kysaku žil, alebo odtiaľ pochádzal a zároveň poznám desiatky ľudí, ktorí ho poznajú, lebo tu strávili celé hodiny svojho života. Čakaním. Väčšinou cez neho prechádzam po zotmení a nie je tomu inak ani teraz.

Zisťujem, že v Ružomberku už po 8 večer nie sú blízko stanice otvorené potraviny. Koľko mám na prestup v Kubíne? Ako ďaleko je od kubínskej stanice nákupné centrum? Nakoniec sa mi práve tam podarí dokúpiť cukry a kofeín a bežím mrholiacim nočným mestom na autobusovú stanicu. Prezuť sa do teplých ponožiek, pripraviť pršiplášť a veci, ktoré budem v noci potrebovať mať po ruke a už mi ide autobus do Námestova. Tam veľmi krátko čakám na prípoj a už sedím v poslednom autobuse na Polhoru a počúvam, ako šofér preberá výhody a nevýhody biznisu kaderníčky.

Vystupujem v Oravskej Polhore a keďže mrholí len mierne, zo začiatku nechávam pršiplášť v ruksaku. Čoskoro sa však mrholenie zosilňuje a ak nechcem byť do 5 minút celý mokrý, musím ho vybrať. Nepríjemné je, že pod ním menej počuť rolničky (na odplašenie medveďov), nemám predstavu o čase, lebo mobil ostáva v batohu a v batohu ostávajú aj sladkosti a kola a kráčam hladný. Ďalšia hodina a pol je o kráčaní v tme, modlitbe, spievaní si pesničiek a hľadaní značiek. Zo začiatku je cesta dobre viditeľná a rovná asfaltka. Idem bez čelovky. Za horárňou ale začína byť hrboľatá s občasnými výmoľmi a čelovku zapínam. Nechcem dopadnúť, ako pri poslednom pokuse pri Devínskom jazere s vytknutou nohou. S nadmorskou výškou prichádza aj hmla. Značky, s výnimkou rázcestníkov, vôbec nevidím. Snažím sa rozpamätať sa, ako to bolo naposledy a ako cesta vyzerala na mape. Jedenkrát zaváham a vraciam sa po najbližšie rázcestie a skúšam druhú - ako neskôr vysvitne nesprávnu - cestu. Po chvíli sa ale vraciam na tú správnu a už o pár minút som odmenený ďalším rázcestníkom. A nielen to - prvý krát od Polhory narazím na prístrešok a môžem si chvíľu oddýchnuť, zajesť si a napiť sa bez toho, aby som mokol.

Do Jaloveckého sedla to je už len asi 10 minút a cestička je dobre zreteľná - dokonca sa prvý krát aj značky ukazujú, no začínam mať iný problém - chodník sa zmenil na potôčik. Má to ďaleko od Veľkého Sokola v Slovenskom Raji, ale keďže mám tenisky, musím sa snažiť vyhýbať sa mu. Keď prídem na hraničný hrebeň, značky už vôbec nie sú problém - akoby do bielej dali Poliaci nejaký reflexný pigment. Z chodníka je však riadna čľapkanica. Zmierujem sa s tým, že domov prídem s premoknutou obuvou.

Na Modralovú prichádzam krátko pred druhou v noci, urobím zopár fotiek ako corpus delicti a idem domov. Späť do Polhory je to potom zmes únavy, mrholenia, pesničiek a modlenia sa (pri horárni je pekne upravený kríž). Prestáva mrholiť a ako si dám dolu pršiplášť, cítim, aké chladné sú jesenné oravské rána. Do Polhory prichádzam asi 40 minút pred odchodom autobusu. Keďže nie je takto skoro ráno k dispozícii krčma s horúcim čajom, zahrejem sa tak, že idem ešte dve alebo tri zastávky v smere autobusu pešo.

Nastúpim na druhý ranný autobus, ktorý z Polhory v pracovný deň odchádza a je to na moje šťastie priamy spoj do Kraľovian. Vďaka tomu stíham prvý ranný rýchlik z Košíc do Bratislavy a krátko pred pol jedenástou doobeda som doma. V autobuse samozrejme driemem a ani vo vlaku si už nevládzem robiť zápisky z výletu - tie dokončujem až po viac ako 10 dňoch.

(Ďalekosiahle) Záver(y)

Som vďačný, že sa mi podarilo akciu dotiahnuť. Opäť sa mi raz potvrdilo, že je pre mňa najťažší posledný krok. Pán Boh zaplať!

S výnimkou krátkeho intermezza v Bratislave som použil 29 spojov - MHD, regionálne autobusy a vlaky a tiež rýchliky, z ktorých bol jeden medzištátny.

Čo by som chcel prejsť nabudúce? Hraničný hrebeň od Kremenca po Pieniny, Babiu Horu a ísť na bicykli do Štúrova.

Veľa služieb u nás funguje vďaka Ukrajincom. Vďaka!

Východná hranica je ako tak strážená a v údolí Stužice je nový mostík.

Na železnici je veľa výluk a treba s tým pri plánovaní rátať.

Predchádzajúce diely:

https://blog.postoj.sk/193410/po-styroch-kutoch-slovenska-alebo-sprava-o-stave-republiky-zapad

https://blog.postoj.sk/193412/po-styroch-kutoch-slovenska-alebo-sprava-o-stave-republiky-juh

https://blog.postoj.sk/193414/po-styroch-kutoch-slovenska-alebo-sprava-o-stave-republiky-vychod

Itinerár

402 (Nová Sedlica - Snina) a následne (Snina - Humenné) SOR, SAD Humenné 

Os9124 - moderná dieselmotorová súprava

Náhradná doprava - Kapušany - Prešov: IVECO

REX1957 - rušeň s vozňami 2. triedy

Ex628 Tatran - klasická rýchliková súprava 

421 (Ružomberok - Dolný Kubín), IVECO, Arriva Liorbus

631 (Dolný Kubín - Námestovo)

653 (Námestovo - Oravská Polhora)

Návrat:

Oravská Polhora - Kraľovany, SOR, Liorbus

Ex600(?) Kraľovany - Bratislava-Vinohrady - klasická rýchliková súprava 

Električka č. 3