Slovo „narcizmus“ dnes počujeme pomerne často. V médiách, na sociálnych sieťach, dokonca aj v bežných rozhovoroch. Používame ho na označenie ľudí, ktorí pôsobia sebastredne, obdivujú sami seba alebo túžia po pozornosti. Ale čo vlastne znamená byť „narcisom“ ? A kedy sa z prirodzenej potreby uznania stáva problém, ktorý zasahuje do vzťahov, práce či celkového života ? Pojem „narcismus“ pochádza z gréckeho slova „narkissos“, čo znamená krásny mladík. Narcizmus ako črta osobnosti nie je sám o sebe patologický. Každý z nás potrebuje určitú dávku sebahodnoty a zdravého sebavedomia („zdravého narcizmu“). Problém nastáva vtedy, keď sa sebastrednosť stane dominantným spôsobom fungovania. Keď človek nedokáže vidieť druhých ako rovnocenných, keď jeho vnútorný svet je závislý od obdivu a uznania. Vtedy hovoríme o narcistickej poruche osobnosti, ktorá z pohľadu psychológie a psychiatrie, patrí medzi závažné poruchy osobnosti.
Predstavme si človeka, ktorý poukazuje na to, že „všetci sú proti nemu“. Tvrdí, že kolegovia mu závidia, partnerka ho nedoceňuje a on sám sa cíti svetom nepochopený. Počas rozhovoru je zrejmé, že jeho sebahodnota stojí na tom, ako ho vnímajú druhí ľudia (okolie). Každá kritika je preňho útokom, každé odmietnutie katastrofou. Za jeho sebavedomím sa skrýva krehkosť, ktorú chráni grandióznym obalom (obrazom o sebe). Tento vnútorný konflikt často vedie k problémom vo vzťahoch, pocitom prázdnoty či depresii. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na to, ako narcizmus vzniká, aké má podoby a prečo je taký lákavý a zároveň nebezpečný. A tiež na to, čo môže pomôcť človeku, ktorý sa ocitne v pasci vlastného ega.
„Za maskou grandióznosti sa často skrýva krehká sebahodnota ...“ Otto Kernberg
Narcizmus nie je len márnivosť, ale komplexný fenomén, ktorý môže byť zdravý aj patologický. Každý z nás potrebuje cítiť vlastnú hodnotu, mať sebavedomie a schopnosť obstáť v živote. V primeranej miere je narcizmus prirodzený a dokonca nevyhnutný pre zdravý vývoj osobnosti. Pomáha nám zvládať frustrácie, veriť si a budovať identitu. Problém nastáva vtedy, keď sa táto potreba zmení na extrémny, rigidný vzorec správania. Vtedy už nejde o zdravú sebaúctu, ale o narcistickú poruchu osobnosti. Narcistická porucha osobnosti sa začína prejavovať už v ranom dospelom veku a pretrváva naprieč rôznymi situáciami. Typické znaky sú grandiózny pocit vlastnej dôležitosti, presvedčenie o výnimočnosti, potreba obdivu a uznania, nedostatok empatie.
Takýto človek verí, že je brilantný, úspešný, krásny a že si zaslúži špeciálne zaobchádzanie. Vzťahy s narcistickými osobami bývajú náročné, pretože ich správanie je často poháňané závisťou, pocitom nadradenosti a neschopnosťou prijímať kritiku. Akýkoľvek náznak odmietnutia môže vyvolať silnú emočnú reakciu. Za tvrdou, sebavedomou fasádou sa často skrýva nízke sebavedomie, pocit nedostatočnosti a zraniteľnosť. Výskumy ukazujú, že narcistická osobnosť osciluje medzi dvoma pólmi: grandióznym vystupovaním napr. sebavedomie, okázalosť, potreba obdivu a skrytou neistotou, ktorá sa aktivuje pri ohrození ega. Autori Pincus a Lukowitsky dokonca hovoria o tzv. skrytom narcizme, ktorý sa prejavuje nenápadne, ale intenzívne.
Človek sa vyhýba pozornosti, no zároveň túži po uznaní. Profesor Praško rozlišuje dva základné typy: tzv. hrubokožec, teda arogantný, agresívny, bezohľadný, považuje sa za stred vesmíru. Na druhej strane tzv. tenkokožec, ako citlivý, introvertný, úzkostný, vyhýba sa pozornosti, ale túži po uznaní. Oba typy spája krehké vnútorné „ja“, ktoré sa snaží chrániť pred bolesťou. Základným prvkom narcistickej osobnosti je tzv. falošné ja. Obraz seba samého, ktorý má zakryť vnútornú neistotu. Tento mechanizmus vzniká často už v detstve. Ak sa vývoj zdravého narcizmu naruší, môže sa v dospelosti prejaviť ako neustála potreba obdivu, uznania a lásky. Paradoxne však narcistický človek svojím správaním často vyvoláva odmietanie, čo jeho vnútorné zranenie ešte prehlbuje. Ako narcizmus rozpoznať ? Za grandióznosťou sa skrýva hyperkompenzácia pocitu nedostatočnosti. Chýba schopnosť priznať si slabosť, prijímať kritiku a nadväzovať autentické vzťahy. V bežnom živote sa narcizmus môže prejavovať rôzne. Spomeňme napr. kázalé sebapresadzovanie, potreba byť stredobodom pozornosti, alebo naopak nenápadné, ale intenzívne prežívanie pocitu menejcennosti. Porozumenie týmto mechanizmom nám pomáha lepšie chápať druhých aj samých seba. Pretože každý z nás má v sebe kúsok narcizmu. Otázkou je, či ho dokážeme udržať v zdravej miere.
„Narcizmus je ilúzia, že svet sa točí okolo nás. Realita nás však vždy dobehne …“ Sigmund Freud
Narcizmus a narcistická porucha osobnosti nie sú len „módne“ pojmy, ale reálne psychologické fenomény, ktoré ovplyvňujú život jednotlivca aj jeho okolie. Za leskom sebavedomia sa často skrýva hlboká neistota, strach z odmietnutia a potreba neustáleho obdivu. To, čo navonok pôsobí ako sila, je v skutočnosti krehká konštrukcia, ktorá sa ľahko zrúti pri kritike či strate pozornosti. Pre blízkych ľudí je vzťah s narcistickou osobnosťou náročný. Plný manipulácie, nedostatku empatie a emocionálnych zranení. Pre samotného človeka je to pasca, z ktorej sa ťažko uniká bez pomoci.
Z pohľadu psychológie ...terapia môže byť cestou, ako sa naučiť vidieť seba aj druhých realisticky, ako budovať vnútornú hodnotu nezávislú od obdivu a ako rozvíjať schopnosť empatie. Ak ste sa v tomto článku našli, či už ako človek, ktorý bojuje s pocitom prázdnoty za maskou dokonalosti, alebo ako niekto, kto žije po boku „narcisa“ je potrebné si to uvedomiť. Prvým krokom je porozumenie a pochopenie "problému". Druhým je odvaha hľadať podporu a pomoc. Pretože skutočná sila nespočíva v tom, ako nás vidia druhí ...ale v tom, ako dokážeme byť sami sebou ✅ Marek Horňanský psychológ Ψ bibliografia:
