Sv. Metod - náš prvý arcibiskup. 1. časť

              Presný dátum narodenia sv. Metoda nevieme, na rozdiel od jeho brata Konštantína, narodeného roku 827. Len z neskorších údajov, podľa ktorých umrel už po dovŕšení  70tky sa predpokladá, že to bolo pred rokom 815. Sv. Metod sa narodil v rodine významného cisárskeho úradníka Leva ako najstaršie dieťa, podľa niektorých zdrojov sa matka volala Mária.  Narodil sa a detstvo prežil v Solúne, gréckom meste, v okolí ktorého žilo vtedy i slovanské obyvateľstvo. Krstné meno sv. Metoda nepoznáme – Metod je totiž meno rehoľné. V danej dobe bolo zvykom, že rehoľníci si dávali mená začínajúce rovnakým písmenom, ako boli ich mená krstné. Urobil tak aj Metodov najmladší brat a spolupútnik Konštantín /Constantinos/, keď si zvolil meno Cyril. Bádatelia sa domnievajú, že najpravdepodobnejšie sa volal Michal. Nielen preto, že sv. Michal bol obľúbeným byzantským svätcom, ale aj z úcty k vtedy vládnucemu cisárovi Michalovi II Amorijskému. Aj keď tento názor prijíma väčšina historikov, potvrdený nie je. Krstné meno Metoda mohlo znieť  aj inak – Makarios, Maxim, Manuel, Mauritios ... Levova rodina bola podľa najnovších genealogických štúdií pravdepodobne  aj vo vzdialenom príbuzenstve s cisárskym rodom.

                Počas štúdia v Konštantínopole získal mnohé priateľstvá a kontakty s osobnosťami, ako boli Lev Filozof, či neskorší patriarcha Fotios. Metod začínal svoju kariéru ako archont  - správca provincie s prevažným podieľom slovanského obyvateľstva. Vedci sa prikláňajú k názoru, že to bolo územie na rieke Strymón. Strávil tu 8 rokov, jeho hĺbavá povaha však hľadala iný cieľ a preto pre pokoj, ktorý len Boh dá, opúšťa svoj post a vstupuje r 856 do kláštora na hore Olymp.  „A nájduc si čas, sprostil sa kniežatstva a odišiel na Olymp, kde žijú svätí otcovia.“  Životopisec píše, že cisár /Michal III/ i patriarcha /Ignác/ chceli Metoda ustanoviť arcibiskupom, keď to však odmietol, ustanovili ho za igumena – opáta kláštora v Polychrome.  Niekedy v roku 857 sa k nemu utiahol i jeho brat Konštantín. V Byzancii došlo totiž k palácovému prevratu, ktorým rozhodujúce postavenie získal cisárov strýko Bardas. Zavraždený bol aj „tútor“ solúnskych bratov Theoktist a proti kánonickým predpisom sa stal patriarchom učený Fótios, čo vyvolalo dočasný konflikt s Rímom, ktorý Fótia neuznal. Na prelome rokov 860-861 bol z cisárovho poverenia Konštantín určený za vedúceho diplomatickej misie u Chazarov, na ktorej ho sprevádzal i Metod. Pokým Konštantín vystupoval ako hlava celého podujatia – viedol teologické dišputy a ohnivé debaty, Metod pôsobil skôr v úzadí ako organizátor a „logistik“, využijúc svoje bohaté skúsenosti verejného pôsobenia. Počas pobytu našli na Kryme pri meste Cherson ostatky sv. Klimenta – štvrtého pápeža, ktorý tam bol deportovaný a zomrel mučeníckou smrťou.  Práve tieto ostatky zohrali neskôr dôležitú úlohu najmä pri ich rímskom pobyte. Po návrate ich onedlho čakala najdôležitejšia časť ich životného príbehu. Do Konštantínopola dorazilo posolstvo moravského kniežaťa Rastislava so žiadosťou o vyslanie biskupa a učiteľa, ktorý by „v našom jazyka pravú vieru kresťanskú vyučil.“ Cisár Michal III. poveril touto úlohou solúnskych bratov, lebo „vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto sloviensky rozprávajú.“

Na „moravskú misiu“ sa bratia dôkladne pripravili. Obaja si uvedomovali, že pre vybudovanie solídnych základov pre ďalší rozvoj viery i vzdelanosti  má veľký význam písané slovo. Konštantín zostavil nové písmo „hlaholiku“, keďže jestvujúce grécke písmo nebolo vhodné, nakoľko neobsahovalo možnosť zaznačenia mnohých špecificky slovanských foném, pre ktoré grécky jazyk nemal ekvivalenty. Konštantínova abeceda je dodnes predmetom prekvapivých výskumov. Všeobecne sa uvádza, že za základ vzal grécku minuskulu, to však tvorí len 1/3 z celkového počtu písmen. Pre nové znaky použil ako základ kombinácie tvarov – kríž, trojuholník a kruh, v čom sa vidí základná kresťanská trojičná symbolika. Nedávno L. Kralčák publikoval štúdia, v ktorej predkladá teóriu, že Konštantín vytvoril nové grafémy ako geometrické vyjadrenia konkrétnych Euklidových viet.  Po zostavení abecedy vznikol ako prvé literárne dielo dynamický „Proglas“, prvá básnická skladba v slovanskom svete. Bratia preložili aj základné bohoslužobné a biblické texty, pribrali si ma pomoc niekoľkých učeníkov a vyrazili na cestu. Sprievod byzantskej misie musel byť pomerne veľký. Jednalo sa o oficiálnu cisársku akciu, upravenú protokolom, ktorú určite sprevádzal dostatočný vojenský ochranný kontingent a členmi posolstva boli istotne aj vybraní cisárski úradníci, možno i ďalší špecialisti, ako to v tej dobe bývalo zvykom /remeselníci, stavitelia, freskanti/. Ich cesta na Veľkú Moravu znamenala na tú dobu pomerne ďalekú trasu v trvaní cca 2 mesiace, ktorá musela byť starostlivo naplánovaná a trasa určená čo najefektívnejšie. Prvá časť cesty bola zrejme po starej rímskej ceste Via Egnatia do Draču, odtiaľ zrejme loďou do Benátok. Tretia časť využívala starobylú jantárovú cestu cez dnešnú Ljublanu, Ptuj, Szombathely, Sopron a misia vstúpila na Rastislavovo územie zrejme pri Komárne. Príchod byzantskej misie na Veľkú Moravu sa  predpokladá v roku 863, i keď niektorí bádatelia sa domnievajú, že to bolo až r 864 /podľa ortodoxnej tradície sa tak stalo 11. mája/. Tu začína najdôležitejšia etapa ich pôsobenia, i keď obaja bratia si pôvodne mysleli, že to má byť len epizódna akcia, po ktorej splnení sa opäť vrátia do Byzancie.