Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. február 2021

Zavreté kostoly, otvorené srdcia

Ponorení do pôstneho obdobia - pripravujúc sa na tajomstvo Veľkej noci - sme svedkami i účastníkmi opodstatnenej verejnej diskusie o otváraní chrámov. Často myslím na mnohých prenasledovaných kresťanov, ktorí sú niekedy celé roky odkázaní žiť bez sviatostnej Eucharistie.
Zavreté kostoly, otvorené srdcia

Viera spojená s modlitbou, rozhovor s kňazom, aktívny život v spoločenstve, sviatosť zmierenia, účasť na spoločnom slávení Eucharistie a najmä Eucharistia samotná je pre mnohých z nás to najpodstatnejšie, čo nám pomáha prekonať akékoľvek zložité životné obdobie alebo problém.

Prijať Eucharistiu minimálne raz za týždeň je tým najväčším darom, silou a nádejou, ako o tom hovorí aj sv. Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia: „Eucharistia, chápaná ako spánosná prítomnosť Ježiša v spoločenstve veriacich a ako duchovný pokrm, je tým najcennejším, čo Cirkev má v celej svojej histórii.“

Dnes čelíme veľmi ťažkému obdobiu spoločne, ako ľudstvo. Samozrejme, niektorí z nás nesú väčšiu, niektorí menšiu ťarchu, no toto spojenie ľudstva v znášaní i riešení tejto výzvy je vo svojej podstate jedinečné.

Možno v tichosti týchto dní pochopíme, k čomu nás zatvorené chrámy pozývajú. Zdieľať

Sviatosť zmierenia, ani Eucharistiu však nemožno prijať cez televíznu obrazovku či online. Oprávnene sa preto pýtame: ako je možné pri dodržaní všetkých náležitých opatrení môcť živiť telo, no nie ducha? O to viac, keď duchovná strava je pre mnohých z nás tou najväčšou posilou ísť ďalej aj napriek všetkému.

Kňazov dnes veľmi potrebujeme pri lôžkach v nemocniciach

Na Slovensku zomiera na Covid v ostatných týždňoch denne asi sto ľudí. Tisícky v rovnaký deň dostanú správu, že sú pozitívni a od toho momentu sú ešte vo väčšej neistote. Nevedia, ako sa bude ich zdravotný stav vyvíjať. Možno skončia bez príznakov, možno s horúčkami a bolesťami doma v posteli, možno v sanitke na ceste do nemocnice a možno na prístrojoch v nepretržitej opatere lekárov a sestier a v Božích rukách.

Tu dnes potrebujeme kňazov – v nemocniciach, pri lôžkach, pri ťažko chorých, ktorí zápasia o každý nádych a celkom oprávnene majú pocit, že biblický pojem neznámeho dňa a hodiny nastal práve teraz. Sviatosť zmierenia, pomazania chorých a Eucharistia sú dnes potrebné predovšetkým pre nich.

Pôst od kostola, ale nie viery

Sme v období pôstu – prípravy a očakávaní Veľkej noci. V čase pôstnych predsavzatí. Abstinencia od alkoholu, cigariet, sladkého, sociálnych sietí, možno bežného konzumu je dnes, žiaľ, pravdepodobne na ďalších 40 dní doplnená ťažko pochopiteľnou absenciou chrámu a sviatostí. 

Inzercia

Lenže nie viery.

Hlboká viera týchto ľudí, ktorej sa nevzdávajú ani napriek veľkému prenasledovaniu, nám môže byť veľkým príkladom a povzbudením. Zdieľať

Možno v tichosti týchto dní pochopíme, k čomu nás zatvorené chrámy pozývajú. Možno máme príležitosť hlbšie prežiť vieru za bránami kostolov, byť milosrdným Samaritánom, Šimonom Cyrenejským, alebo Veronikou, ktorá utrela Ježišovi zakrvavenú tvár. Veď naším najväčším prikázaním je láska. Sv. Augustín zhrnul celú teológiu do jednej vety: „Miluj a rob, čo chceš“. Sme pozvaní sa zdokonaľovať v našej láske k blížnemu a pomôcť, aby sme sa spoločne vysporiadali s týmto ťažkým obdobím. Každý tak, ako vie a tam, kde môže. Možno sme pozvaní byť dnes my oporou kňazom, ktorí trávia dlhé hodiny výpomocou v nemocniciach.

Túžba

Túžba po Bohu, túžba kráčať po správnej ceste, túžba byť dobrým je dennou súčasťou živej viery. Úprimná túžba nám dokáže pomôcť prijať duchovným spôsobom aj sviatosť zmierenia alebo Eucharistiu. Závery 50. medzinárodného eucharistického kongresu z roku 2012 to pomenovali akoby až prorocky: „My všetci sme určitým spôsobom zjednotení Duchom Svätým. Tí, ktorí nemôžu ísť na sväté prijímanie, môžu vo svojom srdci vyjadriť úprimnú túžbu prijať ho a spojiť seba a utrpenie tej chvíle s obetou Ježiša Krista.“

V tomto období často myslím na mnohých prenasledovaných kresťanov, ktorí sú niekedy celé roky odkázaní žiť bez sviatostnej Eucharistie. Poznám príbehy ľudí v Číne, ktorí tak túžili po Svätom písme, že aj to im bolo zázračne doručené. Hlboká viera týchto ľudí, ktorej sa nevzdávajú ani napriek veľkému prenasledovaniu, nám môže byť veľkým príkladom a povzbudením.

Našou nádejou je Veľká noc. Ani nie o 40 dní budeme znovu rozjímať o obete, v kontexte tajomstva vykúpenia. Zvládnime aj my tú našu obetu. A naša láska k blížnemu - v podobe obetavej pomoci zlepšiť pandemickú situáciu - je naša šanca, aby sme sa na Veľkú noc aspoň s niektorými a v menšom počte, ale predsa, stretli v otvorenom chráme pri modlitbe a Eucharistii. Obetavá pomoc blížnemu dá tiež šancu postupnému otváraniu ekonomiky a prinesie nádej rodinám, ktoré pandémia ženie do chudoby.

Či sa to stane skôr alebo neskôr, nie je dôležitejšie ako to, akými ľuďmi viery budeme dovtedy. (I potom).

Zdroj foto: canva.com

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva