Turbulentný prelom 80. a 90. rokov bol poznačený veľkým napätím medzi Sovietskym zväzom a Západom. Sovietska ekonomika i politika strácala dych a nebolo úplne jasné čo sa stane po páde sovietskeho komunizmu. Bola potrebná rozhodnosť a akcia, nie vajatanie. Aj disent v Československu  sa v tejto ťažkej skúške meniacej sa reality všade navôkol musel rozhodnúť pre ďalšie kroky.

Gorbačov sa stal v roku 1985 generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany, teda najvyšším predstaviteľom Sovietskeho zväzu. Vystriedal 13 mesiacov vládnuceho Konstantina Černenka, ktorý len po 16 mesiacoch vystriedal Jurija Andropova. Gorbačov začal hovoriť o potrebe glasnosti a perestrojky – otvorenosti a prestavby.

V roku 1987 navštívil Československo. Neviem, či tisícky ľudí, ktorí lemovali jeho cestu z letiska, či stáli na námestiach v Bratislave a mávali mu, mali túto účasť povinnú ako na prvomájových sprievodoch, alebo sa prišli pozrieť na vodcu, do ktorého vkladali nádeje na pád totality. Bol to totiž iný typ socialistického lídra, než jeho predchodcovia a vďaka nemu sa o otvorenosti a prestavbe hovorilo už v celom socialistickom bloku.

Málokto vie, že dievčatko, ktoré Gorbačov objal, malo na zadnej strane pionierskeho odznaku pripevnený medailón Lurdskej Panny Márie, ktorý na túto príležitosť osobne požehnal vtedy ešte tajný biskup Korec. Zdieľať

O návšteve vtedy vyšla aj táto reportáž. Málokto vie, že dievčatko, ktoré Gorbačov objal, malo na zadnej strane pionierskeho odznaku pripevnený medailón Lurdskej Panny Márie, ktorý na túto príležitosť osobne požehnal vtedy ešte tajný biskup Korec. To dievčatko bola moja sestra Lucia. Pamätám si, že rodičia potom hovorili aké symbolické bolo, keď médiá uvádzali, že sestra si s Gorbačovom síce ešte nerozumela (ešte nemala v škole ruštinu), no „porozumela si s ním srdcom“. Práve na srdci mala totiž pripnutý medailón.

Naša vtedajšia komunistická verchuška neprijímala správy o uvoľňovaní v ZSSR s radosťou. Porevolučný podpredseda federálnej vlády a bývalý diplomat, poslanec a môj strýko Jozef Mikloško z neskoršieho osobného stretnutia s Gorbačovom spomína, ako vtedajšiu návštevu Bratislavy Gorbačov sám vnímal: „Nadšene nás tam prijali, verili nám, čakali zmeny a dúfali, že sa s Husákom o nich porozprávam. Dlho ma mrzelo, že som nádeje Slovákov sklamal.“

Glasnosť – otvorenosť – vyrušovala vtedy a vyrušuje aj dnes. Napríklad keď niekto nahlas hovorí o fakte, že kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou vo svete, že čínska spoločnosť Huawei nie je biznis, ale oporný pilier jednej z najstrašnejších totalít, či to, že ujgurská menšina je vystavená genocíde, ako to ukazuje aj v posledných dňoch zverejnená správa OSN. Alebo napokon aj to, že „špeciálna vojenská operácia“ je vojnou, alebo že naša ekonomická závislosť na totalitných, či nedemokratických režimoch je závažnou morálnou otázkou a predstavuje vysoké bezpečnostné riziko. Otvorenosť aj dnes desí diktátorov, ktorí však v konečnom dôsledku pôsobia ako nahý kráľ.

Minulý týždeň, v deň, keď sa u nás rozpadala vládna koalícia, som mala na programe okrem rokovaní a hlasovania vo Výbore Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci aj mnohé ďalšie pracovné stretnutia. V rámci platformy United for Ukraine sme sa stretli s kolegami europoslancami, aby sme pokračovali v intenzívnom úsilí posledných mesiacov hľadať riešenia na ukončenie strašnej vojny a pomoci pre ukrajinský ľud. Hneď potom nasledovalo stretnutie s disidentmi v exile a prodemokratickou opozíciou Bieloruska, ktorá v nesmierne ťažkých pomeroch brutálneho režimu vytrvalo pokračuje v zápase o slobodu. V ten istý deň som sa ako spravodajkyňa EPP pre Gruzínsko a líderka za Európsky parlament poverená „Jean Monnet dialógom“ v rámci tejto krajiny stretla s jej veľvyslancom, aby sme riešili postup Gruzínska pri plnení podmienok kandidátskeho statusu prijatého Európskou úniou.

Slovensko potrebuje vedenie, ktoré zodpovedným vládnutím pomôže ľuďom preklenúť ďalšiu ťažkú skúšku – nerezignovať na hodnoty slobody a demokracie a neuveriť falošným riešeniam, ktoré ponúkajú populisti, či samozvaní vodcovia. Zdieľať

To všetko v čase ďalšieho vnútropolitického napätia na Slovensku, keď sa znovu v základoch otriasa nádej, že naše politické špičky budú raz schopné štátnického konania a Slovensko sa tak bude môcť považovať za krajinu, v ktorej je politika hľadaním spoločného dobra. Počas všetkých tých rokovaní som myslela na to, že sme mali v zlomových momentoch veľké šťastie, ktoré sa dnes odzrkadľuje v odlišnej trajektórii Slovenska od vyššie spomínaných krajín. Stali sme sa slobodnou krajinou s demokratickým systémom a napriek všetkým zlyhaniam máme stále v rukách moc nad jej budúcnosťou. Ukrajina, Bielorusko, Gruzínsko a ďalšie krajiny to šťastie nemali.

Dokážeme však s týmto šťastím naložiť zodpovedne? Dnes, keď čelíme inflačnej, geopolitickej a vážnej energetickej kríze, Slovensko potrebuje vedenie, ktoré zodpovedným vládnutím pomôže ľuďom preklenúť ďalšiu ťažkú skúšku – nerezignovať na hodnoty slobody a demokracie a neuveriť falošným riešeniam, ktoré ponúkajú populisti, či samozvaní vodcovia.

Gorbačov zásadným spôsobom poskytol šancu Rusku, bývalým republikám Sovietskeho zväzu a jeho satelitom. Iste, nie všade ho kvôli rôznym okolnostiam vnímajú rovnako, napríklad v pobaltských štátoch, či v samotnom Rusku. Jeho dôraz na potrebu otvorenosti a obnovy, a to aj napriek zaváhaniam, je však významným odkazom. Tak, ako bola turbulentná vtedajšia doba, zažívame časy veľkých otrasov aj dnes. I naši rodičia a starí rodičia, či predstavitelia podzemnej cirkvi neváhali zabojovať a riskovať. Mali jasnú víziu – krajinu, kde vládne spravodlivosť, sloboda a zodpovednosť. Kroky každého jedného z nich mali svoju váhu a prispeli k zmene. Tým však zápas o charakter našej krajiny neskončil.

Aj dnes je čas znova si vyhrnúť rukávy a pokračovať v ich diele. Každý tam, kde je a tak, ako môže. Slovami profesora Kolakoviča: „Časy hlbokého nepokoja sú tu. A v chaotických časoch je predovšetkým potrebné nepodliehať dočasnej psychóze: ani veľkému nadšeniu, ani panike. Treba najmä zachovať pokoj a – uvažovať… A pripraviť nových ľudí, nové príležitosti pre nové časy.“

Foto: TASS/rusin.sk