Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. jún 2021

Naša budúcnosť závisí od schopnosti formovať a uchovať si vlastnú tvár

Charakter a budúcnosť Európskej únie – a Slovenska v nej – bola téma môjho vystúpenia v NR SR.
Naša budúcnosť závisí od schopnosti formovať a uchovať si vlastnú tvár

Na úvod chcem aj z tohto miesta poďakovať predsedovi Národnej rady za pozitívnu odpoveď na žiadosť europoslancov o vystúpenie pred plénom NR SR. Možnosť prihovoriť sa a diskutovať s poslancami som prijala s potešením. Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá oficiálne začala práve dnes, v sobotu 19. júna, je totiž jedinečnou príležitosťou a míľníkom na našej spoločnej ceste.

Počas spoločnej rozpravy o budúcom charaktere EÚ som sa venovala primárne trom oblastiam:

a) Naša európska odpoveď na pandémiu,

b) dodržiavanie základných zmlúv s dôrazom na princíp subsidiarity,

c) principiálna európska zahraničná a bezpečnostná politika.

EURÓPSKA ODPOVEĎ NA PANDÉMIU

Po intenzívnych mesiacoch iste všetci s úľavou vnímame postupne sa otvárajúci spoločenský i ekonomický život. Zodpovedne a opatrne hľadíme do budúcnosti a pripravujeme sa na lepšie krízové zvládnutie dnes už dúfajme predvídateľných scenárov vývoja pandémie. Spoločne si kladieme otázky či sme ako Európska únia reagovali dostatočne a efektívne. Píšeme významnú kapitolu vzájomnej európskej solidarity.

Áno, dnes je nesporné, že sme ako Únia mohli reagovať koordinovane skôr a účinnejšie. Podcenili sme sebestačnosť pri výrobe a zabezpečovaní zdravotníckeho materiálu či transparentnosť procesu zaobstarávania vakcín. Som však presvedčená, že sme sa poučili a rovnaké chyby už nezopakujeme.

Najbližším testom bude blížiace sa leto, ktoré preverí našu schopnosť efektívnej implementácie opatrení v rámci voľného pohybu. Považujem to za kľúčové z hľadiska dôvery občanov v inštitúcie, ktoré musia komunikovať včas a zrozumiteľne. Sama som na to mnohokrát upozorňovala – je to totiž jeden z najlepších spôsobov ako predchádzať šíreniu dezinformácií a hoaxov, ktoré útočia na ľudské poznanie zo všetkých strán.

Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na európskej i národnej úrovni. Zdieľať

Bezprecedentnú európsku pomoc členským štátom vo forme Plánu obnovy a odolnosti nesmieme prejesť. Toto významné gesto solidarity v sebe taktiež ukrýva morálny hazard, ktorého by sme sa dopustili, ak by sme budúce generácie zadĺžili v dôsledku dnešných nesprávnych rozhodnutí. Využitie Plánu obnovy preto musí byť strategické a systémové, v synergii so štrukturálnymi fondami.

Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre všetkých európskych politík. V súvislosti s nesmiernym technologickým pokrokom a digitalizáciou, ktoré pandémia umocnila, je dôležité aby sme na pôde Únie urobili všetko preto, aby tento pokrok slúžil človeku. Digitalizácia či narastajúci vplyv umelej inteligencie v našom každodennom živote nás nesmie dehumanizovať! Odpoveďou je nielen vzdelávanie, ale aj účinná regulácia, ktorá bez ohrozenia ľudskej tvorivosti či podnikavosti bude v primárnom záujme ochrániť našu slobodu a dôstojnosť.

SUBSIDIARITA

Druhým kľúčovým bodom, na ktorý chcem v tejto rozprave upozorniť, je subsidiarita. Jeden zo základných pilierov Európskej únie. Princíp, ktorý má svoje najhlbšie korene v sociálnej náuke Katolíckej cirkvi s cieľom predchádzať svojvoľnému prenášaniu právomocí na vyššie spoločenské celky, chrániac pritom slobodu, dôstojnosť občanov a spoločnosť pred totalitou moci zhora.

Subsidiarita podporuje optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a slúžila jeho dobru.

Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý stráži poslanie a zmysel EÚ.

V povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie aj v spoločnom trhu či v politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy.

No z povahy našich zmlúv jasne vyplýva, ktoré oblasti nie je žiadúce regulovať spoločne. Sme totiž  kultúrne a historicky rôznorodým celkom – svedčí o tom i naše motto: „Zjednotení v rozmanitosti!“

Preto je poľutovaniahodné, že práve v posledných rokoch sme svedkami opakovaného prekračovania tohto princípu zo strany európskych inštitúcií.

Inzercia

Zástancovia takýchto krokov argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh, európske inštitúcie musia mať slobodu sa takouto formou vyjadrovať k čomukoľvek. S tým sa však nedá súhlasiť, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia tiež citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy, a tým majú jasný dosah na vnútroštátne právo.

V tomto zmysle chápeme danú otázku aj na úrovni Slovenskej republiky. Fakt, že vyšší celok nemôže ani nelegislatívnym krokom zasahovať do právomocí nižšieho celku potvrdil v roku 2003 aj Ústavný súd v rámci kompetenčného sporu medzi vládou a obcou Ľubica.

Práve tu sa dostávame k aktuálnej problematike správy Matić, ku ktorej ste včera prijali uznesenie. Vítam a oceňujem toto vaše priame zapojenie sa do aktívneho formovania európskej politiky a spolu s vami som presvedčená, že našou spoločnou odpoveďou je rešpektovanie národných kompetencií.

V tomto duchu sa o to usilujem v mojom pôsobení ako europoslankyne. Považujem za dôležité, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej i občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.

Dovoľte mi na tomto mieste apelovať na premiéra SR a na predstaviteľov vlády, aby zároveň otvorili otázku striktného rešpektovania národných právomocí na patričných fórach.

Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Zdieľať

Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na európskej i národnej úrovni.

Ohýbanie práva je jednoducho neprijateľné. V tomto čase potrebujú občania vidieť konkrétne európske riešenia pandemickej stuácie a jej vážnych dôsledkov – nárast nezamestnanosti, riziko prepadu do chudoby, ekonomické problémy, či reštart našich podnikov a firiem. Dôveru v európske inštitúcie si získame zabezpečením efektívnych riešení každodenných problémov občanov namiesto zbytočných kompetenčných sporov.

V opačnom prípade Únia úplne potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšie spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, a teda nebude konať v záujme spoločného dobra.

PRINCIPIÁLNA ZAHRANIČNÁ POLITIKA

V tretej, poslednej časti môjho prejavu by som sa rada zmienila o principiálnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pandémia ešte viac podčiarkla dva rozhodujúce problémy: tým prvým je fakt, že si nemôžme viac nahovárať, že ekonomickou spoluprácou s totalitnými režimami ich postupne meníme na slobodnejšie a demokratickejšie krajiny.

Pravda je taká, že predstavitelia týchto režimov sa naučili využívať našu ekonomickú spoluprácu na samotné posilnenie vlastnej pozície a dokonca im to umožňuje priamo podkopávať základy našej demokracie i slobody a eskalovať cielené a globálne hybridné hrozby.

Druhým problémom je principiálne a konzekventné dodržiavanie európskych hodnôt v našich vzťahoch s tretími krajinami, k čomu nás zaväzujú európske zmluvy. Obchodná spolupráca nemôže mať za cieľ výlučne ekonomický benefit. Naopak, je dôležité, aby tvorila súčasť nášho snaženia sa o zlepšenie ľudsko-právnej situácie vo svete.

Musíme si uvedomiť, že realizácia zahraničnej politiky v súlade s našimi hodnotami nás neoslabí, ale práve naopak posilní. Ako vnútorne tak aj v našej vonkajšej činnosti. Naša vlastná história a skúsenosti to napokon potvrdzujú. Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou.

Pripomínam slová, ktoré v pléne Národnej rady odzneli z úst bývalého predsedu NR SR Pavla Hrušovského pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky:

"Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Práve to bude naša najdôležitejšia úloha v druhom desaťročí štátnosti a k tomu potrebujeme byť spravodliví, múdri a postupovať spoločne v základných otázkach. Len tak zachováme tvár našej krajiny a uchováme si identitu aj v európskom spoločenstve.”

Pavol Hrušovský v tomto nadčasovom prejave detailne charakterizoval našu tvár. Sú v nej určite črty, ktoré môžu formovať budúcnosť Európskej únie, aby slúžila spoločnému dobru tak, ako jej to vštepili otcovia zakladatelia.

Prijmime výzvu napomôcť tomuto dobru!

Zaujíma ma zahraničná politika, filozofia a teológia. Mám rada vymoženosti našej doby, hlavne v oblasti ICT. Na chlieb si zarábam najmä tým prvým, s pomocou toho druhého.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Preskúmajme učenie islamu

Preskúmajme učenie islamu

ISLAM je názov náboženstva, ktoré založil Mohamed na začiatku siedmeho storočia po Kristovi, čo z neho robí najmladšie svetové takzvané „veľké“ náboženstvo. Pojem islam znamená „rezignácia“ alebo „plné podriadenie sa“. Posvätnou knihou islamu je Korán. Skladá sa zo 114 súr alebo kapitol, ktoré majú veršové rozdelenia podobné Biblii, až na to, že tieto veršové rozdelenia nie sú vôbec jednotné, zatiaľ čo niektoré verzie veršové rozdelenie vôbec nemajú.