Dušičky seniorov

V obdobi “dušičiek” je konečnosť života viac viditeľná. Starý človek zanechá odkaz v duši druhého. Chtiac nechtiac po ňom ostáva vôňa…vôňa jeho života.

Život nemá stáť veľa, ale má stáť za veľa. Vzťahy, ktoré počas neho vytvoríme s rodinou, blízkymi aj tými menej známymi, to je skutočná hodnota našich bytí.

Dušičky seniorov sú viac o živote ako o umieraní.

U seniora a jeho rodiny, my lekári, často riešime jeden problém. Týka sa nás, moderných ľudí. Naučili sme sa, že smrť nepatrí do našich príbytkov. Umieranie patrí do nemocnicie. Bojíme sa, nevieme, nemáme kedy sprevádzať blízkych cez ich finále životom. Pritom, kto si zažil dotyk nekonečna posledných chvíľ života svojho blízkeho alebo iného človeka, vedel by povedať svoje.

Ten problém, ktorý s kolegami riešime, má meno Dystanázia - oddiaľovanie úmrtia často márnou nemocničnou liečbou. V mnohých prípadoch nevedomosť vedie zúfalých príbuzných seniora vyhľadávať pomoc u lekára. Oddialiť úmrtie je našou povinnosťou, ale predlžovať umieranie, to od nás nechcite. 

Ako sa vyhnúť snahe o dystanatické správanie?

: snahou o dobré rodinné vzťahy

: preventívnym spôsobom života - doprajme dostatok pohybu sebe a svojim blízkym seniorom

: dbajme o kvalitnú stravu a dostatočný odpočinok

: radujme sa z maličkostí - myslime na svoj wellbeing

: myslime už dnes na svoju budúcnosť, starobu. Staroba je drahá.

Starnutie podľa mňa by malo voňať ako dobré víno alebo ako záhon levandule, nie po Menalind kréme (krém používaný na prevenciu vzniku preležanín)

Snívajme a ešte lepšie konajme už dnes tak, aby sme mali voňavú starobu. 

Je to viac než len sen.