Tak znela odpoveď predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na môj naliehavý list spred vyše roka, ktorý podporilo 47 poslancov naprieč politickými frakciami v Európskom parlamente. Zdôraznili sme v ňom, že Európska únia už roky nemá osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, okrem päťmesačného obdobia, ktoré skončilo odchodom menovanej osoby na ministerský post vo svojej krajine.

Dlhotrvajúce neobsadenie tejto funkcie pridlho diskreditovalo Úniu, ktorá sa hrdí pevným záväzkom dodržiavať ľudské práva.

Spolu s kolegami europoslancami sme vytrvalo iniciovali či zúčastňovali sa množstva stretnutí a diskusií, predkladali pozmeňujúce návrhy k správam, presadzovali naliehavé uznesenia. Ja osobne som túto otázku zdôrazňovala na nespočetných podujatiach, publikovala texty v médiách, vytvárala spoločenský záujem i tlak.

Keď v jeseni 2021 z Afganistanu utekali ľudia pred Talibanom, na úrovni EÚ nebol žiadny oficiálny zástupca, ktorý by sa bol aktívne zasadzoval za ochranu týchto ľudí. Všetci, ktorí sme mohli a vedeli, sme telefonovali, vybavovali pomoc, zháňali sme transporty, a to bez šance obrátiť sa na predstaviteľa EÚ, ktorý by v tejto situácii zohral kľúčovú úlohu.

Prešiel rok…

… a nič sa nedialo.

Začiatkom jesene 2022 sme teda s kolegami z Európskeho parlamentu napísali ďalší list, v ktorom sme sa opýtali ako skoro je teda čoskoro a poukázali sme na fakt, že situácia nebola vyriešená.

Odpoveď znela:

„Komisia čoskoro rozhodne o tejto nominácii … Môžete si byť istá, že riešenie porušovania slobody náboženského vyznania alebo viery bude prioritou nového osobitného vyslanca.“

Každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za svoje vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Zdieľať

V decembri Komisia konečne rozhodla a post osobitného vyslanca obsadil Frans van Daele, zaslúžilý belgický diplomat, ktorý v minulosti pôsobil ako veľvyslanec Belgicka v USA, riaditeľ kancelárie bývalého predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya, či sekretár belgického kráľa.

Van Daele teraz stojí pred rôznymi výzvami: okrem účinnej podpory prenasledovaným a trpiacim musí čeliť aj tlaku na ideologizáciu náboženskej slobody, na ktorú som už viackrát poukázala aj na pôde Európskeho parlamentu. Je to totiž aktívna pomoc, nie ideologické hry so slovami, na ktorú čakajú dve tretiny svetovej populácie žijúce v krajinách, kde dochádza k vážnym porušeniam náboženskej slobody.

Každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za svoje vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Pätina zo 198 krajín sveta oficiálne zakazuje minimálne jedno náboženstvo a 67 % svetovej populácie žije v krajinách, kde dochádza k závažnému porušovaniu slobody náboženského vyznania. Komunistická strana Číny naďalej prenasleduje príslušníkov náboženských komunít a pácha genocídu na ujgurskom národe. Čína je však len jedným z mnohých prípadov podobných zločinov.

V 21. storočí sú ľudia stále ohrozovaní len preto, že majú náboženské postoje.

Ide aj o našu bezpečnosť

Problém nábožensky podmienenej diskriminácie a prenasledovania nie je len otázkou vzdialených kútov sveta. Táto forma útlaku totiž prispieva k migračnej kríze a komplikuje výzvy v oblasti bezpečnosti, ktoré ohrozujú EÚ. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery preto nie je len v súlade s hodnotami, ktoré usmerňujú vonkajšiu činnosť EÚ, ale je tiež nevyhnutné pre posilnenie našej úlohy pri riešení dnešných globálnych problémov. Proaktívny prístup Únie je v tejto situácii absolútne kľúčový.

Som rada, že v roku 2023 už nemusím písať list s rovnakým cieľom. Faktom však je, že mandát menovaného osobitného vyslanca sa skončí spolu s mandátom súčasného vedenia EÚ. Preto sa už dnes snažím ubezpečiť, že nová Komisia zabezpečí kontinuitu tohto úradu a tým pádom aj ochrany jedného zo základných ľudských práv.

EÚ dokáže byť silným hráčom v ochrane prenasledovaných, keď do toho vloží plnú silu. Vhodným príkladom je prípad Shafqata Emmanuela a Shagufty Kausarovej. Tento kresťanský pár sedel sedem rokov v cele smrti v Pakistane, ďaleko od svojich detí, kvôli údajnej „rúhavej” textovej správe. V apríli 2021 sa Európsky parlament pridal k medzinárodnému tlaku a prijal rezolúciu, ktorá odsúdila pakistanský zákon o rúhaní i opatrenia podniknuté proti Shafqatovi a Shagufte a vyzval na ich prepustenie z väzby. Približne o šesť týždňov bol nevinný pár prepustený.

Tu však nejde o čísla, ale o konkrétnych ľudí – matky, synov, učiteľov, roľníkov, ktorých práva a aj samotný život sú ohrozené len kvôli ich viere. Zdieľať

Oduševnený a správne zacielený medzinárodný tlak teda funguje, no napriek tomu sú naše inštitúcie často spomalené a letargické. V ten istý deň, keď Shafqat a Shagufta prišli do Bruselu, aby svedčili o tom, čo zažili a oslávili ich slobodu, Európsky parlament zamietol uznesenie, ktoré malo odsúdiť brutálnu vraždu nigérijskej študentky Deborah Emmanuel Yakubuovej. Deborah bola ukameňovaná a jej telo bolo spálené spolužiakmi kvôli jej prejavu vďaky Ježišovi za to, že jej pomohol urobiť skúšky. Tento čin vyvolal medzinárodné pobúrenie, no, žiaľ, väčšina parlamentu namiesto toho, aby bránila náboženskú slobodu tak, ako to urobili v prípade Shafqata a Shagufty, sa pred prípadom Deborah rozhodla zatvoriť oči.

Ostali stále aj nesplené sľuby

Na základe Usmernenia EÚ o podpore a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery z roku 2013, Pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM) mala vyhodnotiť vykonávanie tohto usmernenia tri roky po nadobudnutí jeho účinnosti. Prešlo takmer desať rokov a nič sa neudialo. Kým sa tieto reči nepremenia na realitu a kým úrad osobitného vyslanca nedostane adekvátny politický mandát a zdroje, nevinným obetiam nábožensky motivovaného prenasledovania ostávajú len prázdne sľuby zo strany EÚ a strach o život.

Zatiaľ čo Brusel váha nad svojimi záväzkami, po celom svete totiž pokračuje násilie. V Pakistane je každoročne unesených približne 1000 mladých dievčat vo veku od 11 rokov do Južnej Ázie s cieľom núteného sobáša a násilnej konverzie z ich menšinového náboženstva. V Nigérii každý deň vychádzajú titulky o teroristických útokoch cielených na kresťanské spoločenstvá. Tu však nejde o čísla, ale o konkrétnych ľudí – matky, synov, učiteľov, roľníkov, ktorých práva a aj samotný život sú ohrozené len kvôli ich viere.

Stále sú pred nami úlohy, ktoré treba vykonať skôr, než uplynie súčasný mandát Európskej komisie. Podmienkou však je, že EÚ prevezme zodpovednosť a začne brať túto tému vážne. Znovuobsadenie funkcie osobitného vyslanca bolo prvým krokom. Od dnes trpiaci očakávajú skutky.

Titulná foto: ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi