Sv. Metod - náš prvý arcibiskup. 3. časť.

Sv. Metod - náš prvý arcibiskup. 3. časť.

Svoju cestu nastúpili sv. solúnski bratia aj s učeníkmi, vybratými na vysvätenie, niekedy v roku 867. Ako už bolo spomenuté, nie je jasné, či mali namierené do Ríma, alebo Konštantínopolu. Konštantínopol by bol logický z hľadiska akéhosi „skladania účtov“ vysielajúcej inštitúcii a nakoniec aj z toho dôvodu, že už sa neplánovali vrátiť, ďalší rozvoj cirkvi na Veľkej Morave mali zabezpečiť ich učeníci. Iní autori dôvodia, že cieľ, ktorý si vytýčili vzhľadom na cirkevnoprávne okolnosti mohol byť dosiahnutý len v Ríme.

Solúnski bratia sa na prvej zastávke ich cesty zastavili v Blatnohrade /Mosapurcu – Mosaburgu/, sídle panónskeho kniežaťa Koceľa na južnom cípe Blatenského jazera /Balaton, dnes Maďarsko/.  Koceľ bol synom nitrianskeho kniežaťa Pribinu, ktorého okolo 830 vyhnal z Nitry moravský Mojmír I. Pre Pribinu nasledovala dobrodružná púť – najprv ho v Traismaueri nechal východofranský kráľ Ľudovít pokrstiť /alebo „platne“ pokrstiť/, potom uteká k Bulharom, k sávskemu kniežaťu Ratimírovi a napokon sa zmieruje s Frankami a dostáva do léna oblasť Panónie /dnes Maďarsko a časť Slovinska/. V uvedenom období pred príchodom maďarských kmeňov Slovania obývali súvislé územie od Baltiku až na Balkán a jazykové rozdiely neboli veľké. Pribina svoju dŕžavu budoval, spolu s Koceľom vybudovali 31 písomne zaznamenaných kostolov. Jurisdikčne patrilo toto územie salzburskému arcibiskupstvu. Koceľ bol šľachetným a na svoju dobu nezvyčajne vzdelaným vládcom. Udalosti na Veľkej Morave pozorne sledoval a činnosť byzantskej misie vnímal ako veľkú príležitosť pre slovanské krajiny a v duchu budúcej vízie dokázal zabudnúť na krivdy voči jeho rodine /Pribinu 861 zabili Moravania/. Koceľ prejavil veľký záujem o slovienske knihy, naučil sa ich písmu /hlaholike/ a dal solúnskym bratom 50 učeníkov na výučbu. Mimochodom, práve v oblasti Blatenského jazera sa nedávno našiel najstarší doklad hlaholiky – črep s vyrytým fragmentom nápisu. Pri odchode Konštatntín s Metodom neprijali žiadne dary, ale vypýtali si /rovnako ako od Ratislava/ 900 zajatcov a prepustili ich.

Ďalšou dôležitou zastávkou ich cesty boli Benátky. Časť autorov je presvedčená, že sa tu chceli nalodiť do Konštantínopolu. Každopádne sa rozšírila zvesť o ich činnosti a boli vystavení tvrdej kritike najmä za ich zavedenie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Tu sa odohrala slávna dišputa medzi Konštantínom a „trojjazyčníkmi“ – zástancami názoru, že liturgicky sú prípustné len 3 jazyky – latinský, grécky a hebrejský. Podľa Pilátovho nápisu na kríži sa im hovorí aj „pilátnici“. Konštatntín argumentoval „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? ... A vy nehanbíte sa tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?...“ V Benátkach zastihlo bratov pozvanie pápeža Mikuláša I., ktorý sa dozvedel, že nesú so sebou ostatky pápeža sv. Klimenta. Tieto ostatky bratia doniesli aj na veľkú Moravu a sv. Kliment bol nebeským patrónom ich misie. V stredoveku sa ostatky svätých tešili veľkej úcte a preto nečudo, že pápež prejavil mimoriadny záujem o osobné stretnutie. Pápežské pozvanie je jedným zo silných argumentov na to, že pôvodný cieľ cesty solúnskych bratov bol Konštantínopol. Zástancovia „rímskej verzie“ zas dôvodia, že cirkevné vyčlenenie slovanských národov mohli dosiahnuť jedine v Ríme a pápežské pozvanie bolo len „posúrením“ ich príchodu do večného mesta. Pred vstupom do Ríma im šiel naproti sprievod na čele s pápežom Hadriánom II /Mikuláš medzičasom umrel/ so sviečkami a liturgickými spevmi na počesť ostatkov sv. Klimenta. Podľa písomných prameňov bol príchod solúnskych bratov so sprievodom do Ríma veľkolepý a ihneď sa dostali do centra pozornosti. Avšak rovnako začal boj o presadenie slovienskej liturgie, ktorý sa odohrával v podobe rôznych dišpút, rozhovorov, vypočúvaní, i neoficiálnych stretnutí a kontaktov a zákulisných dejov.

Medzi priaznivcov solúnskych bratov patril „najučenejší“ muž Ríma – bibliotékar Anastázius /mimochodom, bývalý protipápež, ktorý sa však vzdal tohto titulu a podriadil sa/, jeho brat biskup Arzénius, biskup Gaudericus a iní. Medzi najväčších protivníkov patril biskup Formózus, neskorší pápež. Protivníci spochybňovali ich pravovernosť a poukazovali aj na aktuálny spor s Byzanciou, kde bol stále patriarchom Rímom neuznaný Fótios. Na druhej strane si obaja bratia získali sympatie svojim vystupovaním, vzdelanosťou, misionárskym zápalom a osobnými kvalitami. Historici predpokladajú, že svoje zohrali i „pozorovatelia“ jednak franského episkopátu, ako aj slovanských vladárov Rastislava, Svätopluka a Koceľa. Záver tejto kauzy bol veľkolepý : Pápež Hadrián II. uznal slovienske liturgické preklady, ktoré počas slávnostnej bohoslužby sám položil na oltár v chráme Santa Maria Maggiore. Stalo sa tak začiatkom roku 868. Týmto aktom pápež priamo schválil sloviensku liturgiu a tým sa slovienskemu jazyku dostalo naozaj neobvyklého privilégia – popri latinčine, gréčtine a hebrejčine sa zaradil ako štvrtý liturgicky povolený jazyk v západnej cirkvi. Pápež osobne vysvätil Metoda na kňaza a biskupom Gaudericovi a Formózovi uložiť vysvätiť bližšie neznámy počet učeníkov na kňazov a diakonov. Písomné pramene nás informujú, že novovysvätení klerici „spievali liturgiu“ sloviensky v chráme apoštola Petra, potom v chráme sv. Petronily, v chráme apoštola Andreja a na štvrtý deň v chráme apoštola Pavla. Liturgiu koncelebrovali biskup Arzénius /jeden zo siedmich rímskych/ a bibliotékar Anastázius. Predpokladá sa, že bolo vysvätených 7 učeníkov, Život Klimenta spomína konkrétne len Klimenta a Nauma.

Toto veľkolepé potvrdenie ich úsilie malo však z ľudského hľadiska trpkú dohru. Priaznivci svätých bratov – Arzénius a Anastázius upadli do nemilosti pre podozrenie z účasti na únose pápežových príbuzných; z Konštantínopolu prišli správy o palácovom prevrate a odstránení cisára Michala III. Tieto udalosti spomalili riešenie otázky moravskej cirkvi. Konštantín – Filozof, ochorel a zoslabol. Cítil blízky koniec, utiahol sa do kláštora /pravdepodne jedného z gréckych kláštorov v Ríme – sv. Andreja, alebo sv. Praxedy/ a prijal meno Cyril. Takto prežil posledných 50 dní svojho života. Keď cítil koniec, predniesol dojemnú modlitbu za zverený ľud a brata Metoda prosil, aby sa vrátil na Veľkú Moravu. „Hľa, brat, dvoma spoločníkmi sme boli, jedinú brázdu ťahajúc, ja na hrude padám, svoj deň skončivší. Ale ty Horu /kláštor na Olympe/ ľúbiš veľmi, neopúšťaj pre Horu učenia svojho, lebo veď čím môžeš byť skôr spasený?“ Ešte jeden výrok nám umierajúci Cyril zanechal : „Nebol som a bol som i som na veky“. V povesti svätosti umrel 14. februára 869. Metod chcel bratovo odviezť do Byzancie, ako bol sľúbil matke, avšak rímsky ľud i klérus si žiadal jeho pochovanie v Ríme, nakoľko ho už považovali za svätca. Pápež ponúkol na jeho pochovanie vlastnú hrobku v svätopeterskom chráme, čo Metod zo skromnosti odmietol. Konštantína teda pochovali „po pravej strane oltára“ v bazilike sv. Klimenta, toho svätca, ktorého ostatky s bratom našiel a do Ríma priviezol. Podľa Života Konštantína sa na jeho hrobe začali diať zázraky. Nad jeho hrobom umiestnili „obraz“ – zrejme nástennú maľbu. O presnej polohe hrobu v bazilike San Clemente sa dodnes vedú spory, nakoľko sa ako možné ukazujú viaceré miesta. Zdá sa, že miesto v starej bazilke na pravo od hlavného oltára, ktoré je tradične uctievané a dekorované viacerými pamätnými tabuľami a novou mozaikou, nezodpovedá reáliám. Časť historikov sa domnieva, že hrob sv. Konštantína – Cyrila bol v predsieni baziliky pod freskou /9.stor.?/ , znázorňujúcou oboch bratov s nebeskými patrónmi /archanjeli sv. Michal a sv. Gabriel a sv. Klement a sv. Andrej/, kľačiacich po stranách tróniaceho Krista. Za najpravdepodobnejšie miesto sa dnes predpokladá múr pri apside, kde sa nachádza freska z 9. stor. Zostúpenia do predpeklia – Anastasis a na ktorej je v spodnej časti znázornený mních v byzantskom rúchu. Na čelo byzantskej misie sa teraz dostáva sv. Metod a začína svoj boj, striedaný úspechmi i utrpením.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo