„Rada by som Vás uistila, že rozhodnutie o vymenovaní funkcie osobitného vyslanca bude čoskoro. … S určitosťou Vám môžem povedať, že vyslanec bude mať zdroje potrebné na vykonávanie tejto funkcie.“

Len nedávno sledoval svet pohreb prvého a zároveň posledného prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova. Nie je úlohou nasledujúcich riadkov ponúknuť geopolitické hodnotenia jeho pôsobenia, rozhodnutí a ich dôsledkov. Jeho odchod nám však dáva príležitosť zastaviť sa a vnímať paralely so súčasnou situáciou doma i vo svete.

Blíži sa tentokrát akýsi „magický“ prvý september, na ktorý sa zdanlivo upierajú oči všetkých v tejto krajine.

Sviečková manifestácia, ktorá sa odohrala pred 34 rokmi, priniesla svetlo nádeje nie len pre vtedajšie Československo, ale aj pre celý Východný blok.

20. februára 1951 boli 26-ročný Anton Tunega a 29-roční Albert Púčik a Eduard Tesár popravení obesením.

Pred pár dňami sme sa opäť dozvedeli o ďalšom spôsobe, ako SMER chránil „svojich ľudí“.

Žijeme v dobe facebookových statusov, šokujúcich titulkov, úderných komentárov. Vystreliť na niekoho z ničoho nič je dnes lákavé. Až sa mi občas zdá, akoby aj niektorí kresťania vymenili strelné modlitby za strelné statusy a články.

Charakter a budúcnosť Európskej únie – a Slovenska v nej – bola téma môjho vystúpenia v NR SR.

Dobro, pravda a sloboda nikdy nezvíťazia, ak budú len mlčať.

Ponorení do pôstneho obdobia - pripravujúc sa na tajomstvo Veľkej noci - sme svedkami i účastníkmi opodstatnenej verejnej diskusie o otváraní chrámov. Často myslím na mnohých prenasledovaných kresťanov, ktorí sú niekedy celé roky odkázaní žiť bez sviatostnej Eucharistie.