Po štyroch kútoch Slovenska alebo Správa o stave republiky - Západ

Západ

Už na prvý autobus, ktorý mi stojí kúsok od domu utekám.

Prvý krát v autobuse prechádzam otočiskom pre autobusy na Kutlíkovej. Ktovie, kedy dokončia most, ktorý mal byť hotový spolu s električkovou traťou.

Prvý krát idem nočákom do Devínskej. Najmä mladí ľudia - očividne po preflámovanej noci. Keď som sa o túto výpravu (4 kúty Slovenska) pokúšal naposledy, pri Devínskom jazere som pokus zabalil. Bolo to nad ránom, bolela ma noha, lebo som zle stúpil, bol prizemný mráz a mal som všetkého dosť. Kremenec a Modralovú som mal za sebou a bola to už druhá noc bez poriadneho spánku. Teraz na Západe začínam. Oproti vtedy plánovaným trom dňom to skúsim zvládnuť za necelých 55 hodín - teda niečo málo cez dva dni.

Po tretej nad ránom sú nočáky v Bratislave pokojné. A vcelku čisté, hoci vekom rozhegané. Robím si krátky rešerš a zisťujem, že autobusy, ktorými som sa viezol majú 10 a 15 rokov. Asi prvý krát v autobuse prechádzam popri zastávke T. P. Kolakoviča. Ktovie koľko ľudí aspoň tuší, kto to bol.

Na najbližší spoj čakám na železničnej stanici v Devínskej. Fotím si pre štatistiku, koľko stoja v predajnom automate Horalky. Potom to porovnám s inými stanicami cez ktoré budem prechádzať. V čase môjho výletu ostávajú už len štyri dni do opätovného sprejazdnenia odbočky do Marcheggu a Viedne. Taký malý krok, ktorý ocení veľa ľudí. Ale trpkosť z toho, že zase sa niečo neurobilo načas a podľa plánu a že sa to o pár rokov znovu rozkope kvôli zdvojkoľajneniu ešte nejaký čas ostane.

Nasadám na klasickú rýchlikovú súpravu, nasadenú na linke osobáka, ktorá ma zoberie do Malaciek. Na stanici hlásia, že treba nastupovať do prednej časti vlaku, preto idem do prvého vozňa. Tu ma prekvapí, že je to vozeň 1. triedy, ale mladý sprievodca ma upokojí, že je všetko v poriadku a môžem v ňom cestovať. Sprievodkyňa - podľa prízvuku Ukrajinka - mi skontroluje lístok a zdá sa, že integrovaná doprava funguje. Uvidíme v Malackách v autobuse…

Prvá zastávka Devínske jazero - tu som pred pár rokmi pri prvom pokuse driemal a mrzol. Zohor - teraz tu prebieha rekonštrukcia trate a stanice a dosť to brzdí a spomaľuje dopravu na celom Záhorí. Dúfam, že nespomalí ranný rýchlik Eurocity a dôjdem s ním do Nových Zámkov včas.

Plavecký Štvrtok. Po dlhom čase vidím funkčný a otvorený novinový stánok. A to ešte nie je ani 5 hodín ráno. Vo farnosti tu vraj opravujú kostolnú vežu. Miestny farár je vraj okrem iného aj amatérskym kováčom, tak ukoval zopár sekier a potom ich v rámci zbierky na vežu vydražil. Ale už idem vystupovať v Malackách. Prvý dlhý prestoj.

Viac vecí ma v Malackách prekvapilo, alebo aspoň stáli za povšimnutie. Vcelku dosť ľudí na autobusových zastávkach. Autobusy Slovak Lines (neúspešný uchádzač o regionálnu dopravu v kraji) ako zmluvná doprava do podnikov v okolí. Pekne urobené cyklocesty v centre. Vstup do františkánskeho kostola - je z takého uzavretého a takto skoro ráno aj uzamknutého námestíčka. Pekáreň (obsluha unavená mladá Ukrajinka). Štyri syrové prsty tu stoja 60 centov. Na petržalskom korze 1,60 € a to sa mi zdalo ako dobrá cena.

Autobus do Záhorskej Vsi. Nastúpil som až na konci Malaciek. Vodič počúva ruskú tanečnú hudbu.

Hneď za Jakubovom bola dosť hustá hmla a bál som sa, či ma pri prestupovaní uvidí šofér na zastávke. Ale našťastie úsek s hmlou bol len krátky. Pri rázcestí do Suchohradu bolo vidieť dobre a autobus som odmával čelovkou.

Na najzápadnejšie miesto Slovenska som nemal veľa času. Zopár fotiek, pozdrav domov a ide sa ďalej. Dnes kompa premávala - tiež asi prvý krát, čo idem okolo nej. Boli na nej 4 autá, ďalších asi 20 čakalo v rade. Aj tu je otvorený novinový stánok. Predavačka je na mobile. Nezisťoval som, či je Ukrajinka.