Ondrej Chrvala / Mladí, prijmite výzvu - vstúpte do osobného vzťahu s Bohom!

Zábavný priemysel neúnavne naháňa svoju mladú korisť, balamutí jej myslenie a snaží sa odviesť jej pozornosť od vecí podstatných. Nakoľko sú mladí v tejto spleti svetskej a mediálnej manipulácie a devalvácie pravdy ochotní počuť šepot Boha? Ako vnímajú dnešnú hlučnú dobu plnú vzbury a paradoxov? Je pre nich výzvou alebo problémom? Preferujú flexibilitu alebo stabilitu? Odpovedá kňaz Ondrej Chrvala.

Paradoxov dnešnej doby je veľa. Ktorý vnímate ako najväčší? 

Momentálne asi najväčší paradox vidím v pojme tolerancie. Na jednej strane je tu veľké volanie po tolerancii, na druhej strane je tu pranierovanie tých, čo sú podľa mienkotvorných ľudí netolerantní. Inak povedané, musíš byť tolerantný podľa našich pravidiel, a ak nie si, v žiadnom prípade ťa nemienime tolerovať.

Ak zájdem o stupeň hlbšie, myslím, že problém je v definovaní pojmu tolerancie. Pre dnešných mladých to mnohokrát znamená „ži si ako chceš a nechaj druhého žiť si, ako chce on“. To je skôr znamenie toho, že druhý mi je ľahostajný. Naša viera však vychádza nie z nezáujmu o druhého, ale z úcty k druhému.

A keď má niekto iný názor ako ja, práve úcta k nemu ma vedie k tomu, že si ten názor vypočujem, aj keď s ním nemusím súhlasiť. Preto sa nesprávne pochopený pojem tolerancie obracia proti sebe samému a stáva sa paradoxom.

Ide o jednu z tém, ktorá vedie aj k poctivejšej komunikácii - nakoľko mladých ľudí zbližuje a nakoľko ich rozdeľuje?

Komunikácia mladých ľudí najviac zbližuje. Potrebujú byť spolu a komunikovať. Pre nich je zásadne dôležitá partia rovesníkov. A práve vzťahy ich dokážu najviac zblížiť. Môžu mať rozličné názory, ale ak sú priateľmi, nevnímajú sa v nevraživosti.

Paradoxne, práve dnešný spôsob komunikácie mladých ľudí aj najviac rozdeľuje. Komunikujú totiž väčšinou nie osobne, ale cez sociálne siete. A je známe, že algoritmy sociálnych sietí sú nadstavené tak, aby nám predkladali to, o čo sa zaujímame.

Tým pádom samotná logika sociálnych sietí nás stále viac uzatvára do našich „bublín“ a zabraňuje nám stretnúť sa s názormi z inej názorovej skupiny. Tak sa skupiny medzi sebou stále viac vyhraňujú, často až k vzájomnej nenávisti a nevraživosti. A taká klíma duši mladého človeka vôbec neprospieva. 

Pre mladých je príťažlivá evanjeliová radikálnosť; vedia, že povrchné veci ich nezasýtia, a lacných návnad sa rýchlo prejedia.Zdieľať

  Prečítajte si rozhovor:
Halloween sa priamo dotýka duchovných vecí
- je pohanským sviatkom duchov, čarodejníctva a okultizmu

Problémom dnešnej hedonistickej doby je zaujať mladých ľudí. Ako a čím ich možno skutočne zaujať?

V prvom pohľade ich najviac zaujme to, čo ich „nabudí“ - to, čo je nové, neobvyklé, nápadité, nabité emóciami. Dalo by sa povedať, že u nich predáva obal, a čo je v ňom vlastne zabalené, často až tak neriešia. No to je prvoplánový pohľad.

V skutočnosti mladí vedia, že povrchné veci ich nezasýtia, a lacných návnad sa rýchlo prejedia.

To, čo mladých ľudí naozaj zaujme, je výzva. Keď im niekto verí, keď im predloží naozajstnú, náročnú úlohu.Zdieľať

Raz niekto povedal: Keď od mladých chcete málo, nedajú vám nič. Ak od nich chcete veľa, dajú vám málo. Ale keď od nich chcete všetko, dajú vám všetko.

V tomto pohľade je pre mladých ľudí veľmi príťažlivé evanjelium práve v jeho radikálnosti, s akou nám ho Ježiš predstavoval. A to s plnou silou pripomína aj pápež František v exhortácii Evangelii Gaudium.

Každý človek čelí zjavným aj skrytým problémom. Ktoré sú tie „neviditeľné“ , s ktorými zápasia mladí ľudia?

V tomto sa stotožňujem s pápežom Františkom. On hovorí, že na jednej strane sú mladí vylúčení na okraj - majú minimálne možnosti zasahovať do spoločnosti a sveta okolo nich, spoločnosť s nimi neráta.

Na druhej strane sú korisťou mnohých organizácií najmä zábavného priemyslu, ale napríklad aj mnohých politických organizácií, pre ktorých sú mladí vďačným trhom, ľahko ovplyvniteľným.

Na obe je odpoveďou pevná identita, ktorú mladí dnes majú krehkú, ale o to vytrvalejšie ju hľadajú.

Má dnešná mládež nejaké špecifické požiadavky? V čom sú iné, ako boli napríklad pred rokmi?

Mladí sú dnes predovšetkým ohromne flexibilní. Vyplýva to zo sveta, v ktorom žijú. Viac ako príslušnosť k stabilným hodnotám sa u nich vyžaduje flexibilita, tvorivosť, prispôsobivosť podmienkam a prostrediu. A to dokážu oveľa lepšie ako predchádzajúce generácie. A potom spätne aj od sveta okolo seba požadujú skôr flexibilitu ako stabilitu.

Tým, že v spoločnosti devalvovala pravda, na ktorú sú mladí zvlášť citliví, volajú po pravde a úprimnosti.

Niekedy až prekvapivým spôsobom, keď pred celým svetom na sociálnych sieťach odhalia niečo, čo považujeme za osobné a súkromné, ale práve tým sa často prejavuje ich túžba po otvorenosti, úprimnosti a pravdivosti.

Mladým odkazujem s pápežom Františkom: Nebojte sa snívať! Potrebujeme vaše túžby, vašu mladosť, vašu silu a odvahu! Potrebujeme sa nechať osviežiť spôsobom, akým cez vás pôsobí Boh dnes. Prijmite výzvu, vstúpte do vzťahu s Ním a buďte nám jeho znamením.Zdieľať

Majú dospievajúci hlboko zakorenené základy viery, ktoré upevňujú, alebo, naopak, ich záujem o kresťanstvo a duchovný život po odchode z domu na strednú alebo vysokú školu upadá?

Na túto otázku sa dá odpovedať áno aj nie, podľa toho, ako ju vidíme. Ak vidíme základy viery ako príslušnosť ku kresťanskej kultúre, tak pozorujeme opúšťanie tejto kultúrnej formy s odchodom na strednú alebo vysokú školu. Avšak v otázke duchovného života prichádza stále viac do popredia pravda, ktorú veľmi zdôrazňujú poslední pápeži, že viera nie je kultúrnym vyjadrením ani súborom etických myšlienok, ale stretnutie s osobou Ježiša Krista.

A ak mladí stretli a prijali Ježiša do svojho života ako osobného priateľa, obvykle v nich toto priateľstvo rastie. Otázkou teda je, čo rozumieme pod duchovným životom - či príslušnosť k určitým kultúrnym formám, alebo osobný vzťah s Bohom.

Samozrejme, nijako tieto dve skutočnosti nekladiem do protikladu; ak je vzťah s Bohom skutočný, vedie k prežívaniu viery v spoločenstve a cez sviatosti. Ale ak mladých vedieme k prejavom viery bez vzťahu k Bohu, v dnešnej spoločnosti veľmi pravdepodobne prídeme k sklamaniu.

Aká forma evanjelizácie je prijateľná a zaujímavá pre dnešnú mládež?

Druhý je výzvou - dnešná evanjelizácia by mala bez obáv obsahovať radikálne požiadavky evanjelia na vydanie celého života Bohu. To je výzva, ktorá je hodná toho, aby do nej mladí vložili svoju energiu.Zdieľať

Príťažlivá evanjelizácia pre dnešnú mládež by mala mať dva prvky.

Prvý je osobný - majú v nej stretnúť živého Boha, s ktorým môžu nadviazať osobný vzťah.

Vo vzťahoch s mladými je zvlášť dôležitá komunikácia. Akých najčastejších chýb sa dopúšťame pri komunikácii s mladými ľuďmi?

Najčastejšou chybou je to, že ich nepočúvame. Považujeme ich za príliš mladých a neskúsených, aby nám mali čo dať. Pritom opak je pravdou. Ak v komunikácii s nimi konečne stíchneme so svojimi radami a budeme ich skutočne počúvať, môžeme sa veľmi mnohému hodnotnému naučiť. A ak ich skutočne počúvame, sú aj náchylnejší prijať tie naše rady.

Čo mladým ľuďom najviac chýba, čo by potrebovali?

To, čo najviac potrebujú, je vedieť, že sú milovaní a majú hodnotu takí, akí sú. V dnešnom svete sa kladie veľmi veľký dôraz na výkon, na to, čo dokážu a čím zabodujú. No práve naša viera nám jasne hovorí, že

v Božích očiach sme nespochybniteľne hodnotní už len tým, že sme, ešte predtým, než čokoľvek urobíme.Zdieľať

Mladým urobíme veľkú službu, ak im svojím prístupom túto pravdu sprostredkujeme, nielen ako teóriu, ale ako skutočnosť, ktorú môžu žiť na všetkých úrovniach osobnosti.
 

TV relácia: PRAVDU HĽADAJTE, DUCHOV ROZLIŠUJTE

Čo majú spoločné sviatok Zoslania Ducha Svätého a Svetový deň masmédií? Jednou z úloh Ducha Svätého je poukazovať na pravdu. Koľko pravdy je v médiách, nakoľko v nich pôsobí Duch Svätý? Nevypláca sa veriť všetkému a každému. Poďte s nami skúmať naliehavosť rozlišovania. 
Hostia: ONDREJ CHRVALA a Marián Gavenda.
 

V dnešnej dobe to majú ťažšie pri výchove svojich detí aj rodičia. Aký by mali zaujať postoj k súčasnému modernému životnému štýlu? Čo by sa mali naučiť pri výchove akceptovať a čo radikálne odmietnuť?

Spomeniem dve zásadné podmienky pri výchove mladých ľudí, ktoré platia v každej dobe, aj v tejto.

Prvou a nevyhnutnou podmienkou je BEZPODMIENEČNÁ LÁSKA, ktorá je rovnaká ako u malých detí. Aby dospievajúci vedel, že hoci nie so všetkým s ním súhlasíme, stále ho máme radi a nič sa na tom nikdy nezmení. Nestačí, aby to tak bolo; on aj musí vedieť, že to tak je. A oveľa viac uverí mimovoľným malým gestám ako slovám, po ktorých však nenasledujú činy.

Druhou podmienkou je rastúca SLOBODA a DOVERA. Musíme mu veriť, že už nie je malým dieťatkom a že zvládne výzvy života, na ktoré už má vek. Preto mu tú slobodu a dôveru treba postupne stále viac prejavovať.

mladých ľudí potrebujeme práve naopak nechať v slobode zaujať postoj k životu, často aj za cenu toho, že sa popália.Zdieľať

Druhá zložka slobody je však opačná. Kým malé deti musíme viesť, pretože ešte nevedia rozlišovať,

Máte návod či radu, ako byť dobrým rodičom?

Ak chcú byť rodičia dobrými, nemali by zabudnúť predovšetkým sami byť dobrými synmi a dcérami. Keď sú zdravé korene, tak bude zdravé aj ovocie.

Ak sú napätia medzi nimi a rodinou, z ktorej vyšli, je namieste zamyslieť sa nad odpustením a uzdravením vzťahov. Inak odovzdávajú svojím deťom tú trpkosť, ktorú si v živote nesú.

Ak sa to z nejakého dôvodu nedá, treba hľadať oporu v Bohu Otcovi, ktorého sme všetci milovanými deťmi. Len tak budú vedieť odovzdať zdravé rodičovstvo svojím deťom.

Rodičia, osloboďte sa od generačnej ťažoby svojich rodinných trpkostí a neprenášajte ich na svoje deti. Mladí, prijmite výzvu - vstúpte do osobného vzťahu s Bohom!Zdieľať

Foto: osobný archív O.Ch., článok v upravenej verzii prevzatý so súhlasom redakcie zastolom