Redakcia Postoja sa rozhodla v rámci eliminovania zneužívania jej virtuálneho priestoru – obmedziť do volieb 2020 blogy kandidátov politických strán. Som jeden z tých, ktorých sa to týka a preto chcem využiť posledné hodiny pred uzáverom a zverejniť pár posledných riadkov. Dúfam, že to nie je moja labutia pieseň.
Dnes si pripomíname 80 rokov od začiatku najväčšej katastrofy ľudských dejín, ktorá si vyžiadala milióny mŕtvych a ďalším miliónom spôsobila neskutočné utrpenie. Druhá svetová vojna začala nemeckým útokom na Poľsko 1. septembra 1939 a na jej začiatku stála konšpirácia.
Náš prvý arcibiskup, sv. Metod, umiera dňa 6. apríla 885 vo veľkonočnom období. Bolo to v stredu po Kvetnej nedeli. Aj preto vznikla táto séria blogov, na pripomenutie si tejto ťažiskovej osobnosti našich cirkevných i národných dejín. V predošlých častiach sme opisovali mladosť solúnskych bratov, ich formáciu a pôsobenie v Byzancii, činnosť na Veľkej Morave ako i veľkolepým úspechom korunovanú cestu s učeníkmi do Ríma, kde dosiahli potvrdenie ich činnosti a uznanie slovienskej liturgie. Konštantín tu dosahuje aj cieľ svojej životnej púte. Cítiac koniec, vstupuje do kláštora, prijíma meno Cyril a 14. februára 869 umiera. Do čela misie sa tak dostáva jeho starší brat - sv. Metod.
Svoju cestu nastúpili sv. solúnski bratia aj s učeníkmi, vybratými na vysvätenie, niekedy v roku 867. Ako už bolo spomenuté, nie je jasné, či mali namierené do Ríma, alebo Konštantínopolu. Konštantínopol by bol logický z hľadiska akéhosi „skladania účtov“ vysielajúcej inštitúcii a nakoniec aj z toho dôvodu, že už sa neplánovali vrátiť, ďalší rozvoj cirkvi na Veľkej Morave mali zabezpečiť ich učeníci. Iní autori dôvodia, že cieľ, ktorý si vytýčili vzhľadom na cirkevnoprávne okolnosti mohol byť dosiahnutý len v Ríme.
Sv. solúnski bratia sa dostavili na svoju životnú misiu. Pôvodne predpokladali, že pôjde len o krátkodobé posolstvo, kedy po splnení vytýčených cieľov sa opäť navrátia do Byzancie. Božia vôľa však z tejto „epizódnej“ misie urobila centrálnu udalosť ich života. Na veky sú tak spojení s odovzdávaním viery a kultúrnosti našim predkom na Veľkej Morave a odtiaľ v celom slovanskom svete ako *“apoštolovia Slovanov“. Hoci ich dielo lepšie zúžitkovali a naň naviazali iné slovanské národy, iskra však bola zapálená u nás – na Veľkej Morave. Treba azda spomenúť, že termín „Veľká Morava – Há Megalé Morábié“ použil až cisár Konštantín Porfyrogenetos v polovici 10. stor. vo svojom diele „O spravovaní ríše“. Nevieme, ako sa tento štátny útvar v danej dobe nazýval a preto budeme používať odborníkmi akceptovaný, aj keď nereálny názov „Veľká Morava“.
Dňa 6. apríla uplynulo 1134 rokov od smrti nášho prvého arcibiskupa, sv. Metoda. Pri tejto príležitosti som sa rozhodol zverejniť tento príspevok, ktorý by bližšie ozrejmil činnosť a význam oboch svätých solúnskych bratov. Pre lepšiu čitateľnosť som sa rozhodol príspevok neuverejniť vcelku, ale rozdelený, aby som čitateľa nezahltil množstvom textu.
Tento článok by nevznikol, keby nebol vyšiel blog s názvom „Modli sa k Titusovi Zemanovi. Nie, ďakujem.“ Mottom príspevku je myšlienka, aby veriaci nezabúdal na Boha a Ježiša, aby sa obracal na nich a aby „modlenie k svätým“ nezatienilo význam Boha samého. Potiaľto by to bolo v poriadku. Autor však nielenže vyjadruje svoje osobné názory, ale žiaľ, v mnohom ohľade ukazuje, že problematiku, o ktorej píše nepozná poriadne. Opäť predkladá tvrdenia, ktoré neplatia a neplatili, zamieňa pojmy a niektoré skutočnosti vysvetľuje tak, ako nikdy neboli myslené a ako sa nestali. Okrem nosnej témy zabieha vo svojom pomerne obsiahlom texte aj ďalším témam, ktoré podobne dezinterpretačne hodnotí. Rozhodol som sa preto na tieto tvrdenia zareagovať a opraviť autora v tých jeho konštruktoch, kde katolícku vierouku, ale i históriu, nepodáva správne.
Posledný môj blog priniesol rôznorodú a bohatú diskusiu, v ktorej sa otvorili aj ďalšie témy a vyslovilo sa mnoho podnetov. Pri počte vyše 400 reakcií sa už strácala prehľadnosť a možnosť plynulého sledovania argumentov. Nakoľko ma jeden z diskutujúcich vyzval, aby som niektoré témy radšej spracoval v samostatnom príspevku, prinášam v nasledovných riadkoch zamyslenie nad jedným z problémov, ktoré sa v rámci výmeny názorov otvorili.
