Koľko je kňazov?

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu.

Stať, ktorú máme pred sebou tento týždeň, je zo záveru 7. kapitoly a je zároveň záverečnou časťou celku, ktorého hlavným zameraním je Ježišova večnosť, a tak aj večnosť Ježišovho kňazstva.

Aj v tejto časti sa porovnáva Ježišovo kňazstvo s kňazstvom starozákonným, levitským. Autor znova argumentuje, že Ježišovo kňazstvo je iné a nie je pokračovaním toho levitského. Dôležitú úlohu tu zohráva otázka pôvodu. Kým starozákonné kňazstvo je viazané na kmeň Léviho, Ježiš pochádza z kmeňa Júdovho. Práve v tejto časti nachádzame aj známe tvrdenie, že Ježiš je kňazom podľa radu Melchizedechovho (alebo „na spôsob Melchizedeka“ ako prekladá ekumenický preklad). Aj v tomto tvrdení ide o otázku pôvodu. Autor na to poukazuje v súvislosti s postavou Mechizedecha takto: „Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca.“ (7,3) Abrahám odovzdal desiatky Melchizedechovi a skrze Abraháma aj Lévi a celé jeho potomstvo, teda aj všetci levitskí kňazi. (7,4-10) Cez toto pripodobnenie Melchizedechovi je Ježišovi podrobené celé starozákonné kňazstvo.

Náš úryvok tak ďalej rozvíja rozdielnosť medzi Ježišovým a levitským kňazstvom v aspekte trvania. Keď sa hovorí o tom, že levitských kňazov je mnoho, má sa na mysli to, že ich mnoho nasleduje za sebou. Ináč povedané, nato, aby levitské kňazstvo mohlo pokračovať, museli byť za kňazov ustanovovaní stále ďalší a ďalší, pretože ich predchodcovia jednoducho pomreli, keďže ako ľudia podliehali smrti. Toto kňazstvo sa odovzdávalo z pokolenia na pokolenie. To v Ježišovom prípade neplatí. On smrti nepodlieha, a preto aj jeho kňazstvo nemusí byť odovzdané niekomu inému. On ostáva kňazom naveky.

Ježiš smrti nepodlieha, a preto aj jeho kňazstvo nemusí byť odovzdané niekomu inému. On ostáva kňazom naveky.Zdieľať

Tu si môžeme uvedomiť jeden veľmi dôležitý fakt, ktorý z tejto argumentácie Listu Hebrejom vyplýva: Ježišovo kňazstvo je neoddeliteľne viazané na jeho osobu. Ježišov kňazský úrad a jeho osoba sa nedajú od seba oddeliť. Pre starozákonné kňazstvo platilo, že ľud mal prístup k Bohu cez tento úrad odhliadnuc od osoby kňaza – osoby sa menili, úrad zostával. V Ježišovom prípade platí, že jeho kňazský úrad je neoddeliteľný od jeho osoby. Ak pre kňazský úrad platí, že má zabezpečovať prístup k Bohu, či spásu alebo záchranu, ako o tom hovorí dnešný text, a ak je levitské kňazstvo nedokonalé v porovnaní s tým Ježišovým, potom k skutočnej spáse sa dá prísť len cez Ježišovo kňazstvo. Keďže ono je od Ježišovej osoby neoddeliteľné, skutočnú záchranu a prístup k Bohu môže človek dosiahnuť len v Ježišovej osobe.

V tejto súvislosti text obsahuje aj jednu nejasnosť. Môže sa tu hovoriť, že Ježiš môže „naveky spasiť“ (katolícky preklad) alebo „dokonale spasiť“ (ekumenický preklad) tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu. (7,25) Slovný základ tu použitého gréckeho slova παντελής [panteles] navodzuje skôr dojem toho druhého významu, keďže slovo τέλος [telos] znamená „koniec“, „cieľ“, „zavŕšenie“. Skrze starozákonné kňazstvo sa musel prístup k Bohu neustále obnovovať. V Ježišovi je prístup k Bohu, a teda spasenie raz a navždy zavŕšené, privedené k dokonalosti. Takto si môžeme lepšie uvedomiť, že kresťanskí kňazi nemajú vlastné kňazstvo, ale len participujú na jedinom kňazstve Kristovom. Jediný a pravý kňaz je Ježiš.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.