Nie, ľudia v stredoveku neverili, že Zem je plochá

Pred niekoľkými dňami som na jednej facebookovej stránke absolvoval debatu s istým užívateľom. Debata bola (ako inak) o politike, o konzervativizme a o registrovaných partnerstvách. Na konci tejto nie veľmi dlhej výmeny názorov ma daný užívateľ poslal do stredoveku, v ktorom „inkvizícia vraj upaľovala ľudí za to, že oponovali dogme, že Zem je plochá.“ Nemusím ani pripomínať, že to bolo napísané oveľa expresívnejšie.  

Takéto invektívy ma príliš netrápia, hoci zaujalo ma, že daný človek na mňa vytiahol blud, že stredoveký človek veril, že Zem je plochá. Nie je to totiž poprvýkrát, čo som sa s tým stretol. Podobným nezmyslom zjavne verí nemalý počet ľudí, napriek tomu, že fakty hovoria o opaku. 

Ešte bizarnejšiu debatu zažil pred niekoľkými rokmi známy český astrofyzik Jiří Grygar s istým obhajcom plochej Zeme. Rozhlasová debata však nestála za nič, pretože tento „plochozemec“ nedokázal priniesť jediný ako-tak zmysluplný argument. Možno aj stredoveký človek by sa pousmial nad uletenými teóriami, ktoré bránia niektorí moderní ľudia. 

Ľudia totiž verili v guľatosť Zeme celé stáročia už pred Kristom a len málokto spochybnil túto skutočnosť aj po nástupe kresťanstva. Historik Jeffrey B. Russel v roku 1997 napísal: „Až na malé výnimky, žiaden vzdelaný človek v stredoveku neveril, že Zem je plochá.“ 

„Už v šiestom storočí pred Kristom Gréci prišli na to, že Zem je guľatá a okolo prvého storočia po Kristovi už všetci vzdelaní Gréci a Rimania to prijímali ako fakt,“ dodáva Russel. 

Grécky učenec Erastotenes v 3. storočí pred Kristom s pomerne veľkou presnosťou vypočítal obvod Zeme. Iného názoru o tvare planéty Zem nebola ani známa stredoveká učebnica astronómie z 13. storočia De Sphaera Mundi z pera Johana de Sacrobosca. 

Biblia neposkytuje argument, ktorý by bol vhodný pre zástancov plochej Zeme. Biblický štýl vyjadrovania nemožno vždy chápať vo vedeckom duchu. Je potrebné rozlišovať a nerobíme to iba pri pohľade na posvätny´text kresťanov. Ak niekto ide až na „kraj zeme,“ nikto to nechápe doslovne. Zem predsa nemá „kraj,“ z ktorého sa dá vypadnúť.  

Aj v dobách Krištofa Kolumba ľudia vedeli, že Zem je guľatá. Spor sa týkal obvodu Zeme a preto mnohí varovali Kolumba pred jeho chybnými výpočtami a pred jeho cestou, ktorá mohla skončiť tragicky, ak by nepristál na brehoch Nového sveta. 

Rodney Stark v knihe Vyriekli krivé svedectvo píše: „Opozícia, s ktorou sa Kolumbus stretol, sa netýkala tvaru Zeme, ale faktu, že sa úplne mýlil v otázke obvodu zemegule. Podľa neho bola vzdialenosť od Kanárskych ostrovov po Japonsko približne 2 800 míľ. V skutočnosti je to približne 14-tisíc míľ.“ 

Až v 19. storočí americký spisovateľ Washington Irving napísal životopis o Kolumbovi, ktorý obsahoval zásadnú fabuláciu. Cirkevní hodnostári ho údajne odhovárali od plavby kvôli tomu, že verili a hlásali, že Zem je plochá a že Kolumbus a jeho lode by sa prepadli z okraja Zeme. Napokon, katolík Kolumbus všetkým ukázal, že Zem je guľatá a nie plochá. Náboženstvo opäť prehralo. Veda zvíťazila. 

Celá táto fikcia bola zasadená do širšieho rámca „nerozlučiteľného konfliktu“ medzi náboženstvom a vedou, ktorý vytvorili a živili niektorí učenci 18. a 19. storočia. Tento konflikt však bol do značnej miery umelo vytvorený. 

Hlboko zakorenené predsudky voči stredoveku však nebude len tak ľahké odstrániť. Ilustráciou je aj to, že ešte pred pár rokmi sa v rakúskych a nemeckých učebniciach bežne vyskytoval mýtus o Kolumbovi a plochej zemi. 

Titulný obrázok - pexels