Rodinná politika: potrebujeme najmä zmenu mentality

Roky apelujeme
Katolícka cirkev o zásadne negatívnej demografickej situácii (t. j. nedostatku rodiacich sa detí) a následkoch týchto trendov vytrvalo hovorí už najmenej 25 rokov. Už v roku 1996 katolícki biskupi listom vyzývali kompetentných ku konaniu (viď nižšie).
Ako aktivisti roky apelujeme a žiadame (o. i. aj tu), aby zodpovední ministri a premiéri riešili alarmujúcu demografickú krivku, aby štát oceňoval a vážil si rodičovstvo, manželstvo, starostlivosť o deti, množstvo odvedenej neplatenej práce v rodinách, aby starostlivosť mamičiek o ich deti nebola horšie oceňovaná ako jasle (wav), ako sme na to upozorňovali v tejto iniciatíve atď. Veľmi nás ako aktivistov teší, že niektoré naše návrhy už boli zrealizované a rodinám sa môže žiť ľahšie (okrem iných iniciatív viď návhry rodinných politík z Výzvy vláde z mája 2018, ktorú podpísalo 12 organizácií), ďalšie, aj podstatné, však stále čakajú na realizáciu. A odvahu.
Zmena mentality
Buďme k sebe úprimní – najpodstatnejšia je zmena priorít a zreálnenie pohľadu mladých ľudí na deti, rodičovstvo, manželstvo. Potrebujeme odbúrať ich strach, ukázať krásu a radosť zo života v rodine a zreálniť očakávania po vstupe do „sveta veľkých“. Plne rozumiem, že v dnešnej konzumnej spoločnosti je (odpustite generalizovanie) pre bežného mladého človeka v „dvadsaťpäťke“ prioritou niečo úplne iné ako starostlivosť o malé dieťatko - priatelia, koníčky, cestovanie, zábavy, auto, značkové oblečenie... Keď sa ho spýtate na založenie rodiny, na to bežný mileniál ešte ani zďaleka nepomýšľa. Ešteže aspoň tým ženám postupne tikajú hodiny a časom sa v každom človeku ozvú rodičovské túžby. (pritom, ako zvyknem hovoriť - Nie je nič lepšie na svete, ako mať deti. V deťoch som dostal obrovský dar, za otcovstvo som nesmierne vďačný, nikdy by som to nevymenil za autá, domy, dovolenky ani za zlatú tehličku v šuplíku. :)
Ľudia chcú mať viac detí, trendy sú negatívne, štát potrebuje deti pre sebazáchovnosť
Prieskumy OECD, hovoria, že ľudia považujú za ideálny počet detí v rodine 2.3 (ženy) a 2.2 (muži), no reálne majú v priemere o 1 dieťa menej. K dôvodom patria aj hodnotové zmeny či strach z finančnej situácie v budúcnosti.
Naša plodnosť je viac ako 30 rokov hlboko pod hranicou záchovnosti národa (tá je 2.1 dieťaťa na fertilnú ženu)
zdroj: Šprocha a kol.: Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia
Priemerný vek prvorodičiek stúpa k hranici 30 rokov (doplnenie k obr. vyššie - v r. 2019 to bolo 28,1 rokov), s ich stúpajúcim vekom počet detí, ktoré môžu stihnúť mať, klesá. Plodnosť s vekom klesá tiež, riziká narodenia handicapovaných detí s rastúcim vekom mamičiek rastú. Demografické údaje ukazujú trend nasmerovaný v budúcich rokoch k vymieraniu Slovenska. Správa OSN z r. 2015 konštatuje, že Slovensko bude mať ku koncu storočia (rok 2100) len 3,7 milióna obyvateľov (zahŕňajúc aj imigrantov) a priemerný vek obyvateľstva bude 50 rokov. To všetko sú závažné fakty, ktoré jasne hovoria v prospech toho, že potrebujeme povzbudzovať ľudí, aby zodpovedne prijímali deti a neodkladali rodičovstvo na neskôr, pokiaľ na to nie sú naozaj závažné dôvody. Je legitímne, aby štát (podobne ako pri výzvach k ekologickému správaniu sa ľudí) motivoval občanov k zmene správania sa, tentokrát v oblasti veľmi špecifickej, citlivej a intímnej – v prijímaní detí a zodpovednej starostlivosti o ne. Áno, rodičovstvo zahŕňa sebaobetovanie, odrieknutie si nemála pôžitkov, ale nakoniec dáva človeku oveľa viac, ako investoval. A štát pre svoju sebzaáchovnosť ďalšie generácie jednoducho potrebuje.
Mama nie je len pracovná sila. A otec nikdy nebude mamou
Osobnú starostlivosť mamy o dieťa nikdy nič nenahradí. Mama má s dieťaťom veľmi špecifický, intímny, nádherný vzťah, ktorého hĺbku len mamy poznajú a pre nás mužov je tajomstvom. Otec nikdy dieťa nenakojí, sme jednoducho iní a hoci svoje deti milujeme najsilnejšie ako vieme, mamy nenahradíme. Sú tragédie, kedy mama zomrie, alebo prípady, kedy je mama nútená zo závažných ekonomických či iných dôvodov odložiť svoje dieťa do starostlivosti iných. Každému nám je jasné, že spomenuté situácie rozhodne nie sú „ideál“ (stačí sa spýtať osamotených mám, aké je ťažké byť samoživiteľkou a zlaďovať všetky aspekty), láskavá starostlivosť mamy je nezameniteľná a odtŕhaniu najmenších detí od mám z ekonomických dôvodov potrebujeme brániť lepším sociálnym systémom. Mama nesmie byť od dieťaťa vyháňaná do práce. Väzbu mamy s dieťaťom v prvých troch rokoch života je veľmi zlé narúšať. Som rád, že Slovensko dlhé roky odoláva tlaku EÚ, ktorej inštitúcie nás roky kritizujú za pridlhú rodičovskú „dovolenku“ a najradšej by ženy videli ako pracovnú silu na trhu (!) práce. Akoby ľudia boli len výrobné prostriedky, ktoré sa majú obetovať na oltári ekonomického rastu. Ale ľudia sú oveľa viac ako stroje pre hýbanie hospodárstva.
Jeden zásadný posun ideologickým smerom sa feministkám podarilo pretlačiť, a postupne sa stáva prijímaným v čoraz širších kruhoch. Je to genderizmus par excellence a nie je to nič iné, ako pojem „otec na materskej“. Rozhodne nechcem rodinám brať financie, ktoré cez tento zle pomenovaný inštitút pritekajú naviac do ich rozpočtov, len by som bol rád, keby sme nezamieňali otcov a mamy. Nie je to možné a nemá to robiť ani dávkový systém štátu. Bolo by tiež fajn, keby rodiny mali viac slobody sa rozhodovať, akým spôsobom tento benefit využijú. Nie je v poriadku motivovať mamičku odísť od maličkého dieťaťa do práce s tým, že narušíme ich vzťahovú väzbu a na jej miesto akože "plnohodnotne" posadíme otca. A rovnako nie je v poriadku, ak niektorí v záujme vyčerpania tohto benefitu obchádzajú systém a naďalej naplno pracujú – na tej istej stoličke avšak namiesto TPP na živnosť. Alebo nejako inak.
Urobme to, čo prirodzene žijeme a funguje to – pozerajme na rodinu ako na jeden celok. Predsa nepozeráme sa samostatne ani na príjem otca, príjem mamy, príjem detí, ale pozeráme sa ako rodina na spoločné príjmy, ktoré zabezpečujú naše spoločné potreby. Podobne výdavky sú výdavkami rodiny, nie jednotlivcov. Nastavme teda aj dávky na tomto princípe a umožnime napr. čerpať materskú/otcovskú z odvodov oboch rodičov tak, ako oni chcú – ak chce obe obdobia vyčerpať mamička starajúc sa o dieťa, dovoľme jej to. Odstránime tak diskrimináciu tých otcov, ktorí z rôznych príčin na „otcovskú dovolenku“ odísť nemôžu, a tak rodina prichádza o tento finančný benefit (pozn.: rodina v situácii, keď sa o dieťa ďalej celodenne stará matka, naďalej prichádza o jeden príjem).
Plus 1€ k prídavkom mesačne alebo?
Potrebujeme pozitívne zmeniť nazeranie ľudí na rodinu, manželstvo, rodičovstvo, potrebujeme zreálnenie očakávaní mladých, uistenie, že rodina, deti, manželstvo nie sú strašiak, hoci vyžadujú zrelosť a zodpovednosť. Desaťročia nánosov a zhubného vplyvu „obsahu“ z mainstreamových médiím, ktorý glorifikuje užívanie si na úkor všetkého iného, aj rodinného života, nebude jednoduché len tak odplaviť. A rozhodne to neprebehne rýchlo. Ale treba to začať robiť.
Zvyknem uvádzať jednoduchý výpočet: ak by štát zvýšil prídavok na dieťa o 1€ mesačne, pri počte detí od 0 – 18 rokov minieme ročne cca 12 miliónov eúr. Povedzme si úprimne, mnohých rodičov zvýšenie o jednou euro akurát tak pobúri a povedia si, či si štát takto „cení“ ich starostlivosť o dieťa. Som presvedčený, že ak takúto sumu budeme každý rok používať na opakujúce sa kreatívne prorodinné kampane (s cieľom zmeniť nazeranie/zazeranie ľudí na zodpovedné viacdetné rodiny; či povzbudiť manželov zodpovedne prijať čo i len +1 dieťa; alebo poukázať na už fungujúce opatrenia pomáhajúce rodinám), bude to mať v dlhodobom horizonte oveľa lepší dopad na pôrodnosť ako to +1€ k prídavkom mesačne.
TO DO
Je samozrejme neprípustné, aby sa zodpovedné pracujúce rodiny, ktoré sa rozhodnú prijať 3+ detí, automaticky prepadali do chudoby, ako sa to deje dnes. Treba preto realizovať aj opatrenia, finančnú pomoc a stabilizáciu rodín praktickými rodinnými politikami, napr. aj
-
znížením daňovo-odvodového zaťaženia rodín
-
daňovým bonusom, ktorý pôjde aj do záporných čísel = bude rodinám k zárobku podľa počtu detí pridávať príspevok od štátu,
-
alebo spoločným daňovým priznaním rodín,
-
nulovým daňovým zaťažením matiek, ktoré majú 3+ deti,
-
-
nenávratným príspevkom na bývanie pre mladé rodiny, ktoré sa zaviažu mať napr. 3+ deti,
-
rodičovskými štipendiami a odpustením školného pre vysokoškolákov, ak je dôvodom predlžovania štúdia tehotenstvo a rodičovstvo,
-
cielenými dávkami pre viacdetné rodiny atď.
Rozhodne potrebujeme komplexný a seriózny náhľad na rodinnú politiku, ktorá nemá hasiť problémy (na to je sociálna politika a v tom sa od seba zásadne odlišujú), ale im predchádzať - je totiž investíciou do budúcnosti. Ak budeme dnes investovať do rodinnej politiky s cieľom nielen mať viac detí, ale tiež pomáhať rodinám zvládať krízy a žiť harmonicky, vráti sa nám to na znížených výdavkoch sociálneho systému v budúcnosti.
Dnes potrebujeme seriózne vypracovanú stratégiu jasne namierenú za ideálom, ktorým je úplná stabilná harmonická rodina s deťmi, a potrebujeme prostriedky a odhodlanie ju plniť. Verím, že aj v chystanej Rade vlády pre rodinnú politiku a demografický rast bude prebiehať konštruktívna spolupráca štátnych predstaviteľov a prorodinných (nie protirodinných) aktivistov - v záujme rodiny a zastavenia zásadne negatívnych demografických trendov.
Tomáš Kováčik
PS: Už je načase ten nešťastný pojem materská a rodičovská dovolenka nahradiť zásadne výstižnejším slovom starostlivosť. My rodičia, a najmä nevyspaté mamy, vedia, že to žiadna dovolenka nie je.
PS2: Mamy, všetko najlepšie ku Dňu matiek! Ste nenahraditeľné!
Biskupi v roku 1996 o. i. napísali: „Základným predpokladom stability a prosperity každého národa, štátu, spoločnosti a cirkvi je stabilná rodina. Otcovia a matky, ktorí chcú mať deti a chcú ich vychovať k zodpovednosti, pracovitosti a morálnosti sú našim najvzácnejším pokladom. Ako nás učí história, rozpad aj veľkých a silných štátov a zánik celých národov začal rozpadom rodiny a odmietaním detí.
… Starnutie a ubúdanie obyvateľstva je veľmi negatívny faktor, ktorý môže mať v nasledujúcich rokoch závažný a zhubný dopad na náš celkový ekonomický, sociálny a geopolitický vývoj.
...Vedení zodpovednosťou za budúcnosť národa a národností, na ktoré je zameraná naša pastoračná služba, upozorňujeme na mimoriadnu závažnosť súčasnej demografickej situácie.
… Úbytok obyvateľstva má vážne následky pre hospodársky a spoločenský život veľkých a vyspelých národov, o to viac a rýchlejšie sa prejavia tieto následky u malých národov a v chudobnejších krajinách. Keď nenájdeme odvahu a silu chrániť ľudský život, podporovať usporiadaný rodinný život a chrániť rodiny s deťmi, za pár rokov sa ocitneme v nebezpečnej a nevypočítateľnej situácii. Deti sú požehnaním, naplnením a pokračovaním života rodičov, Cirkvi, národa a spoločnosti. Bez zodpovedných a obetavých rodičov niet detí a bez detí niet budúcnosti. Národ bez detí je národ bez budúcnosti.“