Môj „chvíľu posledný“ blog – alebo môže za to kandidatúra?

Redakcia Postoja sa rozhodla v rámci eliminovania zneužívania jej virtuálneho priestoru – obmedziť do volieb 2020 blogy kandidátov politických strán. Som jeden z tých, ktorých sa to týka a preto chcem využiť posledné hodiny pred uzáverom a zverejniť pár posledných riadkov. Dúfam, že to nie je moja labutia pieseň.

V zásade postoj Postoja aj chápem – ide o to, aby si niektorý ambiciózny kandidát neurobil z ich priestoru predvolebnú arénu a zadarmo nezahlcoval každý deň príspevkami o tom, aký je dobrý a čo urobí, ak sa stane poslancom. Menej už chápem dôvod eliminovania vybičovaných vášní, lebo zo skúsenosti môžem potvrdiť, že na Postoji sa dokážu vybičovať vášne a padať tvrdé výroky aj pri nepolitických témach. Ale pred 30imi rokmi sme si kľúčmi vyštrngali slobodu a tá spočíva aj v tom, že rešpektujem názor „prevádzkovateľa“, alebo „poskytovateľa“ virtuálneho priestoru. Koniec – koncov je Postoj ich dieťaťom a majú právo určovať podmienky zverejňovania. OK. Nakoniec – dobrá vôľa Postoja – bezplatné uverejňovanie /v blogoch/ rôznorodých príspevkov /výborných aj slaboduchých/ je rozhodne ústretovým krokom smerom k čitateľskej obci a mnohé blogy zapĺňajú medzeru, ktorú domáci redaktori nie vždy stihnú zaplniť.

Vrátim sa však k meritu veci. Problém vidím principiálne v zablokovaní „akýchkoľvek“ blogov tých, ktorí kandidujú za ľubovoľnú politickú stranu. Ja som sa napr. rozhodol kandidovať za KDH, ktoré som síce volil vždy od r 1990, ale mnohokrát so zaťatými zubami; ktorého kroky som často kritizoval a ktoré si neidealizujem, ale nedávno som sa rozhodol, že KDH je strana, ktorá aj vzhľadom na svoju minulosť a potenciál je tou entitou, ktorá môže mobilizovať kresťanských voličov a rozhodol som sa /opäť zdôrazňujem, že napriek výhradám/ do tejto strany vstúpiť a za ňu kandidovať. Pritom si uvedomujem, že moje číslo 138 je reálne nedostatočné na prekrúžkovanie sa do zvoliteľnej zostavy a teda by som sa na to mohol vykašľať a riešiť si iné otázky. Nejde ale o mňa, alebo – nie v prvom pláne. Pri súčasnej roztrieštenosti kresťanských osobností v rôznych zoskupeniach považujem za potrebné podporiť subjekt, ktorý má 29 ročnú tradíciu a napriek všetkým problémom je priestorom, ktorý má svoje zažité kvality a je vývoja schopný a reformovateľný smerom k svojím základom. Mal by som ešte čo písať, ale nechcem, aby mi bolo vyčítané, že som tento priestor politicky zneužil. 

Tieto riadky boli posledné, ktoré dajakým spôsobom reflektovali moju voľbu kandidovať, ale považoval som ich za potrebné napísať. Problém rozhodnutia vedenia Postoja vidím v iných dimenziách : V prvom rade je otázka, či budú blokované všetky príspevky blogerov – kandidátov. Teda nielen politické, ale aj výsostne odborné, alebo jednoducho také, ktoré prinášajú osobnú reflexiu, či reakciu na zažitú udalosť. Iste – najjednoduchšie je, kandidátom zablokovať všetky príspevky a netrápiť sa rozlišovaním – inak by to znamenalo zvýšené nároky na prácu redaktorov a zavedenie akéhosi „cenzora“, ktorý posúdi, či príspevok je politicky závadný, alebo nie. Inými slovami – ak som doteraz publikoval moje vlastné blogy v oblasti histórie, religionistiky či umenia – bude mi to znemožnené, aj keby som ani slovkom nespomenul agitáciu za politickú stranu?

Druhou stranou mince je fakt, že politická diskusia sa dokáže rozprúdiť aj pod „nezávadným“ blogom – všetko je o ľuďoch. Sme ľudia a dajako myslíme, cítime, spracúvame podnety a dávame najavo svoje vnútro a aj názory. Reflektujeme svoje postoje – aj na Postoji. Bude Postoj cenzorovať diskusiu a vymazávať „politicky“ zafarbené reakcie pod článkami? Cato kedysi každú svoju reč v senáte, nech bola o čomkoľvek – končil slovami „Kartágo musí byť zničené!“ Ako zabránime diskutuijúcemu, aby diskusiu pod ľubovoľným blogom nevyužil na prezentovanie svojho politického presvedčenia? Až ex post – teda spätným vymazaním – čo opäť vedie k úvahám o nutnosti úradu cenzora. Alebo to má znamenať, že nekandidáti budú môcť publikovať politické názory a kandidáti nie?

Dostávam sa k tretej téme : Kto zabráni, aby si kandidát – bloger neurobil druhú identitu, alebo sa nedohodol s pár priateľmi a tí miesto neho – lebo nekandidujú – budú agitovať za tú jeho stranu a číslo na kandidátke? Niečo podobné vo vedeckých kruhoch poznáme vo forme „citačnej“ mafie. Podobnú úlohu môže splniť „dohadzovateľ“, alebo skrytý lobista. To nutne vedie k záveru, že bude potrebné vylúčiť po dobu do volieb akúkoľvek politickú tému, aby sa predišlo všetkým možným zneužitiam.

No a dostávam sa ku štvrtému okruhu : Do volieb sa všeličo udeje nielen v historickej, spoločenskej, duchovnej, kultúrnej, ekonomickej, poetickej, umeleckej, cestovateľskej a neviem akej ďalšej možnej oblasti, ale môže dôjsť k vážnym udalostiam na politickej scéne, ktoré budú spoločnosťou rezonovať. Za iných okolností by bolo samozrejmé, že sa ku nim vyjadria na Postoji aj politicky aktívne osoby – a to bez ohľadu na volebné preferencie /i keď, medzi nami, politik asi nie je vždy schopný odosobniť sa od vízie dopadu svojich slov na voličskú základňu/. Každopádne isté témy vyžadujú nielen laické, ale aj odborné stanoviská – a teda aj stanoviská politikov. To znamená, že ku dôležitým otázkam, ktoré môžu spoločnosťou rezonovať a očakávať výsledky, nebude možné, aby politik – kandidát, zverejnil svoj postoj na Postoji. Iste – politik má na to mnoho iných možností – ale, neochudobňuje sa tak práve tento priestor o aktualizačné témy?

Posledným bodom, ktorý by som rád načrtol, je problém vyjasňovania stanovísk. Podľa mňa – práve tá skutočnosť, že ten, kto chce, môže v tomto mediálne zadefinovanom prostredí istej skupine deklarovať svoj názor /postoj/, vedie k vyjasňovaniu si stanovísk a zlepšeniu v orientácií sľubov a programov. Určite nik nenapíše : „ Ak ma zvolíte, začnem sa korumpovať, obohacovať a všetko využijem na to, aby som zabezpečil seba a svoju rodinu a v blahu prečkal všetky sociálne výkyvy rozhodnutí mojej vlády“. Napriek tomu v diskusiách je možné, aby si jednoduchý občan cizeloval svoje poznatky a lepšie spoznal, čo ktorá strana a program prináša.

Záverom podotýkam, že rozhodnutie Postoja rešpektujem a čiastočne chápem. Vidím však aj ďalšie nedopovedané dôsledky, ktoré uvedené rozhodnutie prináša. Nič na tomto svete nie je čierne, alebo biele. Všetko má dobré i zlé stránky a ide o to, aby naše rozhodnutia boli také, že v nich to dobré, bude prevládať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo