Na úvod chcem aj z tohto miesta poďakovať predsedovi Národnej rady za pozitívnu odpoveď na žiadosť europoslancov o vystúpenie pred plénom NR SR. Možnosť prihovoriť sa a diskutovať s poslancami som prijala s potešením. Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá oficiálne začala práve dnes, v sobotu 19. júna, je totiž jedinečnou príležitosťou a míľníkom na našej spoločnej ceste.

Počas spoločnej rozpravy o budúcom charaktere EÚ som sa venovala primárne trom oblastiam:

a) Naša európska odpoveď na pandémiu,

b) dodržiavanie základných zmlúv s dôrazom na princíp subsidiarity,

c) principiálna európska zahraničná a bezpečnostná politika.

EURÓPSKA ODPOVEĎ NA PANDÉMIU

Po intenzívnych mesiacoch iste všetci s úľavou vnímame postupne sa otvárajúci spoločenský i ekonomický život. Zodpovedne a opatrne hľadíme do budúcnosti a pripravujeme sa na lepšie krízové zvládnutie dnes už dúfajme predvídateľných scenárov vývoja pandémie. Spoločne si kladieme otázky či sme ako Európska únia reagovali dostatočne a efektívne. Píšeme významnú kapitolu vzájomnej európskej solidarity.

Áno, dnes je nesporné, že sme ako Únia mohli reagovať koordinovane skôr a účinnejšie. Podcenili sme sebestačnosť pri výrobe a zabezpečovaní zdravotníckeho materiálu či transparentnosť procesu zaobstarávania vakcín. Som však presvedčená, že sme sa poučili a rovnaké chyby už nezopakujeme.

Najbližším testom bude blížiace sa leto, ktoré preverí našu schopnosť efektívnej implementácie opatrení v rámci voľného pohybu. Považujem to za kľúčové z hľadiska dôvery občanov v inštitúcie, ktoré musia komunikovať včas a zrozumiteľne. Sama som na to mnohokrát upozorňovala – je to totiž jeden z najlepších spôsobov ako predchádzať šíreniu dezinformácií a hoaxov, ktoré útočia na ľudské poznanie zo všetkých strán.

Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na európskej i národnej úrovni. Zdieľať

Bezprecedentnú európsku pomoc členským štátom vo forme Plánu obnovy a odolnosti nesmieme prejesť. Toto významné gesto solidarity v sebe taktiež ukrýva morálny hazard, ktorého by sme sa dopustili, ak by sme budúce generácie zadĺžili v dôsledku dnešných nesprávnych rozhodnutí. Využitie Plánu obnovy preto musí byť strategické a systémové, v synergii so štrukturálnymi fondami.

Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre všetkých európskych politík. V súvislosti s nesmiernym technologickým pokrokom a digitalizáciou, ktoré pandémia umocnila, je dôležité aby sme na pôde Únie urobili všetko preto, aby tento pokrok slúžil človeku. Digitalizácia či narastajúci vplyv umelej inteligencie v našom každodennom živote nás nesmie dehumanizovať! Odpoveďou je nielen vzdelávanie, ale aj účinná regulácia, ktorá bez ohrozenia ľudskej tvorivosti či podnikavosti bude v primárnom záujme ochrániť našu slobodu a dôstojnosť.

SUBSIDIARITA

Druhým kľúčovým bodom, na ktorý chcem v tejto rozprave upozorniť, je subsidiarita. Jeden zo základných pilierov Európskej únie. Princíp, ktorý má svoje najhlbšie korene v sociálnej náuke Katolíckej cirkvi s cieľom predchádzať svojvoľnému prenášaniu právomocí na vyššie spoločenské celky, chrániac pritom slobodu, dôstojnosť občanov a spoločnosť pred totalitou moci zhora.

Subsidiarita podporuje optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a slúžila jeho dobru.

Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý stráži poslanie a zmysel EÚ.

V povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie aj v spoločnom trhu či v politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy.

No z povahy našich zmlúv jasne vyplýva, ktoré oblasti nie je žiadúce regulovať spoločne. Sme totiž  kultúrne a historicky rôznorodým celkom – svedčí o tom i naše motto: „Zjednotení v rozmanitosti!“

Preto je poľutovaniahodné, že práve v posledných rokoch sme svedkami opakovaného prekračovania tohto princípu zo strany európskych inštitúcií.

Zástancovia takýchto krokov argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh, európske inštitúcie musia mať slobodu sa takouto formou vyjadrovať k čomukoľvek. S tým sa však nedá súhlasiť, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia tiež citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy, a tým majú jasný dosah na vnútroštátne právo.

V tomto zmysle chápeme danú otázku aj na úrovni Slovenskej republiky. Fakt, že vyšší celok nemôže ani nelegislatívnym krokom zasahovať do právomocí nižšieho celku potvrdil v roku 2003 aj Ústavný súd v rámci kompetenčného sporu medzi vládou a obcou Ľubica.

Práve tu sa dostávame k aktuálnej problematike správy Matić, ku ktorej ste včera prijali uznesenie. Vítam a oceňujem toto vaše priame zapojenie sa do aktívneho formovania európskej politiky a spolu s vami som presvedčená, že našou spoločnou odpoveďou je rešpektovanie národných kompetencií.

V tomto duchu sa o to usilujem v mojom pôsobení ako europoslankyne. Považujem za dôležité, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej i občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.

Dovoľte mi na tomto mieste apelovať na premiéra SR a na predstaviteľov vlády, aby zároveň otvorili otázku striktného rešpektovania národných právomocí na patričných fórach.

Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Zdieľať

Ubezpečujem vás, že my v Kresťanskodemokratickom hnutí (KDH) otázku dôsledného dodržiavania princípu subsidiarity už dlhodobo podporujeme na európskej i národnej úrovni.

Ohýbanie práva je jednoducho neprijateľné. V tomto čase potrebujú občania vidieť konkrétne európske riešenia pandemickej stuácie a jej vážnych dôsledkov – nárast nezamestnanosti, riziko prepadu do chudoby, ekonomické problémy, či reštart našich podnikov a firiem. Dôveru v európske inštitúcie si získame zabezpečením efektívnych riešení každodenných problémov občanov namiesto zbytočných kompetenčných sporov.

V opačnom prípade Únia úplne potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšie spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, a teda nebude konať v záujme spoločného dobra.

PRINCIPIÁLNA ZAHRANIČNÁ POLITIKA

V tretej, poslednej časti môjho prejavu by som sa rada zmienila o principiálnej európskej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pandémia ešte viac podčiarkla dva rozhodujúce problémy: tým prvým je fakt, že si nemôžme viac nahovárať, že ekonomickou spoluprácou s totalitnými režimami ich postupne meníme na slobodnejšie a demokratickejšie krajiny.

Pravda je taká, že predstavitelia týchto režimov sa naučili využívať našu ekonomickú spoluprácu na samotné posilnenie vlastnej pozície a dokonca im to umožňuje priamo podkopávať základy našej demokracie i slobody a eskalovať cielené a globálne hybridné hrozby.

Druhým problémom je principiálne a konzekventné dodržiavanie európskych hodnôt v našich vzťahoch s tretími krajinami, k čomu nás zaväzujú európske zmluvy. Obchodná spolupráca nemôže mať za cieľ výlučne ekonomický benefit. Naopak, je dôležité, aby tvorila súčasť nášho snaženia sa o zlepšenie ľudsko-právnej situácie vo svete.

Musíme si uvedomiť, že realizácia zahraničnej politiky v súlade s našimi hodnotami nás neoslabí, ale práve naopak posilní. Ako vnútorne tak aj v našej vonkajšej činnosti. Naša vlastná história a skúsenosti to napokon potvrdzujú. Sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou.

Pripomínam slová, ktoré v pléne Národnej rady odzneli z úst bývalého predsedu NR SR Pavla Hrušovského pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky:

"Budúcnosť bude natoľko naša, nakoľko pre nás bude dôležité formovanie a uchovanie vlastnej tváre. Práve to bude naša najdôležitejšia úloha v druhom desaťročí štátnosti a k tomu potrebujeme byť spravodliví, múdri a postupovať spoločne v základných otázkach. Len tak zachováme tvár našej krajiny a uchováme si identitu aj v európskom spoločenstve.”

Pavol Hrušovský v tomto nadčasovom prejave detailne charakterizoval našu tvár. Sú v nej určite črty, ktoré môžu formovať budúcnosť Európskej únie, aby slúžila spoločnému dobru tak, ako jej to vštepili otcovia zakladatelia.

Prijmime výzvu napomôcť tomuto dobru!