Dar sexuality

Leto je časom, kedy sme všetci vystavení silným podnetom. Teplé počasie, pláže, kúpaliská a krása ľudského tela nás prirodzene zvádzajú k pohľadom, ktoré môžu byť lákavé, ale aj nebezpečné. Ako v tomto období nestratiť seba, neublížiť druhým a zostať verný svojmu povolaniu k čistej láske? Ako premeniť to, čo nás vnútorne spaľuje, na silu, ktorá buduje?

Dar sexuality v Božom pláne

V Knihe Genezis (1, 27-31) čítame, že Boh stvoril človeka ako „muža a ženu“ a po celom diele stvorenia vyhlásil, že je „veľmi dobré“. Sexualita teda nie je „nutné zlo“, ale neoddeliteľná súčasť našej identity, ktorú nám Boh dal, aby sme skrze ňu zažívali hlbokú jednotu.
Podstatou tejto jednoty nie je len fyzický akt. Genesis 2, 24 hovorí: „Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ Byť „jedným telom“ znamená totálne, celostné zdieľanie života – duše, mysle aj tela. Je to pozvanie k úplnosti, nie k rozdeleniu.
Keď sa dar mení na nárok: Čo je žiadostivosť?

Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša (5, 27 – 28) posúva naše chápanie ďalej: „Každý, kto sa na ženu díva žiadostivo, už s ňou v srdci scudzoložil.“ Žiadostivosť nie je len hriechom skutku, je to predovšetkým vnútorný stav srdca. Je to pokus o privlastnenie si druhého človeka bez toho, aby sme ho skutočne milovali.
Čo všetko v sebe žiadostivosť zahŕňa?

•    Pohľady, ktoré „vyzliekajú“: Pohľad, ktorý skĺzne na telo ako na predmet, ktorý má slúžiť nášmu uspokojeniu. Hľadá „úžitok“ namiesto „osoby“.
•    Fixácia na prítomnosť: Vnímame druhého človeka ako „katalyzátor“ pre naše vnútorné vzrušenie. Ignorujeme jeho skutočné potreby, jeho bolesť či jeho sny, pretože v danej chvíli vidíme len objekt svojej túžby.
•    Vedomé budovanie napätia: Aktívne priživovanie fantázií, v ktorých druhého v duchu manipulujeme do scenárov vlastného potešenia. Je to forma vnútornej nevery, kde sa druhý stáva rekvizitou v našom osobnom filme.

Cesta k slobode: Od „chcem“ k „požehnávam“

Boj so žiadostivosťou neznamená utekať pred svetom alebo sa izolovať. Znamená to radikálne zmeniť smerovanie našej energie. Ak pocítite príval žiadostivosti, nesnažte sa ho kŕčovito potlačiť. Zastavte sa a vyslovte túto modlitbu odovzdania:

„Pane, cítim v sebe silnú príťažlivosť k tejto osobe. Uvedomujem si, že ma tento človek priťahuje a vidím v ňom krásu, ktorú si Ty stvoril. Ďakujem Ti zaňho/zaňu, za tento odlesk Tvojej tvorivosti. Zároveň však vyznávam, že som v pokušení chcieť si túto krásu privlastniť pre seba. Pane, nenárokujem si na túto osobu. Nie je to moje vlastníctvo. Odovzdávam Ti túto túžbu – prosím, očisti môj pohľad. Požehnávaj ju/ho, chráň jej/jeho čistotu a nech rastie v Tvojej láske. Pomôž mi vidieť v nej/ňom predovšetkým Tvoje dieťa, nie objekt môjho uspokojenia.“

Tým, že človeka v modlitbe požehnáte, prestávate ho konzumovať. Oslobodzujete seba aj jeho a otvárate dvere pre skutočnú lásku.
Premena energie: Sexualita ako sila agapé
Keď takto očistíte svoj vnútorný postoj, sexuálna energia sa prestáva hromadiť ako deštruktívny tlak a mení sa na tvorivú silu agapé – obetavej lásky:

1.    Pozornosť namiesto posadnutosti: Namiesto toho, aby ste sledovali, čo vám môže ten druhý dať, začnete vnímať, čo potrebuje. Hlboký záujem o druhého vytvára priestor bezpečia, v ktorom sa človek cíti videný a prijatý.
2.    Sexualita ako nezištné rozdávanie: Sexualita je životná sila. Jej najvyšším prejavom je schopnosť „žiariť“ na iných skrze láskavé slová, pomoc a úctu k ich celistvosti.

Vyvrcholenie: Manželský akt ako modlitba

Keď sa táto disciplína srdca a premena energie na darovanie sa stretnú v manželskom zväzku, sexualita sa stáva liturgickým úkonom. Manželské spojenie prestáva byť „výkonom“ a stáva sa najvyššou formou sebadarovania.
•    Manželia na seba nehľadia ako na objekty, ale ako na „svätý chrám“ toho druhého.
•    Akt je vďakyvzdaním za dar druhého človeka.
•    Je to reč tela, ktorá pred Bohom potvrdzuje: „Celý sa ti dávam, nič si nenechávam pre seba.“
V tomto zmysle je manželský sex tou najintímnejšou modlitbou. Je to tiché, telesné vyznanie viery v lásku, ktorá sa nespolieha na vlastný prospech, ale na úplné darovanie sa druhému v Božej prítomnosti. Takto žitá sexualita je víťazstvom lásky nad izoláciou a potvrdením toho, že aj v tých najintímnejších chvíľach sme v Božej blízkosti.