Malthusiánske myslenie

Malthus považuje za základnú otázku svojej doby, či sa človek bude neustále zlepšovať, alebo bude navždy uväznený medzi striedaním radosti a utrpenia. Už v roku 1798 bol veľký spor medzi tým, či treba veriť v pozitívny vývoj ľudstva, alebo sa držať overených prístupov. Malthus odsudzuje túto debatu ako nie celkom zmysluplnú a snaží sa ju preniesť do inej roviny, skúmaním toho, čo je vlastne pokrok a aké sú jeho charakteristiky.

Základný Malthusov argument v práci An Essay on the Principle of Population je, že ľudia potrebujú jedlo k prežitiu a sexuálne pudy/množenie ostanú konštantné, a preto nevyhnutne spejeme do stavu, kedy planéta nebude schopná ľudstvo uživiť. Malthus považoval túto otázku za veľký problém snaženia o zlepšovanie spoločnosti.

Základná myšlienka je, že dobrou politikou a inováciami zvýšime naše zdroje. Zvýšenie zdrojov ale bude viesť k rastu populácie. Avšak pokrok v poľnohospodárstve je oveľa pomalší ako pokrok v sociálnej a hospodárskej oblasti. Navyše naša planéta má obmedzené zdroje, ktoré nebudú schopné živiť ľudstvo donekonečna. Preto ľudský pokrok nevyhnutne vedie k premnoženiu a premnoženie ku kríze, hladomorom, epidémiám a celkovo k procesom, ktoré populáciu znižujú.

Týmto akoby zasadil veľkú ranu osvietenskému a progresívnemu mysleniu, pretože v podstate tvrdí, že čím viac sa budeme snažiť byť lepší a bohatší, tým horšie sa budeme mať, lebo inováciami sa dostaneme do populačnej krízy.

Neoprávnená kritika Malthusa

Vo všeobecnosti sa malthusiánstvo spája so snahou obmedziť populačný rast, aby sme sa vyhli preľudneniu. Sám som si to myslel pred tým, než som si o ňom viac prečítal. Nie je to tak. Malthus netvrdil, že by sme sa populačnej kríze mali vyhnúť. Záver jeho eseje je značne teologický, a tvrdí v ňom, že utrpenie je prirodzenou súčasťou života a vďaka nemu sa môžeme morálne zdokonaľovať. Teda aj keď mnohí prevzali Malthusovu argumentáciu a tvrdia, že populačný rast je nebezpečný, sám Malthus sa podľa mňa skôr povzniesol nad otázku, či má ľudstvo rásť alebo nie, a skôr by sa priklonil k záveru, že áno, ľudstvo bude rásť a je dobré, že rastie, ale bude to zároveň veľmi bolestivé, ale to je v poriadku, musíme veriť v Boží plán (bol povolaním anglikánsky kňaz).

Ďalšia z kritík, ktoré na adresu Thomasa Malthusa môžeme zachytiť je, že bol duchovným predchodcom sociálneho darwinizmu. Áno, Charles Darwin bol Malthusovým fanúšikom a ich myšlienky sú paralelné v tom, že nemajú negatívny vzťah k utrpeniu a krízam. Obaja v podstate tvrdia, že živočíšny druh sa vyvíja a zaniká zdolávaním náročných prekážok. Avšak nie je v Malthusových myšlienkach nič, čo by naznačovalo, že človek môže tento vývoj uchopiť do vlastných rúk a eugenicky si povedať, ako by mal človek vyzerať a umelo podporovať žiadané vlastnosti. Malthus by rozhodne dal ľudstvu slobodu sa vyvíjať a nechal by históriu, nech rozhodne, kto prežije. Výrazne to súvisí s jeho dôrazom na podriadenosť voči prozreteľnosti.

Mal Malthus pravdu?

Skôr to vyzerá tak, že podcenil schopnosť ľudí prežiť a uživiť sa. Počet obyvateľstva na našej planéte je dnes 10-násobok množstva ľudí v Malthusových dobách. A ešte stále máme rezervu v geneticky modifikovaných potravinách, jedlých chrobákoch, morských riasach a podobne, pomocou technológií, ktoré boli v Malthusových dobách nepredstaviteľné. Preto existuje šanca, že aj o stovky rokov bude môcť ľudstvo na Zemi uživiť 100 miliárd osôb pomocou technológií, ktoré ešte dnes nepoznáme.

Áno, strach z preľudnenia, z klimatickej katastrofy a vyčerpania zdrojov je aktuálny, demografická kríza predsa len môže byť krátkodobý fenomén jedného storočia. Ale ak aj skutočne ku klimatickým zmenám a vyčerpaniu zdrojov príde, bude to mať za následok zánik ľudstva? V istom zmysle Malthus môže ponúknuť teologickú odpoveď na túto úzkosť v smere, že obdobia kríz, utrpenia a nedostatku predstavujú prirodzenú súčasť ľudského vývoja, a môžu nás posunúť vpred morálne aj technologicky.