Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. november 2021

Ježiš príde, aby bol prítomný natrvalo

Komentárom k úryvku z Prvého listu Solúnčanom (3,12–4,2) začíname tretí rok našej série komentárov k druhým nedeľným čítaniam v rímskokatolíckej liturgii.
Ježiš príde, aby bol prítomný natrvalo

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Z Prvého listu Solúnčanom (3,12–4,2):
(12) A Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám. (13) Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými. Amen.
(4,1) Napokon vás teda, bratia, prosíme a napomíname v Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. (2) Veď viete, aké príkazy sme vám dali z moci Pána Ježiša.

Na Prvú adventnú nedeľu v liturgickom roku C, ktorou v Rímskokatolíckej cirkvi začíname nový liturgický rok, čítame v druhom čítaní úryvok z prvého spisu Nového zákona. Prvý list Solúnčanom je totiž pravdepodobne najstarším novozákonným textom. Ďalšou charakteristikou tohto listu je, že sa prezentuje ako list nie jedného autora, Pavla, ale spolu s ním aj Silvána a Timoteja, čo sa prejavuje viackrát použitím plurálu prvej osoby „my“. Môžeme to vidieť aj v dnešnom úryvku.

Celý úryvok je zaradený do kontextu slov autorov, ale najmä samotného Pavla (pozri v. 5), v ktorých odkrývajú čosi zo svojho vnútorného sveta. Odhaľujú svojim adresátom, a tak zároveň aj nám, silné nutkanie, ktoré vo svojom vnútri prežívali vo vzťahu k viere mladej cirkvi v Solúne. Tak veľmi túžili poznať stav, v akom sa nachádzala viera členov tohto spoločenstva, že sa tu dokonca dvakrát opakuje: „keď sme/som to už nemohol(i) vydržať.“ (3,1.5) Táto veľká vnútorná túžba viedla k vyslaniu Timoteja do miestnej cirkvi, aby zistil, ako sú na tom Solúnčania s vierou po prijatí evanjelia a po prvotnom zápale. Timotej prináša správy o dobrej kondícii ich viery, čomu sa Pavol a Silván veľmi tešia a ako vidíme z riadkov dnešného úryvku želaním rozhojnenia lásky ich povzbudzujú. Prijatie a zveľaďovanie evanjelia Ježiša Krista sa teda má prejavovať v rozhojnení lásky medzi členmi komunity. A nielen to. Táto ich láska má presahovať hranice spoločenstva: „Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i voči všetkým.“ (3,12)

Prijatie a zveľaďovanie evanjelia Ježiša Krista sa teda má prejavovať v rozhojnení lásky medzi členmi komunity. A nielen to. Táto ich láska má presahovať hranice spoločenstva. Zdieľať

V úvode som spomínal, že ide o prvý spis a o začiatok nového liturgického roka, avšak samotné čítania celej bohoslužby slova ako aj väčšiny Adventného obdobia upriamujú pozornosť na koniec – koniec tohto sveta, alebo lepšie povedané záverečný príchod Ježiša Krista. Stretávajú sa tu tak koniec a začiatok. Koniec teda vlastne nie je koncom, ale začiatkom čohosi nového. V tejto súvislosti sú v dnešnom čítaní kľúčové slová: „Nech [Pán] posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom, keď príde náš Pán Ježiš so všetkými svojimi svätými.“ (3,13) Pavol a jeho spoločníci tu poukazujú na druhý Ježišov príchod a používajú grécky termín parusia, ktorý sa neskôr stal terminus technicus pre označenie druhého príchodu Ježiša Krista na konci čias. (Je to podstatné meno, ktoré je v niektorých našich prekladoch – ekumenický, evanjelický a katolícky – vyjadrené cez sloveso: „príde“. Roháčkov a Botekov preklad ponechávajú podstatné meno: „v čas príchodu“ a „pri príchode“).

Slovo parusia je z etymologického hľadiska zloženinou predložky para („pri“) a slovesa eimi („byť“), a teda jadro jeho významu by sa dalo vyjadriť ako „byť pri“. Je to však podstatné meno, ktoré sa prekladá ako „prítomnosť“, alebo ako „príchod“ v zmysle „začiatok prítomnosti“. Očakávanie druhého Ježišovho príchodu je teda očakávaním nielen Ježišovho príchodu, ale aj – a v prvom rade – jeho trvalej prítomnosti.

Inzercia

Očakávanie druhého Ježišovho príchodu je teda očakávaním nielen Ježišovho príchodu, ale aj – a v prvom rade – jeho trvalej prítomnosti. Zdieľať

Charakter očakávania Ježišovho príchodu je umocnený tým, že on príde so „všetkými svojimi svätými“. Takýmto spôsobom sa vlastne vytvorí nové spoločenstvo: nebeské spoločenstvo (Ježiš a jeho svätí) sa spojí s tým pozemským, resp. to pozemské sa zjednotí s tým nebeským a podľa tradičného kresťanského presvedčenia nastane tak nové nebo a nová zem.

Môžeme si tiež všimnúť, ako je v dnešnom úryvku vyjadrená spolupráca Božského a ľudského. Želanie rozhojnenia lásky a poslnenia srdca z prvej časti textu je vlastne modlitbou: „Nech Pán zveľadí a rozhojní ... nech posilní“. Je to teda Boh sám, ktorý pôsobí vo svojich veriacich a dokončí to, čo už sám v nich začal. V druhej časti však autori prosia a napomínajú svojich bratov, aby sa sami snažili rozvíjať v sebe to, čo už prijali. Dielo zdokonaľovania ľudskej osoby a prípravy na Ježišov druhý príchod je teda spoluprácou Božského a ľudského úsilia.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

O adventných a vianočných textoch sme uvažovali aj na nedávno uskutočnenom seminári Adventné predpovede a vianočné naplnenia o Mesiášovi. Nahrávky prednášok si môžete vypočuť na našej stránke www.biblia.abuke.sk.

 

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Idem na omšu

Idem na omšu

Doteraz som iba ticho nesúhlasil. Ale už nechcem a myslím, že by som nemal. Nejdem vyvolávať masové demonštrácie ani nechcem ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí. Už však máme vytvorené podmienky na to, aby zákaz verejných bohoslužieb nebol nutný. Preto idem na omšu.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.