Byť alebo nebyť slobodný

Podľa tvrdení Richarda Sulíka Milan Majerský, predseda KDH nevie, čo je sloboda: „Vám ide o to, aby v nedeľu ľudia čučali doma a išli do kostola a nemohli ísť do nákupného centra. Ja vám nezakazujem ísť v pondelok do kostola, choďte si kedy chcete, koľko chcete, to je sloboda, ktorej vy nerozumiete, ale ja jej rozumiem veľmi dobre. Sloboda je, že si idem nakúpiť kedy chcem, idem si predávať kedy chcem, otvorím si obchod kedy chcem…“ Pani poslankyňa Bittó Cigániková zase zaútočila na Fórum života, dobročinnú mimovládnu organizáciu, ktorá ženám roky pomáha v tých najťažších situáciách tak, aby ich rozhodnutia boli v slobode a pravde bez tlaku ekonomickej situácie alebo iného charakteru.

Keď sledujem tieto rôzne debaty, stále viac si uvedomujem, že jadrom problému dohodnúť sa na riešeniach pre spoločnosť, nie je samotná práca v nedeľu alebo otázka, ktoré občianske organizácie by mali alebo nemali dostávať podporu pre ich činnosť z verejných zdrojov. Jadrom problému je zásadný rozdiel vo vnímaní slobody a jej samotných koreňov medzi progresívnym prostredím (niektorí jeho členovia sa nazývajú liberálmi)  a predstaviteľmi konzervatívneho spektra.

Po týchto nedávnych vyjadreniach  Richarda Sulíka a pani Bittó Cigánikovej sa mi vrátili slová Martina M. Šimečku v debate s Františkom Mikloškom a Petrom Zajacom spred niekoľkých rokov: „Sloboda jednotlivca je vynález veľmi mladý a súvisí s liberalizmom od J. S. Milla. Je to nový fenomén. Netvrdím, že kresťania netúžia po slobode, ale sloboda nie je kotva kresťanstva.“ Tento výrok rovnako odkrýva nepochopenie bytostného spojenia kresťanstva so slobodou. Koncept individuálnej slobody spred dvetisíc rokov je totiž omnoho starší ako koncept Johna Stuarta Milla, ktorý bol mimochodom vystavený kritike konzervatívcov.

Naša sloboda nie je postavená na uspokojovaní individuálnych záujmov alebo materiálnych potrieb, ale vychádza z lásky, starostlivosti o rodinu, alebo aktívnej účasti v občianskej spoločnosti. Nie je to sloboda „od“ ale sloboda „pre“.Zdieľať

Z vyjadrení pána Sulíka sa javí, že chápe slobodu ako niečo, čo vlastníme a narábame s tým, ako uzná „vlastník“ tejto slobody za vhodné. Je to určovanie pravidiel nezávisle od sveta okolo nás. Cesta za šťastím, kde chýba otázka zodpovednosti. Sloboda sa takto začína a končí pri teplých rožkoch v nedeľu.

Keď si však požičiame dichotomický obraz „mať“ a „byť“ Ericha Fromma, zistíme, že je veľký rozdiel medzi  „mať slobodu“ a „byť slobodný“. Alebo, ako poznamenal Roger Scruton, ľudské bytosti nezískavajú svoju slobodu tým, že sú autonómne od okolitého sveta, ale prostredníctvom vecí, ako je naša rodina, miestna komunita, angažovanie sa v občianskej spoločnosti, alebo budovanie vzťahu k právnym inštitúciám. Takto je vnímané „byť slobodný“ v konzervatívnom prostredí.

Naša sloboda nie je postavená na uspokojovaní individuálnych záujmov alebo materiálnych potrieb, ale vychádza z lásky, starostlivosti o rodinu, alebo aktívnej účasti v občianskej spoločnosti. Nie je to sloboda „od“ ale sloboda „pre“. Táto sloboda má vyšší cieľ, smeruje k pravde a je ohraničená zodpovednosťou. „Väčšina dnešných ‚slobôd’ sú vo svojej podstate strachmi. Nie je to tak, že sme dosť odvážni na to, aby sme dodržiavali pravidlá; ide skôr o to, že sme príliš bojazliví na to, aby sme znášali zodpovednosť,“ napísal kedysi v tomto zmysle Chesterton.

Takáto vnútorná sloboda, ktorá vytlačila strach, priviedla niekoľko tisíc ľudí pred 35 rokmi na Hviezdoslavovo námestie so sviečkou v ruke a modlitbou na perách. Títo ľudia sa dokázali postaviť brutálnemu komunistickému režimu, lebo boli vnútorne slobodní. Ich sloboda bola založená na pravde a smerovala k „blížnemu“ – inými slovami k ochrane ľudských práv. Vykročili proti obuškom a vodným delám pre svoju lásku k Bohu a k blížnemu, v ktorej, ako nám pripomína svätý Tomáš Akvinský, ľudská sloboda nachádza svoje plné uplatnenie.

Vyjadrenia pani Bittó Cigánikovej na adresu Fóra života sú nepochopiteľné, nielen preto, že predstavujú útok na ušľachtilé princípy, ku ktorým Fórum života vzhliada, ale aj útok na občiansku spoločnosť ako takú.Zdieľať

Aj preto si v dnešnej slobode radšej dám v nedeľu včerajší rožok, ak to má pomôcť našim rodinám tráviť s deťmi viac času. Dnes vidíme čoraz znepokojujúcejšie zhoršovanie duševného zdravia detí. Obmedzenie sociálnych kontaktov a izolácia výrazne ovplyvňujú mladých ľudí, ktorí trpia zvýšenou nervozitou, úzkosťou, hnevom a osamelosťou. Výskumy ukazujú alarmujúce výsledky. Približne polovica slovenských detí trávi online viac ako 5 hodín denne. Čím viac času deti trávia v online priestore, tým u nich sledujeme nižšiu celkovú mieru dôvery a pocitu bezpečia. Taktiež sledujeme výrazne viac negatívnych emócií a horšie známky v škole. Ale tie isté výsledky ukazujú, že čím viac času aktívne trávia rodičia s deťmi, tým menej času trávia deti online.

Sloboda je v demokratickej spoločnosti realizovaná cez definované práva a rešpektovanie ústavy, či zákonov. To sa, samozrejme, nezaobíde bez morálneho kódu, na ktorom bola postavená naša civilizácia, kde ochrana dôstojnosti každého ľudského života, podpora najslabších a láska k blížnemu sú jej najzákladnejšími piliermi. Áno, parafrázujúc Alberta Einsteina, „všetko, čo je veľké a inšpiratívne je vytvorené jedincami, ktorí môžu tvoriť v slobode.“ Lebo práve to nás odlišuje od nedemokratických režimov – dielo môže byť považované za veľké len v prípade, že slúži pre dobro človeka.

V tejto súvislosti sú vyjadrenia pani Bittó Cigánikovej na adresu Fóra života nepochopiteľné, nielen preto, že predstavujú útok na ušľachtilé princípy, ku ktorým Fórum života vzhliada, ale aj útok na občiansku spoločnosť ako takú.

Občiansky sektor rastie zospodu, z prirodzenej potreby a túžby občanov spoločne realizovať dobré diela. Takým dielom je aj Fórum života, nekoná vo svoj prospech, ale úprimne pomáha ženám alebo komukoľvek, kto sa ocitne v ťažkej životnej situácii. Ide väčšinou o matky s malými deťmi, alebo ženy v situácii nechceného tehotenstva. Fórum života v slobode pomáha tým, ktorí sa naň v slobode obrátia. Nikoho do ničoho nenúti, naopak, pomáha slobodnému rozhodovaniu tak, aby ekonomické alebo sociálne podmienky, prípadne okolie, nenútili človeka konať pod tlakom – teda  v neslobode. V tejto snahe sa Fórum života opiera o články Ústavy na ochranu dôstojnosti a života.

Franklin Delano Roosevelt: „Sloboda nemôže byť udelená. Musí byť dosiahnutá.“Zdieľať

O výsledkoch ich práce svedčí množstvo svedectiev žien a mužov, ktorí Fóru života verejne ďakujú, že stálo pri nich, keď to najviac potrebovali. Na to, aby táto organizácia vedela týmto ľuďom pomôcť robí verejne zbierky, hľadá sponzorov. Ak pani Bittó Cigániková nesúhlasí s tým, aby takáto pomoc bola pokrývaná aj z verejných zdrojov, má na to plné právo. Ale svoju pozíciu by mala presadzovať v rámci parlamentnej procedúry a nie mediálnym útokom na tretí sektor.

Ako poukázal Roger Scruton, občiansku spoločnosť možno zničiť zhora, ale ona rastie zdola. Fórum života je toho dokonalým príkladom a útoky proti nemu len ukazujú, že pre niektorých je ich ideologická dogma dôležitejšia ako sloboda. Občiansky sektor treba nechať rásť a chrániť priestor, v ktorom môže pracovať a rozvíjať sa. A ako človek, ktorý je roky aktívny v treťom sektore zastávam názor, že ak organizácia plní funkciu v záujme štátu, je tiež v záujme nás všetkých, aby táto funkcia bola podporená aj z verejných zdrojov. Slúžia na to transparentné mechanizmy.

Samotný pojem občianska spoločnosť ukazuje ľudskú túžbu spolupracovať s inými a uplatňovať ich slobodu v úsilí o spoločné dobro. Vnímam to v súlade s Aristotelom: „Sloboda je majetkom vôle, ktorá je realizovaná prostredníctvom pravdy. Sloboda je daná človeku ako úloha, ktorú môže splniť“

Pani Bittó Cigánikovej, pánom Sulíkovi a Martinovi Šimečkovi, ako aj všetkým, ktorí nám vytýkajú, že nevieme, čo je sloboda, alebo, že nie je kotvou nášho konania, by som odpovedala slovami Franklina Roosvelta: „Sloboda nemôže byť udelená. Musí byť dosiahnutá.“