80 výročie útoku Nemecka na Poľsko a úvaha o konšpiráciách

              Poľsko zažívalo od konca 18. storočia dramatické chvíle. Počas tzv. troch delení Poľska v rokoch 1772 - 1795 úplne zaniklo a jeho územie si rozdelili najmä Rusko, Prusko a Rakúsko. Počas napoleonských vojen síce na chvíľu vzniklo tzv. Varšavské kniežatsvo, po porážke Napoleona však opäť jeho územie získalo Rusko a Prusko. Poľsko prestalo de facto existovať a bolo obnovené až po prvej svetovej vojne.  Postavenie Poľska však bolo dramatické hlavne kvôli hraničným územiam, ktoré získalo na úkor Nemecka a Sovietskeho Ruska. Tieto územia neboli etnicky „jednoliate“, žilo tu rôznorodé obyvateľstvo, čo umožňovalo najmä hitlerovskému Nemecku vytvárať propagandu o utrpení nemeckého obyvateľstva pod Poliakmi.

                Ešte v roku 1938 Poľsko územne  profitovalo, keď po „Mníchvskom diktáte“ a Viedenskej arbitráži získalo časť slovenského územia. Paradoxne sa rozvíjala aj myšlienka úplného rozdelenia Slovenska /ešte v rámci ČSR/ dohodou s Maďarskom, čo ako argument uvádzal aj Hitler, keď v marci 1939 tlačil na Tisa, aby vyhlásil samostatný Slovenský štát. Politika Nemecka bola voči Poľsku plazivo nepriateľská. Už v januári 1939 Nemecko oficiálne požiadalo Poľsko o „navrátenie“ mesta Gdansk a možnosť vytvorenia koridoru k slobodnému mestu Gdyňa. Situácia sa vyvýjala dramaticky – Nemecko jednostranne vypovedalo nemecko – poľskú dohodu o neutralite z roku 1935, Veľká Británia vyhlásila, že v prípade konfliktu bude stáť na strane Poľska, ktoré malo už dávnejšiu zmluvu o pomoci s Francúzskom. Nemecko stupňovalo najmä propagandu o potláčaní nemeckého obyvateľstva v poľských pohraničných územiach, či nespravodlivom pripojení častí nemeckého dejinného územia Poľsku. Paktom Molotov- Ribbentrop z 23. augusta 1939 bol osud Poľska spečatený. Hitler vydal rozkaz k útoku už 26. augusta, ale akciu odvolal, keďže Veľká Británia podpísala s Poľskom dohodu o garancii. Nakoľko niektoré dislokované jednotky nedostali tento rozkaz včas, došlo k niekoľkým pohraničným incidentom, ktoré boli vodou na mlyn Nemecka, lebo ich pripisovali poľskej provokácii. Ešte v noci z 30. na 31. augusta prebiehali rokovania medzi Ribbetropom a anglickým veľvyslancom, ktoré boli len zastieracím manévrom majúcim poukázať na „dobrú vôľu“ Nemecka. Hitler sa rozhodol, že dôvod na napadnutie Poľska si vyrobí sám.

                Dňa 31. augusta sa uskutočnila operácia, ktorej tvorcami bol Reinhard Heydrich a veliteľ Gestapa Heinrich Müller. Skupina elitných nemeckých jednotiek SD prezlečená do poľských uniforiem „prepadla“ nemeckú pohraničnú stanicu Gleiwitz v Hornom Sliezsku /dnes Gliwice/. Na mieste zanechali zastrelených väzňov z koncentračného tábora Dachau, oblečených v nemeckých uniformách, ako dôkaz poľskej agresie. Zastrelili i sliezskeho občana, ktorého obliekli do typického  poľského odevu a nafingovali jeho „smrť v boji“. Okrem toho vysielali v poľštine štvavé a nepriateľské prejavy voči Nemecku. Hitler mal pred svetom dôkaz o poľskej agresii : prepad stanice na nemeckom území, zavraždenie akože nemeckej posádky, v boji zabitého „poľského“ útočníka a štvavé protinemecké výzvy v poľštine. Už 1. septembra o 04.40 podnikli Nemci nálet na mesto Wieluň a súčasne námorný útok na pevnosť Westerplate pri meste Gdansk. Pozemný útok pozdĺž severnej a západnej hranice začal pred 8. hodinou – stále bez oficiálneho vyhlásenie vojny.  Postup Nemcov bol rýchly a po cca mesiaci bolo Poľsko porazené. Súčasne 17. septembra vnikli do Poľska sovietske vojská, ktoré v rámci paktu Molotov – Ribbentrop, obsadili východné časti krajiny. Existujú dokonca  snímky, kde po vytýčení demarkačnej línie obe vojská defilujú na slávnostnej prehliadke za účasti nemeckých a sovietskych veliteľov. Francúzsko a Veľká Británia síce 3. septembra vyhlásili Nemecku vojnu, ale do bojov nezasiahli a ich pokusy dostať do Poľska obmedzené kontingenty zlyhali. Začal sa konflikt, ktorý z lokálnej udalosti prerástol do svetovej vojnovej tragédie.

                V tejto súvislosti mi nedá nevyjadriť aj pár poznámok na margo konšpirácií, ktoré zvykneme am blok odmietať a ostrakizovať. Nemecko preukázalo ukážkovú konšpiračnú akciu v praxi práve udalosťou falošného prepadnutia vlastnej pohraničnej stanice. Jeho oficiálna propaganda mala po ruke presvedčivé dôkazy o poľskej agresii, ktoré aj takto verejnosti predkladala. Ak by sa vtedy niekto pozastavil a začal by tvrdiť, že ide o zastierací manéver a v skutočnosti samotní Nemci prepadli vlastnú stanicu a všetko narafičili tak, aby to vyzeralo ako poľský teroristický čin, aby mohli ospravedlniť dlho pripravovaný útok - určite by ho boli označili za konšpirátora. Veď dôkazy boli evidentné! Na tomto mieste samozrejme nemienim otvárať dvere všetkým fabuláciám a „tajným dejinám“, len chcem poznamenať, že nie všetko, čo na prvý pohľad vyznieva ako jednoznačne pravdivé, aj pravdivým naozaj je. Dnes zvykneme pojem „konšpirácia“ používať v pejoratívnom význame označujúc tak neoverené, nepodložené a vyfantazírované tvrdenia. Podľa Slovníka cudzích slov je  však „konšpirácia“ sprisahanie, komplot; metódy a opatrenia ilegálneho boja, ktoré je nevyhnutné zachovávať v záujme utajenia. Konšpirácia je teda taká činnosť, ktorá tajne pripravuje isté zásahy, pričom ich oficiálne skrýva, popiera, prípadne vykonáva tak, aby sa zakryl pravý cieľ, prípadne skutočný vinník. V zásade udržiava verejnosť v mylnom presvedčení o skutočnostiach. Konšpirácia nie je niečím vymysleným, čo môžeme vždy odsúdiť a odmietnuť. Konšpirácie vytvárali a vytvárajú tajné služby, rôzne organizácie, spoločnosti i jednotlivci. Ich cieľom je vytvoriť zdanie, ospravedlniť agresiu, získať výhodu, zámienku k istému konaniu a pod.               Konšpirácie vždy boli a budú. Preto nie každá správa, ktorá sa snaží pozrieť na udalosti z iného uhla pohľadu, prípadne ukázať neznáme súvislosti, je automaticky nesprávna a vymyslená. Samozrejme je tu dôležité rozlišovanie i vierohodnosť autora. Oddeliť skutočnosť od fabulácie je spravidla veľmi ťažké. Ale nie je správne každý „iný“ výklad, než oficiálny, automaticky prehlasovať za absurdný.

                Aj na začiatku druhej svetovej vojny stáli konšpirácie. A istotne sa ich aj v jej priebehu mnoho vytvorilo.