Vymierajúca veľmoc a jej tichá vojna o slovenskú myseľ

Rusko predstavuje v moderných dejinách unikátny prípad autodeštrukcie. Krajina disponujúca obrovským prírodným a ľudským bohatstvom sa rozhodla systematicky likvidovať svoj vlastný potenciál. Vládnuci režim sa stal priamou obeťou svojho vlastného autoritárskeho modelu. Pre udržanie vojenskej sily bytostne potrebuje vzdelaných inžinierov a vedcov. Zároveň sa panicky bojí ich slobody myslenia. Inteligentný človek prirodzene kladie otázky a v autoritárskom systéme znamená každá otázka ohrozenie moci. Neriešiteľné napätie medzi potrebou inovovať a strachom zo slobody nevyhnutne vedie k hlbokému intelektuálnemu úpadku a nezvratnému demografickému kolapsu štátu.

Základným problémom dnešného Ruska je strata akejkoľvek dlhodobej vízie. Odborníci tento jav trefne označujú ako absolútnu nemožnosť plánovať vlastnú budúcnosť. Občania nevidia perspektívu zlepšenia a odmietajú privádzať deti do prostredia sužovaného agresiou a medzinárodnou izoláciou. Následky sú devastačné. Podľa hĺbkovej analýzy stratila krajina medzi rokmi 2010 a 2024 takmer 4,6 milióna mužov vo veku dvadsať až dvadsaťdeväť rokov. Pôrodnosť sa prepadla na historické minimum 1,374 dieťaťa na ženu a v menších mestách typu Kolčugino či dokonca v miliónovom Omsku sa pre nedostatok novorodencov masovo zatvárajú pôrodnice. Miliardové vládne programy takzvaného materského kapitálu na podporu rodiny úplne zlyhávajú.

Smrtiaci ekonomický model a nečakaná strata vplyvu na východných hraniciach

Tento masívny prepad populácie priamo súvisí s vojnou a masovou emigráciou. Kremeľský režim sa snaží vyhnúť plošnej mobilizácii, ktorá by mohla spôsobiť spoločenské nepokoje a kolaps civilnej ekonomiky. Namiesto toho stavil na takzvanú ekonomiku smrti. Štát si kupuje platených vojakov za astronomické sumy. Bežný muž z chudobného regiónu si za pár mesiacov na fronte zarobí viac peňazí, než by získal za celý svoj predchádzajúci pracovný život. Vzniká tým obrovský tlak na trh práce. Zbrojovky a armáda doslova odsávajú posledných práceschopných ľudí z civilného sektora. Zatiaľ čo Sovietsky zväz mohol administratívne prikázať presun zdrojov a ľudí, dnešné Rusko musí za všetko platiť trhové ceny čo vedie k obrovským úrokovým sadzbám a k duseniu hospodárstva.

Vojna si vyberá daň nielen na ekonomike, ale prekvapivo oslabuje aj samotnú územnú bezpečnosť štátu. Dokonale to ilustruje strategický paradox na ruskom Ďalekom východe. Tento obrovský región bol dlhodobo národnou prioritou. Dnes sa z neho stala hlavná zásobáreň ľudských zdrojov pre front. Regióny ako Buriatsko či Tuva vykazujú najvyššie počty vojenských strát v prepočte na obyvateľa v celej krajine. Zatiaľ čo Moskva sústredí svoju silu na európskom bojisku jej východné krídlo sa nebezpečne vyľudňuje a oslabuje svoju obranyschopnosť. Tento mocenský a demografický priestor postupne vypĺňa Čína. Čínski poľnohospodári a investori zaberajú pôdu a budujú asymetrickú závislosť, čím sa Rusko vlastnou vinou oslabuje voči silnému susedovi.

Útek špičkových mozgov a neschopnosť inovovať

Fyzický úbytok obyvateľstva ide ruka v ruke s katastrofálnym odlivom najvzdelanejších odborníkov. Detailná analýza digitálnych stôp ukázala, že po vypuknutí invázie opustilo krajinu vyše jedenásť percent najlepších IT vývojárov, pričom ďalších trinásť percent narýchlo skrylo svoju polohu. Nešlo o radových zamestnancov. Títo emigranti patrili k absolútnej špičke, boli výrazne aktívnejší, vytvárali štrnásť percent všetkých kódov a zastrešovali pätinu medzinárodných spoluprác. Svoje útočisko našli v Gruzínsku, Arménsku či na Cypre a odmietajú sa vrátiť.

Inovačný potenciál krajiny je pre tento mozgový odliv a všade prítomnú korupciu v rozklade. Ambiciózne štátne projekty ako technologické centrum Skolkovo, ktoré malo byť odpoveďou na americké Silicon Valley sa utopili vo finančných aférach. Vzťah štátu k nezávislému úspechu je totiž vyslovene likvidačný. Keď technologický líder Pavel Durov odmietol odovzdať dáta užívateľov siete VKontakte tajným službám, musel prenechať firmu úradom a utiecť do exilu. Zakladateľ vyhľadávača Yandex Arkadij Volož rovnako skončil v zahraničí a bankár Oleg Tinkov prišiel o svoj podnik pre kritický príspevok na internete. Úspech a majetok sú podmienené absolútnou poslušnosťou k štátu.

Nedostatok špičkových odborníkov tvrdo zasiahol aj kybernetický sektor. Analýzy ukazujú, že spravodajské služby musia kvôli personálnej núdzi najímať kriminálnych heckerov, ktorým výmenou za spoluprácu garantujú beztrestnosť. Celý systém navyše brzdia takzvané žabomyšie vojny. Jednotlivé zložky ako FSB a GRU medzi sebou súperia o vplyv a zdroje do takej miery, že dochádza k vnútorným podrazom a donášaniu informácií. Práve pre neschopnosť udržať sofistikovaný technologický krok sa vláda preorientovala na oveľa lacnejšie informačno-psychologické operácie.

Produkcia chaosu a informačná vojna proti pravde

Keď režim nedokáže zabezpečiť vnútorný rozvoj, nahrádza sľuby o lepšom zajtrajšku mýtom o permanentnom ohrození. Historik Timothy Snyder to nazýva politikou večnosti v ktorej sa moc spolieha na neustále oživovanie vybranej časti histórie z druhej svetovej vojny. Všetci oponenti sú automaticky nálepkovaní ako fašisti. Tento stav definuje ako schizofašizmus. Štát samotný vykazuje znaky diktatúry, avšak paradoxne z fašizmu obviňuje celé svoje okolie. Vždy vystupuje výlučne v pozícii nevinnej obete brániacej sa domnelému sprisahaniu Západu.

Nástrojom na presadenie tejto propagandy je model komunikácie, ktorý experti zo spoločnosti RAND pomenovali prúd lží. Vôbec v ňom nejde o presvedčivosť faktov, ale o obrovský objem, rýchlosť a počet komunikačných kanálov. Autori dezinformácií nečakajú na overenie faktov a okamžite ponúkajú vlastné interpretácie. Zámerne ignorujú objektívnu fakty a nezáleží im ani na tom ak si ich vlastné správy navzájom protirečia. Ich stratégia priamo ťaží z tohto prirodzeného psychologického javu, keďže ľudská pamäť po čase vymaže nespoľahlivý zdroj, ale samotnú nepravdivú informáciu si paradoxne osvojí.

Obeť manipulácie po určitom čase zabudne, že šokujúcu správu zachytila z nedôveryhodného zdroja, ale samotná lživá myšlienka v nej zostane zakorenená.

Podľa analytika Petra Pomerantseva je cieľom tohto tlaku vyvolať v spoločnosti apatiu. Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, ktorý od ľudí vyžadoval ideologickú oddanosť, dnešný model produkuje cynikov. Chce, aby občan uveril, že všetci klamú a pravda jednoducho neexistuje. Keď človek rezignuje na akékoľvek hľadanie faktov, stáva sa ľahko manipulovateľným nástrojom.

Zneužívanie domácej frustrácie a importovaný informačný chaos

Tento sofistikovaný dezinformačný mechanizmus má priamy devastačný vplyv na Slovensko. Naša krajina je zraniteľná, pretože tu dokonale funguje systém takzvaných kaskádových naratívov. Zahraničná propaganda u nás šikovne strieda témy slovanskej vzájomnosti, spomienkového optimizmu na komunistickú minulosť a silného protizápadného sentimentu. Propagandisti vykresľujú liberálnu demokraciu, Európsku úniu a Spojené štáty americké ako dekadentné sily, ktoré ničia tradičné hodnoty a rodinu. Útočník z Východu sa následne pasuje do role jediného záchrancu morálky.

Dôsledky môžeme merať. Prieskumy dokazujú radikálny pokles podpory západných inštitúcií. Až tridsaťštyri percent opýtaných Slovákov napríklad uverilo dezinformácii, že vojnový konflikt vyprovokoval Západ. Tieto nálady sú masívne priživované cielenými informačnými operáciami. Výborným príkladom bez škrupulóznosti je vymyslená kauza z východoslovenskej obce Ladomirová. V roku 2022 tamojšie ruské veľvyslanectvo lživo obvinilo starostu zo zničenia hrobov vojakov z prvej svetovej vojny. Vymysleli si to výlučne s cieľom vyvolať škandál a prehlušiť v informačnom priestore správy o masových hroboch a vojnových zločinoch odohrávajúcich sa na ukrajinskom fronte.

Keď v máji 2023 vybuchol ukrajinský sklad v meste Chmelnyckyj, dezinformačná scéna s pomocou ambasády a konšpiračných časopisov okamžite spustila poplašnú kampaň. Šírili poplašné správy o rádioaktivite z britskej munície s ochudobneným uránom, ktorá sa mala valiť priamo na naše územie. Texty dopĺňali obrázkami pripomínajúcimi jadrový hríb a radami o vykupovaní jódu v lekárňach. Účelom tohto výmyslu bolo vyvolať v ľuďoch panický strach a zdiskreditovať vojenskú pomoc napadnutému susedovi.

Pred nedávnymi parlamentnými voľbami nabrala manipulácia ešte priamočiarejší charakter. Iba dva dni pred hlasovaním, priamo počas volebného moratória, vydala Služba zahraničnej rozviedky vykonštruované vyhlásenie o tom, že Spojené štáty americké nelegálne zasahujú do slovenského hlasovania. Tvrdili, že americké sily používajú nátlak a úplatky, aby zabezpečili výhru prozápadných strán a presadzovanie euroatlantických hodnôt. Zámerom tohto hrubého zásahu nebolo nič iné než vyvolať pochybnosti o integrite našich demokratických procesov.

Prečo sme voči týmto taktikám takí bezbranní. Zásadným dôvodom je to, že cudzia dezinformačná mašinéria iba šikovne parazituje na našich vlastných vnútorných slabostiach. Využíva frustráciu ľudí v regiónoch, ktorí majú pocit, že ich štát zlyháva a elity v centre ich ignorujú. Príbeh o skazenom vonkajšom nepriateľovi potom slúži ako pohodlné vysvetlenie pre vlastný hnev. Najlepšou obranou proti exportovanému chaosu nie je len donekonečna vyvracať jednotlivé nezmysly na sociálnych sieťach. Skutočným riešením je návrat k fungujúcim inštitúciám a stabilnej občianskej spoločnosti, vďaka čomu stratí cudzia štátna propaganda a slepá túžba po autoritárstve akúkoľvek šancu zneužívať našu vnútornú neistotu.