Sú viera, veda a rozum v rozpore?

Sú viera, veda a rozum v rozpore?

Kritici kresťanstva často tvrdia, že viera je v protiklade s vedeckým pokrokom a dokonca aj so zdravým rozumom. Táto námietka je zaujímavá a často spomínaná v teologických a filozofických knihách. Je medzi vierou a vedou naozaj neprekonateľná priepasť?

Pred niekoľkými týždňami som videl na internete, na stránke ateistu, fotku, ktorá poukazovala na vedu a jej stav v roku 1960 a v roku 2016. Naozaj rozdiel. Na inej fotke sú ľudia v kostole ako kľačia a modlia sa a robia toto isté aj v roku 1960 a aj v roku 2016. Úsmevná karikatúra. Problém je v tom, že nemalé množstvo ľudí má skreslenú predstavu o veriacich - že sú to ľudia obmedzení, hlúpi a netolerantní, kým tzv. vedeckí ľudia sú moderní, pokrokoví a inteligentní. Je to častý predsudok. 

Voči tomuto postoju môžem vzniesť niekoľko námietok. Mnohí geniálni vedci boli veriaci. Spomeniem napríklad Alberta Einsteina, Blaisa Pascala alebo Gregora Mendela. Einstein, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku mal veľký rešpekt k nevýsloviteľnému Tajomstvu, ktoré nazývame Boh. Viera a veda si v skutočnosti neprotirečia, ale dopĺňajú sa. Sú to dva autority, ktoré sa navzájom nevylučujú. Fyzik John Polkinghorne poukazuje na to, že s vierou sa vedec vo svojom výskume tak či tak stretne. Vedec musí nevyhnutne veriť výskumom a pravdám, ktoré objavili už jeho predchodcovia aby mohol učiniť nový výskum a nové závery. Veriť neraz v praxi znamená podrobiť sa skúškam, ktoré nás tajomne presahujú. Viera síce presahuje rozum, ale nie je protirečením pretože Boh je pôvodcom viery aj rozumu. Viera je Boži dar a odpoveď na Božie volanie. Boh rovnako vložil do človeka aj rozum aby poznával Boha skrze prírodu a stvorené veci. Rozum si človek sám od seba nedal. Toto poznanie ho má viesť k pokore a nie k intelektuálnej pýche. 

Predstavte si, že učíte náboženstvo na strednej škole. Jeden z vašich študentov sa vás opýta: Kto má pravdu v otázke stvorenia sveta a ľudí - kresťanstvo alebo veda? Stvoril Boh viditeľný svet za 6 dní alebo za cca 14 miliárd rokov? Je to zaujímavá otázka, no podľa mojho názoru dosť zavádzajúca pretože je v nej obsiahnutý predsudok, že medzi vierou a vedou je rozpor. V skutočnosti to tak nie je. 1. kapitola knihy Genezis, ktorá rozpráva príbeh stvorenia vesmíru, viditeľného sveta a človeka nie je vedeckým opisom vzniku sveta ale opisuje vzťah Boha a človeka. Je napísaná špecifickým literárnym štýlom tej doby preto by sme ju nemali čitať ako vedeckú štúdiu. 6 dní nepredstavujú dni v našom chápaní ale poukazujú na to, že Boh svet a stvorenia utvoril v určitom poriadku a hierarchii. Človek je najvyššie postavené stvorenie. Bol stvorený v posledný biblický deň pred neživou prírodou, rastlinstvom a zvieratami. Centrom tohoto príbehu je prečo Boh stvoril svet. Otázkou prečo? sa zaoberá náboženstvo alebo filozofia. Otázka ako? bude zaujímať vedcov. Veda je užitočná a jej pokrok obdivuhodný. Veda a rozum sa však od začiatku novoveku stali dominantnými silami (ktorých vplyv sa neraz preceňuje) a tak dnešný človek stratil určitý cit pre posvätno, tajomstvo a aj pre chápanie mytologických prvkov vo Svätom Písme. 

Medzi vierou, vedou a rozumom nie je žiaden rozpor. Potvrdzuje to aj učenie svätého Augustína, ktorý hlásal, že ľudské poznanie prírodných javov sa v procese dejín vyvíja a je potrebné nové objavy rešpektovať. Teológia má podľa Augustína taktiež svoju pôsobnosť a obmedzenia. Veda, ktorá skúma materialny svet musí rešpektovať svoje hranice aby sa nestala ideológiou. Vedec nemôže odmerať veľkosť Božej lásky v skúmavke. Podobným spôsobom nevyrieši etické problémy súčasnosti. Človek v tiesni nevyhľadá laboratórium ako riešenie svojich problémov. Rovnako teológia má svoje limity. Neskúma primárne materiálny svet, ale duchovný. Skutočný rozpor je v ideológiach na oboch stranách. Scientizmus - v nemalej miere prítomný na západných univerzitách je smer, ktorý hlása, že veda ma patent na celú pravdu, resp. je nadradená iným prístupom k pravde (umenie, kultúra, filozofia) Podsúva myšlienku, že Boh neexistuje pretože nie je vedecký merateľný. Môžeme tu vidieť nesprávny predpoklad, že Boh je iba vedecká hypotéza. Scientizmus má pomerne veľa zástancov hlavne v radoch intelektuálov. Najznámejším z nich je anglický evolučný biológ Richard Dawkins, ktorý napísal bibliu všetkého protináboženského - knihu Boží blud (The God Delusion). Dawkinks je ostrým kritikom náboženstva - či už radikálneho fundamentalizmu alebo umiernenejších foriem náboženstva vrátane kresťanstva. Scientizmus však zachádza do extrémov - lipne na tom, že veda zahŕňa celú pravdu. Je však vnútorne rozporný - ako môžeme vedecky dokázať, že iba to, čo je vedecky skúmateľné je pravdivé?

Na opačnej strane spektra sú prívrženci strikne doslovného čitania Biblie. Každý verš v Písme chápu ako doslovné Božie slovo bez bližšieho porozumenia. Zavrhujú biblickú hermeneutiku, výklad textov a exegézy ako liberálne a bludné. Tento prístup sa nazýva biblický fundamentalizmus a vznikol v USA medzi protestanskými kresťanmi. Bola to reakcia na stále silnejúcu pozíciu ateizmu a materializmu v 19. storočí. S týmto smerom úzko súvisí aj myšlienka, že kniha Genezis doslova opisuje stvorenie vesmíru a človeka t.j. že svet vznikol za 6 dní. Tento spôsob čítania Biblie môžeme vidieť aj u niektorých katolíkov. Je tu skutočný rozpor nielen s vedou, ale aj s teológiou. Biblia je knižnica. Obsahuje rôzne knihy s rôznymi literárnymi štýlmi, metaformi, dobovým vyjadrovaním. Biblický fundamentalizmus a kreacionizmus je neobhájiteľný kvôli samotnej povahe Svätého Písma. Písmo síce bolo inšpirované Bohom a Boh je jeho prvotným autorom, no na strane druhej Boh používal aj ľudských autorov s ich limitmi, vyjadrovaním a kultúrnymi vplyvmi. Ľudský prvok v Písme nemožno odignorovať. 

Ako môžeme vidieť skutočný rozpor nie je medzi vedou a vierou, ale medzi myšlienkovými smermi, ktoré presahujú svoje komptencie a robia si nárok na celú pravdu. Žiaden človek však nemôže byť majiteľ pravdy pretože Pravda je len On sám - nevysloviteľný, neuchopiteľný a tajomný Boh. Človek môže pravdu počas svojho života hľadať a poznávať, ale nikdy nie vlastniť. 

Titulný obrázok - https://www.sciencenews.org/article/%E2%80%98faith-vs-fact%E2%80%99-takes-aim-religion

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo