Keď hrdza svedčí a mzda kričí

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Boháči, plačte a kvíľte nad biedami, ktoré prichádzajú na vás! Vaše bohatstvo zhnilo a vaše šatstvo rozožrali mole. Vaše zlato a striebro zhrdzavelo a ich hrdza bude svedčiť proti vám a zožerie vám telo ako oheň. Nahromadili ste si poklady v posledných dňoch. Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov. Tu na zemi ste hodovali a hýrili. Vykŕmili ste si srdcia na deň zakáľačky. Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. (Jak 5, 1-6)Zdieľať

Konkrétne sa náš vybraný novozákonný úryvok dotýka nekalých praktík bohatých zamestnávateľov voči ich chudobným zamestnancom. Ide o tematiku dôverne známu aj našim časom. Jakub pritom v rámci Biblie nepredkladá nič nové. Povinnosť vyplatiť mzdu robotníkovi ešte v deň vykonanej práce predpisoval už Zákon. V rámci Tóry je toto ustanovenie (porov. Lv 19,13) umiestnené v rámci tzv. „kódexu svätosti“ (Lv 17,1 – 26,46), ktorý obsahuje usmernenia, pomocou ktorých sa mal Izrael pre ostatný svet stať znamením svätosti jediného Boha. Máme tu teda pred sebou jeden z vynikajúcich príkladov aktuálnosti Starého Zákona aj pre novozákonné a kresťanské použitie. Zároveň nám tento text potvrdzuje, že problém nesprávneho používania bohatstva a zneužívania chudobných sa tiahne tisícročiami a trvá prakticky až podnes.

Povinnosť vyplatiť mzdu robotníkovi ešte v deň vykonanej práce predpisoval už Zákon.Zdieľať

Pesimistickým pohľadom by sme ale preto mohli konštatovať, že táto neprávosť tu bude dovtedy, dokiaľ bude trvať ľudstvo. Na druhej strane to však neznamená, že proti nej netreba otvorene a niekedy aj ostro vystupovať. Príkladom je aj naše predmetné Božie slovo. Autor si v ňom servítku naozaj pred ústa nedáva. Do boja proti nej používa naozaj pôsobivé literárne obrazy a prostriedky, za ktoré by sa nehanbil ani hocktorý starozákonný prorok. Úryvok totiž začína a končí výzvou na pokánie a odkazom na eschatologický súd. A naň si Jakub  povoláva aj naozaj nezvyčajných účastníkov procesu. Okrem pochopiteľných žencov (v. 4) sú to aj dve neživotné skutočnosti: hrdza na striebre a zlate boháčov (v. 3) a zadržaná mzda robotníkov (v. 4). Literárne zaujímavo je tu osobitne použitý obraz hrdze. A to z troch dôvodov. Prvým je jej hlavná funkcia poukazovania na to, že kazí majetok bohatých, ktorý bol zhromaždený, ale nevyužitý (v. 3). Namiesto rozdania chudobným bol neustále skladovaný. Druhou hyperbolou je opis, ako sa zažiera do drahých kovov, ktoré podľa ľudskej skúsenosti nehrdzaveli. V tomto prípade tak nejde o obyčajnú hrdzu, ale o takú pred ktorou neobstoja žiadne pozemské istoty. Ani zlato, ani striebro.

Ide o takú hrdzu pred ktorou neobstoja žiadne pozemské istoty.Zdieľať

Treťou zaujímavosťou je už spomenutá funkcia neživotnej hrdze svedčiť proti boháčom. V našom úryvku ju môžeme pripojiť aj k dvom žalobcom. Mzde a žencom. Tí doslova kričia smerom k Bohu-Sudcovi, aby si ich všimol. Čitateľovi celej Biblie by pri týchto slovách mali napadnúť rovnaké obrazy zo Starého Zákona. Medzi určite dve najznámejšie prípady patrí vyliata Ábelova krv volajúca zo zeme (porov. Gn 4,10) a kvílenie Izraela v egyptskom otroctve (porov. Ex 2,23). Na obidva úpenlivé kriky Boh zareagoval a zasiahol. Aj Jakub nám, chudákom a osobitne vykorisťovateľom chce preto naznačiť, že Boh je isto vnímavý na každý druh utláčania. Ak teda nepríde k náprave krivditeľov, príde k ráznemu zásahu z najvyšších miest.

Boh je isto vnímavý na každý druh utláčania.Zdieľať

Posledný nedeľný liturgický úsek Jakubovej epištoly nám takto opäť ponúka nielen majstrovstvo zvládnutého literárneho jazyka, ale a hlavne aj upozornenie na nespravodlivosť, ktorú ľudia páchajú sústavne už stáročia. Slová pritom nepatria iba najmajetnejším. Majú sa dotknúť každého srdca, ktoré hľadá istoty v materiálnom zabezpečení a nezhromažďuje si poklady cez investovania do svojich blížnych.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia