Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
25. marec 2022

Čítajme znamenia čias

Sviečková manifestácia, ktorá sa odohrala pred 34 rokmi, priniesla svetlo nádeje nie len pre vtedajšie Československo, ale aj pre celý Východný blok.
Čítajme znamenia čias

Hoci nik z nás vtedy netušil, že komunizmus v Európe skončí, táto udalosť sa stala znamením čias, ktoré viedli až k pádu Berlínskeho múru a k rozpadu Sovietskeho zväzu. Ak chceme byť skutočne vnímaví na znamenia čias, nedá sa dnes hľadieť na výročie Sviečkovej manifestácie inak, než cez prizmu súčasných udalostí. Tie nám ponúkajú nasledujúce kontexty.

I.

Žiaľ, totalitné režimy vo svete existujú dodnes a v niektorých krajinách sa dokonca posilnili. Hrdinstvo veriacich, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a presile vodných diel, je však dodnes príkladom a povzbudením pre mnohých, ktorí zápasia za slobodu a demokraciu vo svojich krajinách. Manifestácia, ktorá sa podieľala na spoločenskej zmene v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje pre ľudí zápasiacich o slobodu v nedemokratických režimoch.

My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch.

II.

Na dnešné výročie sa prirodzene nedá nepozerať bez toho, aby sme hovorili o krutej, nespravodlivej, neodôvodniteľnej a bratovražednej vojne, ktorú rozpútal Vladimir Putin na Ukrajine. Vo chvíli, keď vidíme zdevastované ľudské obydlia, utekajúce matky s deťmi, či ľudí zomierajúcich v obkľúčenom Mariupole, už neexistujú žiadne slová, ktoré by dokázali ospravedlniť túto tyraniu.

V apríli 1988, teda ani nie mesiac po takzvanom Bratislavskom Veľkom piatku, prijal Európsky parlament rezolúciu, v ktorej jednoznačným jazykom odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov. Európsky parlament zároveň jasne vyhlásil, že došlo k porušeniu Helsinskej deklarácie.

Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Zdieľať

Odvtedy uplynulo 34 rokov a je smutné, že sme svedkami toho, ako naša únia dlhodobo upúšťa od jasného pomenovania zla a využitia medzinárodných zmlúv na to, aby sa postupne zlepšovala ľudskoprávna situácia v krajinách, s ktorými máme väzby. Chceli sme sami seba presvedčiť, že ekonomickými vzťahmi s nedemokratickými režimami prispejeme k ich zmene. Dnes však vidíme presný opak a bolestivé dôsledky našich zle nastavených vzťahov s Kremľom, či Pekingom.

Bolestivá tragédia na Ukrajine nás vyzýva položiť si niekoľko otázok: Čo sme ako európske spoločenstvo mali robiť inak a či sme mohli zabrániť tejto neľudskej vojne? Boli sme ako štát zrkadlom, ktoré by poukázalo na tie stránky slobodnej spoločnosti, pred ktorými sme si zakrývali oči?

III.

25. marca 1942 odišiel zo Slovenska prvý vlak, ktorý deportoval približne tisíc židovských dievčat do koncentračného tábora v Osvienčime. Pred touto tragédiou sa nedá dostatočne skloniť, nedá sa odčiniť. Ostáva len ticho, ktoré môžeme naplniť hlbokou ľútosťou.

Inzercia

Žiadne zlo sa nerodí z večera do rána a aj tomuto barbarskému činu predcházali mnohé zlyhania, roky propagandy a šírenia nenávisti, podozrievania a diskriminácie. Tieto udalosti sa mali stať trvalou pripomienkou a ponaučením. Po desiatkach rokov však v našej krajine znova vidíme ozveny nenávisti, ponižovania a klamstva.

Čo sme ako európske spoločenstvo mali robiť inak a či sme mohli zabrániť tejto neľudskej vojne? Zdieľať

Aj tu je dôležité sa pýtať, či sme urobili všetko preto, aby žiadna ďalšia generácia nebola už nikdy otvorená konaniu zla takýchto rozmerov.

IV.

Svätý Ján Pavol II. 25. marca 1995 podpísal encykliku Evangelium vitae o nedotknuteľnosti ľudského života. Práve z jeho iniciatívy je 25. marec Dňom počatého dieťaťa. Slovensko je s Jánom Pavlom II. nesporne hlboko spojené prostredníctvom jeho návštev, ale aj blízkych vzťahov s postavami podzemnej Cirkvi.

Znova sa musíme sami seba opýtať neľahkú otázku. Urobili sme všetko v našich silách, aby bol život chránený ako najvyššia hodnota u nás doma aj vo svete?

V.

Dnes, 25. marca 2022, pápež František zasvätil Ukrajinu a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Bolo to prvýkrát v histórii, čo sa žiadosť z Fatimy naplnila doslovne. Svätý Otec tiež pozval všetkých kresťanov a ľudí dobrej vôle k 24-hodinovej kajúcnej pobožnosti, ktorej súčasťou bol obrad zasvätenia.

V týchto hodinách má každý šancu požiadať o odpustenie za seba, za svojich blízkych, ale aj za celú spoločnosť. Som presvedčená, že takto môžeme znova zapáliť svetlo nádeje, ktoré zažiarilo na manifestácii spred 34 rokov. Svetlo, ktoré prinesie nádej, že ľudská dôstojnosť a sloboda budú chránené na Ukrajine, v Rusku i na celom svete.

Čítajme znamenia čias.

Zaujíma ma zahraničná politika, filozofia a teológia. Mám rada vymoženosti našej doby, hlavne v oblasti ICT. Na chlieb si zarábam najmä tým prvým, s pomocou toho druhého.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Katalyzátor Kristus

Katalyzátor Kristus

Evanjelium tohtoročnej 4. pôstnej nedele, v latinskej cirkvi známej ako „laetare“ (raduj sa), nám ponúka svetoznáme podobenstvo o márnotratnom synovi. Jedným zo spôsobov ako by sa dalo jeho posolstvo zhrnúť by bolo aj: zmierenie sa s Bohom a so svojim bratom. K tomu sa ako epistolárny liturgický doplnok ponúkajú záverečné verše z 5. kapitoly Druhého listu Korinťanom.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.