17. november a kde to všetko začalo

Nepochopenie daru slobody a ľahostajné zľahčovanie negatív zločineckého komunistického režimu je úderom do tváre všetkým, ktorí sa dokázali postaviť za pravé hodnoty a riskovali aj svoje životy. Slová pána premiéra nehanebne nazvali naše národné vzopätie sa proti totalite v roku 1989 ako „komunistický puč“, lebo komunisti to „pustili“ a pritom mohli vládnuť ešte ďalších 30 rokov. Vyvstáva otázka, koľko jáchymovských väzňov a mučeníkov svedomia by dlhodobé trvanie totality ešte vyprodukovalo.

Biskup Václav Malý priamy svedok novembrových udalostí

Svedectvo biskupa Václava Malého, ktorý bol počas totality 250 krát na výsluchu, pravdivo opisuje hrôzu zaobchádzania štátnej moci s opozíciou a neustálu prítomnosť jej prisluhovačov v živote tých, ktorí si zvolili dlhodobý boj za pravdu a spravodlivosť. Biskup, s ktorým sa tisícky ľudí na Letnej modlili Otčenáš, nám pripomína, že prvá krajina, ktorá odvážne vykročila do boja s totalitou, bolo Poľsko. Napriek aktivitám všetkých, ktorí s ním v boji za spravodlivosť bojovali, vo všetkej pokore uznáva, že nám sloboda padla akoby do klina.

Pražská jar v Československu

Keď obdobie „pražskej jari“ vrcholilo príchodom vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, naša generácia reagovala nemým výkrikom upáleného Jana Palacha. Študent Jan nevedel vyjadriť odpor voči nespravodlivej okupácii inak, ako násilným ukončením svojho mladého života. Plamene sa stali strhujúcim symbolom nie len jeho bezmocnosti, ale aj bezmocnosti celej našej spoločnosti. Ján Palach si nezvolil dlhodobý boj za pravdu a spravodlivosť. Nenašiel iný spôsob, ako sa vzoprieť diktátu komunistickej moci. Je málo pripomínaným faktom, že podobný zúfalý pokus zvolil už krátko po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy poľský ekonóm, bývalý vojak Armie Krajowej, otec piatich detí, Ryszard Siwiec. Upálil sa 8. septembra 1968 pred očami poľských komunistických pohlavárov na celorepublikových dožinkách na varšavskom Štadióne desaťročia. Chcel otriasť svedomím národov v komunistickom bloku. Skôr, ako ho pohltili plamene, vhodil medzi tisícky účastníkov dožiniek vlastnoručne vyrobené letáky odsudzujúce okupáciu Československa.

Prvý krát nezávislé odbory v Poľsku

Od potlačenia „pražskej jari“ v roku 1968 mali socialistické štáty pod vedením Brežneva „obmedzenú suverenitu“, čo znamenalo, že akákoľvek zmena zvnútra ohrozovala všetky „bratské“ štáty. Táto falošná forma solidarity okupovaných štátov prispievala k umocneniu nadvlády politickej garnitúry. Na druhej strane posilnila rozličné formy občianskeho odporu voči komunistickej totalite, ktoré získali v Poľsku najviditeľnejšiu formu v Nezávislom odborovom hnutí Solidarita (Solidarność). Do kolektívnej pamäte stredoeurópskych národov, ktoré boli pod jarmom komunistického režimu, sa zapísal záber, na ktorom vodca Solidarity Lech Wałęsa podpísal zmluvu so štátom, ktorá mala garantovať návrat niektorých demokratických práv, perom s portrétom Jána Pavla II. Gesto vyjadrenia kresťanského postoja túžby po slobode a jej rešpektovaní viedlo prvý krát v dejinách komunistického bloku k tomu, že vláda tolerovala existenciu slobodných nezávislých odborov a právo na štrajk.

Vstup mladého kňaza do boja za spravodlivosť

V hrozivom ovzduší, keď sa konali manévre vojsk Varšavskej zmluvy na hraniciach Poľska, sa mladý katolícky kňaz Jerzy Popiełuszko stal duchovným správcom oceliarni vo Varšave. Obetoval svoj voľný čas, svoje zdravie a chodil každé ráno do továrne. Spovedal a povzbudzoval štrajkujúcich, aby nepodliehali strachu. Hovoril „jediný strach, ktorý musíme mať je strach, že sa odkloníme od Boha“. V roku 1981 vyhlasuje generál Jaruzelski výnimočný stav, zákaz demonštrácií a značné obmedzenie verejných slobôd. Solidarita je postavená mimo zákon. Odvaha mladého kňaza Jerzyho sa stala v čase potlačenia všetkých občianskych slobôd v Poľsku priam legendárnou. Chodil na všetky vykonštruované procesy s opozíciou. Vedelo sa aj to, že zakaždým, keď padne nespravodlivý rozsudok, vstane, otočí sa chrbtom k sudcovi a zaspieva národnú hymnu. Vedelo sa aj to, že vo farnosti sv. Stanislava organizuje zbierky liekov a potravín na pomoc uväzneným aktivistom a ich rodinám. Mnohí z nich ocenili nie len poskytovanú materiálnu pomoc ale aj to, že im pomáhal svojimi kázňami rozlišovať znamenia časov.

Pápež Ján Pavol II nezabúda na Poľsko

Do tejto napätej atmosféry prichádza pápež Ján Pavol II. Štátna moc mu zakáže vstup do Gdanska. Na púti v Čenstochovej vlieva pápež Poliakom silu a nádej a pre otca Popieluszka sa stáva pápežova návšteva uistením, že kráčajú po správnej ceste. Pápež Ján Pavol II nikdy neopustil svoje rodné Poľsko. Aj v dobe tejto veľkej skúšky pripomína právo robotníkov na občianske slobody.

Pomsta režimu za odvahu kňaza

Režim však dlho nečakal a neváhal vytiahnuť proti Jerzymu všetky zbrane. Hluk aut v ranných hodinách okolo jeho bytu, trúbenie klaksónov, realita, ktorú poznáme z filmov o sicílskej mafii. Mnohokrát zachránili kňaza jeho farníci. Držali pri ňom neustále stráž. V atmosfére vyhrážok a útokov na slobodu Jerzyho sa jeho životný priestor neustále zmenšoval. Podľa diabolského plánu využíva štátna moc obdobie jeho výsluchov na rozmiestnenie kompromitujúceho materiálu v jeho byte. Bol označený za teroristu v službách zahraničných mocností. Od Svätého otca dostáva ruženec so slovami „buď silný“. „Povinnosťou kňaza je hovoriť pravdu, trpieť za pravdu, a ak je to nutné aj položiť život za pravdu. Modlime sa, aby bol celý náš život prežiarený pravdou“ hovorí vo svojej kázni.

Únos a vražda kňaza

Onedlho sa roznesie správa o jeho únose, ktorú dosvedčuje jeho vodič auta, ktorému sa podarí z auta únoscov utiecť. Je to snáď Božia ruka, ktorá riadi túto udalosť. Aj vďaka svedectvu sa podarí neskôr vypátrať vrahov. Traja funkcionári z ministerstva, ktorí konali na základe rozkazu plukovníka, vedúceho celej operácie, sa neskôr postavia pred súd, hoci hlavní vinníci zostali dodnes nepotrestaní. Kostol sv. Stanislava sa otriasa vzlykmi. Po celej zemi sa slúžia omše za oslobodenie Jerzyho. Do éteru vstupujú slová pápeža „zdieľam oprávnenú úzkosť národa z tohto neľudského činu, ktorý je výrazom násilia spáchaného na kňazovi a porušenie dôstojnosti a neodnímateľných práv človeka“. Po troch dňoch sa nájde jeho zmučené telo v ľadovej vode vodnej priehrady na Visle, asi dvesto kilometrov od Varšavy, neďaleko mesta Włocławek. Svedkovia hovoria, že jeho znetvorená tvár sa podobala tvári zbičovaného Ježiša. Pápež Ján Pavol II vyzýva Poliakov, aby vzdali otcovi Popieluszkovi hold v kresťanskej dôstojnosti a kľude, aby sa nijako nenarušil a nezatemnil veľký význam smrti kňaza.

Klamstvo, nespravodlivosť a všeobecné zlo tvoria tlak, ktorému vzoprieť sa nie je jednoduché. V dobe neslobody sa odpor pretavil do hrdinských činov odvážnych mladých ľudí. V čase slobody je možno odvážne prejaviť názor aj kriedovým nápisom na chodníku vo vedomí, že je to dovolené. Ale ešte odvážnejšie je hľadať pravdu, rozoznať dobro od zla a zachovať si pri tom ľudskú dôstojnosť z úcty k tým, ktorí za našu slobodu položili svoje životy.