Svätý otec na Slovensku a v srdci

Svätý Otec, pápež František, asi na Slovensku nezlomí rekordy návštevnosti, nech už sú okolnosti tohto faktu akékoľvek (vrátane epidemiologických, aj sociálnych, keďže sa viera zo stádovitosti vracia tam, kde rastie, totiž dovnútra). Isté je však jedno, jeho návštevu na Slovensku majú nielen katolíci hlboko v srdci, lebo spája a hovorí jazykom milosrdenstva. A to aj voči polygamným samcom, ktorí si z biblického „milujte sa a množte sa“ zobrali vzor iba z druhej časti biblického výroku.

Akokoľvek o tom premýšľam, nijako sa nevyhýbajúc emóciám, za silný dôvod Františkovej návštevy u nás považujem nielen informácie o hlbokých národných atavizmoch Slovákov, ktoré teraz zvlášť brutálne vyplávali na povrch, ale aj – a najmä – jeho celkom ľudské očarenie našou prezidentkou. A to nielen očarenie v zmysle fyzickej príťažlivosti, ale aj naratívne – príbeh o pezinskej skládke je ako vystrihnutý z pápežovej environmentálnej encykliky Laudate si. Fotografiu z Vatikánu, kde si Zuzana Čaputová distingvovane prekrýva prsia rukou, a Františkov prijímajúci pohľad pri stretnutí s ňou, považujem za diplomaciu, ktorej sa nedá odolať, lebo jej nadstavbou je srdce a cit. Teda presne to, čo som dnes v televízii na našich otcoch biskupoch (až na výnimky) akosi nevidel. Formálne bolo, samozrejme, všetko v poriadku. Len človek nadobudne pocit, že tí dôstojní páni v kolárikoch a solideách sa akosi duševne potia, ba dusia (opäť - česť výnimkám).

Práve preto je dobré, že pápež František svoju cestu – domýšľavo sa domnievam – poňal aj ako rande s čistotou a radosťou tých, ktorí vedia, že blahobyt sa nedá kúpiť za žiadne peniaze, známosti, korupcie, lebo to je stav duše, pokoja, mieru v srdci. Politici vôkol toho ma vôbec nevyrušujú, sú to ich povinné cviky pred ďalšími kariérnymi šancami. Vypočítavosť bohatých je v najlepšom prípade ťavou, ktorá sa snaží prejsť uchom ihly. A zväčša ani tou nie.

Mám rád Svätého otca Františka za všetku tú individuálnu starosť, ktorá siaha ponad dogmy, zvlášť sa mi ale páči vo vnímavej prítomnosti žien. Nemusia byť prezidentkami. Stačí, ak sú dobré mamy, manželky, babky. Vidia srdcom. (Exupéry).